Základnou myšlienkou človeka, pokiaľ sa pamätám je, že máme „zveľaďovať“ zem, na ktorú sme sa narodili. Vzorom nám boli naši predkovia a generácie, ktoré sme vychovali mi sú našou vizitkou. Nesťažujme sa, nenariekajme, nenadávajme na nikoho. V prvom rade odporúčam každému z nás zamyslieť sa sám nad sebou.
Kde sa podeli tí dobrí ľudia zo Slovenska, ktorých vždy spomínajú naši ľudia, ktorí sa vracali zo sveta a hovorili, že predsa len doma je najlepšie, že tu u nás sú ľudia najlepší. Ja som to počúval celý život. Kto mi to vysvetli? Kde sa urobila chyba, že sme sa tak skazili? Že by to bola tá honba za peniazmi? Alebo tie vytúžené otvorené hranice, tá vytúžená demokracia? Peter Kreeft v knihe Tri filozofie života uvádza: „Z 21 veľkých civilizácií, ktoré existovali na našej planéte podľa Tooynbeehovho sčítania, tá naša, moderná západná civilizácia je prvá, ktorá nemá ani neučí svojich príslušníkov nijakú odpoveď na otázku, prečo existujú.“ Škoda, že sme sa dali viac na filozofovanie života ako na prakticky, skromný život, ktorý vždy svedčil nám Slovákom viac, ako terajšie podvádzanie, ohováranie, podozrievanie a s toho plynúci hnev medzi ľuďmi.
To, v čo sa zvrhlo mimoriadne zasadanie nášho parlamentu na prelome 45 a 46 týždňa t.r. nemá nič spoločné z demokratickým jednaním. Je to hanba pre Slovenský parlament a dlhú dobu sa o ňom bude hovoriť ako o temnom zasadaní, ktoré si budú každá strana vytýkať. Zároveň si z nás budú robiť posmech vo všetkých štátoch sveta. Škoda, môžeme si vyberať do ďalšieho parlamentu poslancov, predviedli sa nám, tak nech nás propagujú aj naďalej. Mame to v rukách.