Volil by som Mikloška, keby bol teraz v druhom kole...
František Mikloško by bol aj môj kandidát. Keby bol v druhom kole s Ivanom Gašparovičom. Ján Čarnogurský by tiež bol aj môj kandidát. Keby bol v druhom kole s Ivanom Gašparovičom. Za rovnakých okolností by som s čistým svedomím dal hlas aj ďalším osobnostiam, ktoré by reprezentovali alternatívu voči menšiemu/väčšiemu zlu v druhom kole. Aj keby naše svety boli rôzne.
Lenže nie som opinion leader. Nie je veľa ľudí, ktorí moje názory vyhľadávajú. A nevadí mi to. Chcem len poukázať na to, že ak sa už niekto svojimi činmi či prirodzenou charizmou stane názorovým vodcom, mal by si uvedomiť váhu svojho slova, a aké je jeho slovo pre niektorých dôležité. Poznám veľa ľudí, ktorí sa spoliehajú práve na odporúčanie názorových lídrov napríklad z radov veriacich. Pretože majú lepšie svedomie, ak im ich prirodzenú voľbu „odobrí“ niekto, na koho slová sa v živote spoliehajú. A nepochybujem, že je takých ľudí dosť.
Mnohí názoroví lídri si umyli ruky
A tí majú teraz skutočný problém. Radičová je zlá, hovoria lídri. Gašparoviča nechceme, zaznieva tiež. Koho teda voliť? Názoroví lídri si umyli ruky. Voľte podľa svedomia, pre nás sú obaja neprijateľní. Lenže prezident musí byť zvolený, matematika je neúprosná. A tu vidím problém v konaní názorových lídrov.
Pred ôsmimi rokmi bolo jasné, koho voliť. Napriek minulosti zvoleného kandidáta. Pred štyrmi rokmi to bolo jasné tiež, napriek minulosti zvoleného kandidáta. Prečo je problém zaujať jasný postoj teraz?
Je veľa známych faktov o minulosti oboch súčasných prezidentských kandidátov. Minulosť jedného vyznieva negatívne, minulosť druhej skôr neutrálne. Súčasné konanie jedného (aj počas kampane) vyznieva negatívne (nepravdy v priamom prenose, osočovanie, dokonca zapieranie nakrúteného priznania k príslušnosti k vládnej koalícii, šírenie atmosféry strachu a xenofóbie zo strany jeho podporovateľov). Konanie druhej kandidátky vyznieva viac-menej pozitívne (nabádanie k tolerancii, rozvahe, otvorenosti).
Mlčanie u Gašparoviča, nedostatky u Radičovej
Navonok však tomu prvému jeho konanie neškodí, kým na konaní druhej nachádzajú názoroví lídri veľa chýb. Ivan Gašparovič sa v ich očiach diskvalifikoval už dávno, takže jeho mínusy prechádzajú viac-menej mlčaním. Iveta Radičová sa diskvalifikovala tým, že sa nepostavila jasne proti interrupciám, ale odsúdila ich len nepriamo. Že by bola ochotná diskutovať so všetkými, aj s vládou. Že neprezliekla kabát SDKÚ pred voľbami za vhodnejší, že nežije s partnerom v manželstve... (hoci sa nespomína, že desiatky v manželstve žila). Tieto činy ju kvalifikovali do polohy, že nech bude jej konanie akokoľvek pozitívne, mnohí názoroví lídri z radov veriacich ľudí ho budú vidieť najmä v negatívnom svetle. Pretože nezdieľa ich hodnoty. Lenže v mysli bežného človeka môže mlčanie na adresu Gašparoviča vyznievať ako tichý súhlas s jeho kvalitami, kým upozorňovanie len a len na nedostatky Radičovej vyznieva ako zásadný nesúhlas.
Žiadny prezidentský kandidát nie je ideálny. Človek, ktorý by reprezentoval hodnoty celej spoločnosti bez rozdielu jednoducho neexistuje. Tentoraz však máme pred sebou dve jednoznačne rozdielne alternatívy, a nedá sa povedať, že by obe boli zlom. Pretože opticky – ak je niekto zlom (menším či väčším), ten druhý musí byť na opačnom póle. Ak je pre mnohých Ivan Gašparovič menším zlom voči Ivete Radičovej, tak je rovnako aj väčším dobrom oproti nej. Preložené do ľudskej reči to však akosi nedáva zmysel. Či naozaj je Ivan Gašparovič väčším dobrom? Z mnohých postojov názorových lídrov mám tento pocit.
Nájdu sa pozitívne výnimky
Veľmi si vážim názory Jozefa Červeňa, Jána Krstiteľa Balázsa a Štefana Hríba. Sú to traja názoroví lídri reprezentujúci veriacich ľudí, ktorí sa k tejto voľbe postavili priamo. Napriek tomu, že ich svety sú v porovnaní s Radičovou rôzne, vidia a vyzdvihujú aj jej prínosy v porovnaní s jej oponentom. Najmä pri Štefanovi Hríbovi ma pozitívne prekvapilo, keď napísal, že existujú veľmi dobré dôvody, prečo voliť Mikloška, a iné ale tiež veľmi dobré dôvody, prečo voliť Radičovú. Inokedy absolútne hodnotiaci Hríb tentoraz našiel rovnováhu, napriek tomu, že môže byť oprávnene sklamaný, že do druhého kola nepostúpil práve František Mikloško.
Iní názoroví lídri vrátane samotného Mikloška, ktorí odkazujú nevoliť, stavajú svojich nasledovníkov pred neexistujúcu voľbu. Prezident totiž musí byť zvolený, a bude to jeden z dvojice Gašparovič-Radičová. Možnosť voľby NIKOHO nám volebný lístok nedáva. Aj keď pre mnohých by bol určite lepší žiadny prezident, ako jeden z týchto dvoch.
Nevoliť znamená neodmietnuť...
Na záver si pomôžem myšlienkou práve kňaza Jána Krstiteľa Balázsa, ktorá vo mne najviac zarezonovala.
„Má byť nenávisť, rozoštvávanie, permanentná lož, očierňovanie slušných ľudí, arogancia, hulvátstvo, ktoré aj uplynulú sobotu chrlili takzvaní národniari na pozadí podpory Ivana Gašparoviča obrazom dobrého Slováka? Nevoliť znamená tiež neodmietnuť takýto obraz a nepriamo naň pritakať.“
Dozvolenia priatelia :-)
