Stretla človeka, ktorý jej otvoril srdce. Bola pekná, nová, úžasná, teplá, mäkká, zlatá....Otočila sa k mame a štebotala:
*Raz budem ako ona, mamička....*
Mama pokývala hlavou nad bláznovstvom svojej dcéry a pobrala sa ďalej, ale nechala ju tak......A dievčatko v daždi tancovalo a nechalo kvapkám dažda bozkávať jej telo a ona bola šťastná, lebo stretla človeka, ktorý jej na chvíľu porozumel a dal jej kusok lásky. Aj keď to možno bolo nevedomky....Pred sebou videla nádhernú postavu ženy, akou sa chcela stať....Z očí sa jej tisli slzy....
*Raz budem ako ona, mamičkaaaaa....*
Plakala tak dlho, až dážď zmyl všetky jej túžby a nádeje.