Pán premiér, ďakujem.
Ďakujem pánu premiérovi za to, že na dôchodkovom sporení v druhom pilieri určite neprerobím. Teda aspoň teoreticky. Po jeho nedávnom rozhodnutí sa predpokladané výnosy z mojich dôchodkových úspor tak znížia, že v horizonte 30 rokov po odrátaní poplatkov a zarátaní inflácie zrejme nebudem mať ani toľko, čo by som do systému vložil. Ale aspoň budem mať istinu, však pán premiér. O možné pozitívne výnosy však prídem nehľadiac na to, aká „akčná“ bude správcovská spoločnosť, ktorá ma bude zastupovať.
Pán Fico opäť presadil jedno zo svojich najjednoduchších riešení. A jeho voliči mu určite s radosťou zatlieskajú. Veď zabezpečil, že DSS-ky nesmú prerábať peniaze klientov, môžu ich len zhodnocovať. Ak náhodou krátkodobo prerobia, musia to vykryť zo svojho. Či máte konzervatívny, rastový alebo vyvážený fond, všetky budú prakticky rovnaké. Len poplatky za ne budú o niečo nižšie. Ale veď bankárom a finančníkom treba dať po nose, tých nebude v čase krízy vôbec škoda, povedal by si priemerný Ficovolič.
Pán premiér, neprosím.
Druhá strana mince je však menej priaznivá. Premiér Robert Fico a jeho vláda prakticky zabránili ľudom v získavaní výnosov. V čase ekonomickej krízy akcie strmo padajú. Odborníci však hovoria, že kríza má aj svoje pozitíva. V ekonomickom svete je každá kríza dobrá na to, že investori môžu vstúpiť lacno do veľkého biznisu a potom na lacno kúpených akciách aj dobre zarobiť. V rakúskom rádiu FM4 som nedávno počul analytika, ktorý hovoril, že hodnota firiem v automobilovom priemysle USA sa dnes odhaduje na sumu nižšiu ako je ročný slovenský štátny rozpočet. Čo-to samozrejme krachne, ale čo-to sa časom zhodnotí. Možno to nie je najlepší príklad, ale určite sa na dnes podhodnotených akciách rôznych firiem dá v dlhodobom horizonte zarobiť. A tak v konečnom dôsledku pán premiér obral klientov DSS-iek o možnosť zhodnotiť svoje peniaze v akciách v horizonte dlhšom ako šesť mesiacov. Pretože DSS-ky pochopiteľne už nebudú riskovať krátkodobé znehodnotenie peňazí sporiteľov, len aby ich nemuseli vynahrádzať zo svojho majetku.
Pokiaľ sa pozrieme na situáciu v súvislostiach, tak vlastne Robert Fico ochránil ľudí pred akýmikoľvek krátkodobými stratami, ale pripravil ich aj o dlhodobé zisky. A sporenie na dôchodok je predsa dlhodobý proces, takže sa dá povedať, že ľudia prídu o výnosy, pretože DSS-ky radšej uložia peniaze do bánk než aby ich riskovali na akciových trhoch. Lenže tieto súvislosti sú pre 40-percentnú voličskú základňu Roberta Fica veľmi ťažko pochopiteľné. Musel by organizovať dlhé a časté semináre, aby im to vysvetlil. Jednoduchšie je predviesť jeden akčný krok a vyslať ľuďom posolstvo: Znížili sme poplatky do DSS, a zaviedli sme úplnú garanciu vložených peňazí. Áno, to sa úžasne počúva, takto sa zbierajú politické body zvlášť u ľudí, ktorých sa to vôbec netýka.
Pán premiér, a tento poznáte?
Preto navrhujem nášmu pánovi premiérovi ešte jedno úžasné a populárne riešenie. Zrušme dôchodkové správcovské spoločnosti. Zaveďme povinnosť, aby si každý občan ukladal dôchodkové úspory v ľubovoľnej komerčnej banke a mohol si ich začať čerpať až pri odchode do dôchodku. Nech banky spravujú peniaze budúcich dôchodcov – sporiteľov, štát nech to celé garantuje a DSS-ky nebudeme potrebovať. Zrušíme teda jeden drahý medzičlánok a pán premiér vyjde z celého konfliktu ako víťaz a silák, ktorý ušetril ľuďom kopec peňazí, za ktoré už nemusia živiť darmožráčov z DSS.
Ale ešte predtým nejako vylákajme, prípadne doslova vyžeňme ľudí z druhého piliera. Tých 10-miliárd korún, čo chce vláda získať z dôchodkových účtov, by v rozpočte veľmi chýbalo. A že sa budú DSS-ky súdiť so štátom? Nech sa súdia, pán premiér už raz ohlásil, že jeho ľudia sú na spory pripravení. Aj tak sa prípadné odškodné bude platiť až vtedy, keď Fico už dávno nebude premiérom a možno ani SMER smerom. Stačilo by už len dodať... a po nás potopa.
