Osobnosti s piatimi percentami... a strany?
Ak by sa minulú sobotu konali namiesto prezidentských voľby parlamentné, tak Konzervatívni demokrati Františka Mikloška a Vladimíra Palka ako aj Slobodné fórum Zuzany Martinákovej by mohli oslavovať veľkolepý úspech. Prekročenie hranice pre vstup do parlamentu. Dnešné parlamentné opozičné strany by na tom tiež nemuseli byť zle, ak vezmeme do úvahy, že by Iveta Radičová reprezentovala trojlístok SDKÚ-KDH-SMK. Aj SMER a SNS by si mohli mädliť ruky, a tešiť sa takmer na ústavnú väčšinu v koalícii. A politický svet by bol zase o niečo spokojnejší.
Lenže vráťme sa späť do krutej reality. Ak lídri KDS a Slobodného fóra dúfajú, že výsledky ich kandidátov v prvom kole prezidentských volieb sú dobrým štartom pre ich strany, tak im tú radosť neberiem. Ale keď sa zamyslím nad päťpercentným ziskom Františka Mikloška a Zuzany Martinákovej, vychádza mi z toho všeličo, len nie kladná odpoveď na otázku, či sa ich strany dostanú do parlamentu.
Čo by bolo, keby...
Ale pripustime aspoň na chvíľku, že áno. Môžeme podľa týchto výsledkov začať uvažovať nad okolnosťami, aké by museli nastať počas parlamentných volieb. Čiže na to, aby KDS a SF získali aspoň päť percent hlasov (každý zvlášť), by bolo potrebné, aby:
* volebná účasť v parlamentných voľbách 2010 neprekročila 44 percent.
* Vladimír Mečiar by musel prenechať post predsedu HZDS mediálne úplne neznámej osobe, aby jehostrana získala len pár desatín percenta a zvyšok odovzdala ostatným
* KDH a SMK by museli ohlásiť jasnú toleranciu pre potraty, aby sa KDS mala voči čomu tak ostro vymedzovať, keďže z minulosti máme skúsenosť, že vymedzenie len voči samotnej SDKÚ sa minulo účinkom
* Voliči by museli prejsť z módu pragmatickej voľby menšieho zla či väčšieho dobra k voľbe „absolútneho dobra“ z presvedčenia
Je mi jasné, že aj pán Mikloško aj pani Martináková využili prezidentské voľby ako efektívny prieskum verejnej mienky pre svoje strany a možnosť vlastnej mediálnej prezentácie. A aj keď som horeuvedené body zámerne „pritiahol za vlasy“, už len letmý pohľad na okolnosti, ktoré v prezidentských voľbách priniesli zisk približne 10 percent pre duo Mikloško-Martináková napovedá, že podobný scenár by sa v parlamentných voľbách nemohol zopakovať.
V parlamentných voľbách má volič iba jednu šancu
V prvom kole prezidentských volieb väčšina ľudí volila toho, koho vnútorne chcela, bez strachu, že ich hlas prepadne. Pretože v druhom kole ho budú môcť opäť uplatniť. Pri voľbách do parlamentu by sa mnohí voliči správali oveľa uvážlivejšie, pretože druhá šanca by už neprišla po dvoch týždňoch. A je otázne, či by volili hodnotovo rovnako – strany alebo osobnosti, ktoré by sa v predvolebných prieskumoch javili ako nezvoliteľné.
Sklamanie, ktoré vyvolalo povolebné urazené správanie Františka Mikloška ako aj viaceré následné reakcie naznačujú, že v budúcoročných parlamentných voľbách bude hrať prím aj niečo viac než len volebný pragmatizmus. Bude to praktická skúsenosť s osobnosťami strany KDS, ktorú si voliči odnesú z týchto prezidentských volieb. A dá sa očakávať, že aj o rok bude ešte táto skúsenosť v živej pamäti.
