"Nie som taký bohatý, aby som si kupoval lacné veci." Túto vetu nám v škole pripomínala učiteľka ekológie. Vždy sa študentom snažila vštepovať myšlienky o ochrane životného prostredia a zároveň vysvetľovala, že ak siahneme po kvalite, nebudeme musieť často kupovať nové predmety. Spravidla tie drahšie majú aj dlhšiu trvácnosť. Myslím, že nie je potrebné siahať po príkladoch, aj keď o jednom by som sa rada zmienila, hoci už patrí do iného súdka.
Stalo sa mi, že som si kúpila topánky za lacný groš vo vietnamskom obchode. Povedala som si, však ich budem nosiť iba okolo domu a na kvalite mi až tak nezáležalo. Chodila som v nich možno dva mesiace a začala sa na nich trhať podrážka. Nič neobvyklé. Topánky som chcela zahodiť do smetného koša, ale rozmyslela som si to. Keďže som obklopená šikovnými ľuďmi a obuvník sa nachádza v blízkosti, nechala som si pomôcť a moje rozhodnutie bolo skutočne výhodné pre moju peňaženku i pre prírodu. V súčasnosti sa tradičné povolania ako obuvník či krajčír pomaly vytrácajú, tak prečo týchto majstrov nepodporiť takýmto spôsobom? Mimochodom, viete kto je garbiar či remenár? Súčasnosť nám ponúka možnosť nazrieť do ich sveta cez múzeá či remeselnícke dielne.
Výnimočnosť a kvalita vecí klesá úmerne s ich množstvom okolo nás. Kupujme si iba to, čo využijeme a v čom vidíme hodnotu. Alebo si niečo môžeme vyrobiť sami pre potešenie. Napríklad ručne zhotovený koberček z postrihaných kúskov obnosených šiat. Výrobný postup si jednoducho nájdete na nasledujúcej stránke:
http://mojdom.zoznam.sk/cl/10119/109438/Utkajte-si-kobercek