Och, cestovanie ráno k lekárovi v preplnenom trolejbuse nie je najlepším začiatkom dňa. V čase po ôsmej hromadu študentov na linke číslo 8 nahrádza hromada dôchodcov. Senilní dedkovia, babky, všetci kašlú, kýchajú, hromžia, nadávajú (poväčšine na lekárov, mladých, rodinu, politiku a že sa im neušlo akciové maslo v nejakom obchodnom reťazci) a snažia sa dostať do čo najbližšieho zdravotného zariadenia (Nemyslite si, že nemám v láske a úcte starších ... len pekne čítajte ďalej !).
Preto som v tom troleji ráno stál, snažil sa dýchať čo najmenej, počúval chtiac-nechtiac cudzie "zábavné" rozhovory a mal som nič moc náladu, veď kto rád chodí k lekárovi ?!
Na najbližšej zastávke (samozrejme pri nejakej poliklinike) väčšia časť osadenstva vystúpila a uvoľnili sa sedadlá. Usadil som sa vedľa muža, ktorý mal v ruke noviny a ustavične potichu nadával. Keď som sa spýtal či tam je voľné, nepovedal nie, ale - ten pohľad by som vám prial vidieť. Alebo vlastne radšej ani nie. Opatrne som si sadol s pocitom, že v tento slnečný deň sa všetká ľudská dobrá nálada vytratila a všetci do jedného budeme radšej hromžiť a nadávať ...
Zamyslený som si nevšimol starenku, ktorá si sadla presne oproti mne. Obyčajná starenka, striebristo - sivé vlasy, veľká sukňa a farebný kabát a veľké modré oči. Úplne obyčajná, ale zároveň ako z rozprávky. Čarovná starenka, ale kto by v taký deň sa zamýšľal nad čarovnosťou vecí.
Preletel som pohľadom po vozidle a pristihol som ju, ako ma pozoruje. Nahodil som pohľad, ktorý mal hovoriť niečo ako : "by ma zaujímalo, prečo ma sledujete" ... A ona vtedy, keď sme na seba na ten okamih pozerali urobila niečo, čo som nečakal a doslova ma to v tento slnečno-sivý deň "prefackalo" - USMIALA SA. Jeden jediný obyčajný úsmev, od srdca. Nič viac. Nemohol som sa ubrániť úsmevu.
Vystupoval som hneď na ďalšej zastávke, no z tej osmičky vystúpil iný človek. Žiadne stresy, žiadne zlosti. Jej úsmev mi zostal na perách. Uvedomil som si, čo dokáže jeden úsmev od neznámeho človeka. Zmeniť náladu a úplne zadarmo. V dnešnej dobe.
Keď to pomohlo mne, pomôže aj ostatným. Vyskúšam. Predstavte si, funguje. Nevľúdna zdravotná sestra bola s úsmevom hneď o čosi vľúdnejšou. Pani pri pokladni v obchode s mojím úsmevom nehromžila, že tak dlho hľadám drobné. A mladík na zastávke mi po pripojení úsmevu nielen povedal, koľko je hodín, ale mi aj poprial pekný deň
No neoplatí sa ?!
(P.S: áno, možno si poviete : klišé, otrepaná téma ...ale radšej to skúste a uvidíme )
