Podobný úspech slovenský hokej už dlho potreboval. Po fantastickom období rokov 2000, 2002, 2003 a 2004, kedy bola seniorská reprezentácia na výslní a pravidelne bojovala o medaily na svetových šampionátoch, sa objavili štvorročné suchoty, kedy sa nám nepodarilo prebojovať ani do semifinále, a v jednom prípade sme dokonca hrali o záchranu.
Slovenský reprezentačný tím do 20 rokov sa taktiež nemohol pýšiť výraznejšími úspechmi. Po senzačnom bronze v roku 1999 v kanadskom Winnipegu hrávali slovenské tímy svetový šampionát viac-menej do počtu. Od roku 2004 sme ani raz neboli vo vyraďovacích bojoch a vždy sme museli bojovať o záchranu. Ani na tohtoročný šampionát sme nešli s veľkými očami – prioritou bol postup do štvrťfinále, čo sa podarilo, a na čo si zverenci trénera Štefana Mikeša oprávnene mohli veriť. Pretože budúce hviezdy slovenského hokeja už v domácej hokejovej extralige ukázali, že sú na ceste k výkonnostnému vzostupu. Nech sa už o projekte extraligovo-reprezentačného tímu popísalo čokoľvek, zdá sa, že prítomnosť juniorského výberu v seniorskej extralige pod hlavičkou samostatného tímu Orange „20“ prináša prvé ovocie.
Prirodzene, stačilo málo, a všetko mohlo byť úplne inak. Pri postupe do štvrťfinále sme Fínov poslali do bojov o záchranu, a vyhrali sme zaslúžene, hoci až po nájazdoch. Aj v zápase základnej skupiny so Švédskom podali slovenskí mladíci veľmi dobrý výkon, napriek tomu, že prehrali 1:3. Samotný turnaj sme však začali jasným víťazstvom nad Lotyšmi a už v prvých zápasoch sa ukazovalo, čo bude našou hlavnou devízou na turnaji.
Veľmi talentovaný brankár Jaro Janus už proti Lotyšom, potom aj proti Švédom, a nakoniec rozhodujúco proti Američanom výrazne podržal náš tím, a práve vo štvrťfinále s USA predviedol niekoľko fantastických zákrokov. Američania, ktorí boli v zápase jednoznačnými favoritmi, boli na konci zúfalí. Toľko spálených či vychytaných „čistých“ šancí, to sa len tak nevidí. A ak hej, tak nie so šťastným koncom pre Slovensko.
Včera sa blýskalo nad Tatrou v Kanade. A Slovensko je blízko k tomu, aby vyrovnalo alebo dokonca prekonalo svoj historický bronzový úspech spred 10 rokov, vtedy ešte pod taktovkou trénera Jána Filca. V tom čase slovenské televízie neboli pri tom – vysielanie zápasov z juniorského šampionátu nemalo u nás tradíciu. Tento rok je to inak, a hokejom môže opäť žiť celý národ. Dnes večer budú Slováci znovu bojovať o medaily. Ak nám bude kanadské prostredie v Ottawe rovnako žičlivé ako bolo to vo Winnipegu pred 10 rokmi, môžeme sa dnes večer tešiť na podobne krásnu športovú radosť, akú sme už roky nezažili.
