Vždy sa teším na prázdniny, lebo najkrajšie spomienky mám z prázdnin, tak ako každý človek. Avšak vždy sú moje pocity odlišné, iné očakávania a sny. Tak aj teraz bolo všetko neskutočne krásne. S prázdninami mám vždy spojené aj dve dievčatá: moje najmilšie, nejlepšie a najzábavnejšie sesternice Dominika a Petruška. Sú to diablice, ktoré majú neskutočne bláznivé dušičky tak ako ja. Tento týžden bude jednoznačne perfektný, viem to.
Trochu nervózna čítam knihu, ale moje myšlienky sú niekde úplne inde. Zdvihnem sa, hneď keď začujem prechádzať auto okolo nášho domu, ale znova si ľahnem, lebo viem, že to nie sú oni. Majú prísť až o pol hodiny, ale ja už nedokážem len tak nečinne sedieť. Pekne sa oblečiem, letmo si maľujem tvár a obzerám sa v zrkadle, upravujem si nepoddajné kučeravé vlasy. Však prvý dojem je najdoležitejší a najmä pri týchto stretnutiach, lebo viete, že potom to pôjde ľahko. Usmiala som sa do zrkadla mojím fotografickým úsmevom, tzv. jahodou. Už som si aj chcela pustiť mp3-ku, aby som sa nenudila, keď som začula brzdenie auta pred naším domom. Išla som sa pozrieť z bratoho okna, či som počula dobre. Áno! Sú to oni! Z malého červeného auta vychádzajú dve krásne dievčatá: Dominika a Petruška. Čudujete sa, že ich tak detsky volám? Od útleho detstva som ich tak volala, jednoducho im to prischlo.Dosť často sa spolu zabávame takt trochu detsky, ale asi je to pre to, že detsko je také cenné, nezabudnuteľné, bez klamstiev. Prišli do chodby a hneď keď som ich začula, išla som k nim.
´Ahoooooooooj!´ prvítala ma Dominika a silno ma objala, až som sa bála, že mi zlomí rebrá. Hneď na to ku mne utekala Petra a objala ma rovnako ako Dominika, len trocha slabšie. Tieto objatia mám najradšej. Sú to tie, keď sa citíte taký ľudský, úprimnejší a bez zábran. Takéto objatia mi deň čo deň chýbajú a túžim po nich, ako keď dieťa túži po krásnej novej hračke. Bude prosiť, až kým mu ju nekúpia. Pomaly sme sa od seba odtiahli a išla som privítať tetu Martinku a uja Peťka. Pár hodín naše obidve rodiny (okrem mojich dvoch bratov, lebo tí boli v práci) spokojne rozprávali v obývačke pri kozube. Odprevadili sme Martinku a Peťka k autu a šprintovali sme do mojej izby, aby sme nepremeškali ani minútu.
´Ach, ty si zas vyrástla, sa s tebou nebudem hrať, že si vyššia než ja!´detsky a s úsmevom vravela Peťa.
´Áno, ale vlasy sa ti nezmenili, stále kučeravé, ale ešte nádhernejšie.´dodala Dominika. Aj ja som si ich prebehla pohľadom. Boli také, ako predtým, ešte krajšie, ale rovnako úžasné.
Ako vždy cez spoločné prázdniny sme začínali naše stretnutia pri obľúbenej hre Talizman. Pustili sme si rádio a začali sme hrať. Avšak po tretej nedokončenej hre sme usúdili, že to nemá význam. Nikdy ani jedna z nás nevyhrala. Vždy sme boli príliš vyrovnané, príliš rovnocenné na to, aby sme dokázali vyhrať jedna nad druhou. Držíme sa spolu, lebo naše vzťahy sú príliš pekné, aby sme sa snažili o nejaké bezvýznamné prvenstvo.
Teraz prišiel rad na našu obľúbenú zábavu. Všetky tri sme pootvárali skrine s oblečením, zopár kúskov sme prepašovali aj z maminej skrine a začali sme sa obliekať. Peťa na štýl emo, Dominika na hip-hop a ja na rock- metal.
´Hej, dávaj pozor kam dávaš tú ceruzku. Nechcem, aby sa ma profesorka znova pýtala, či ma doma bijú.´ ironicky som do Peti zapárala, keď mi maľovala oči a ústa.
´Cica, keď si to nevieš urobiť sama? Ja nemôžem za to, že si sa nenaučila, čo robiť s rukami.´vysmievala sa mi. Chcela som ju niekam buchnúť, ale vošla medzi nás Dominika a začala:´Dievčatá, všetko sa dá vyriešiť nenásilne. Musíme sa snažiť o mier.´vravela tichým hlasom so štipkou irónie.
´Ak sa chceš hrať na dvojníka Mahátmu Ghándiho, choď do retro show.´začala som. Všetky tri sme sa začali smiať na celé kolo, bolo nám do popuku, váľali sme na zemi. Po niekoľkých minútach sme sa ukľudnili ale nastal menší problém. Nemohli sme sa odmalovať, lebo som si krémy nechala v kúpeľni. Nebol by problém ísť po to, keby otec nepozeral telku a nemal priamy výhľad na chodbu. Boli sme postrašene ako malé deti, však sme boli zmachlené ako dievčatá postávajúce na diaľnici D1. Nakoniec som sa odhodlala a statočne som prešla tie tri kroky do kúpeľne. Vrátila som sa a štastne sme si vydýchli. Cítili sme sa, akoby sme vykradli banku a nikto nás neprichytil.
´S týmito modernými kúskami to nemá význam, Kika.´vravela Dominika za nás tri. Mala pravdu, lebo najlepšie módne prehliadky boli u babky, kde mala kopy starého oblečenia. Prezliekali sme sa, experimentovali, vytvarali ohyzdné i nádherné modely, zaprisahávali sme sa, že si to oblečieme do školy alebo do mesta.
Obliekli sme sa do pyžama a ľahli sme si do postelí. Vôbec sme neboli unavené, ako by sme aj mohli po tomto bláznovstve sme mali príliš adrenalínu v krvi. Rozkecali sme sa, trepali sme dve na tri, a predsa sme si rozumeli. Spánok neprichádzal...doľahol na nás asi o pol jednej.
Vstávali sme rozospaté a trocha nevrlé, ale hneď po raňajkách sme boli znova plné energie. Mali sme perfektný program: Ísť k babke, potom do kina na Sweenyho Todda. Náš plán sa ako inak nevydaril. Nikdy sme sa však mi tri nevzdali. Nikdy sme neboli schopné zastať, stále nás ťahalo niečo dopredu. Keby som bola sama, tak by som sa asi vzdala, ale tieto dve baby mi dávajú stále tú energiu ísť dopredu. Stáva sa to všetkým. Už nemáte síl isť ďalej, myslíte si, že všetko bude zlé, ale zrazu niekto príde. V tú najneočakávanejšiu chvíľu Vám pomôže vstať a ísť, bojovať. Keď sme prišli k babke, všetky tri sme si spoločne zasadli za stôl a začali sme chrúmať cukríky a jablká. Pri každej návšteve sme ju takto vyrabovali. Cele pretešené a s plným žalúdkom sme išli do kina. Sebavedomo som povedala predavačke:´ Tri lístky na Sweenyho Todda.´
´Máte už osemnásť rokov?´ opýtala sa trochu neríjemne. Zarazli sme sa. Vedeli sme, že sa nás to spýta, ale predsa sme dúfali. Nemohli sme klamať. Ja a Peťa by sme ešte mohli vravieť, že máme osemnásť, ale Dominika mala prilíš jemnú detskú tvár na to, aby sme ju oblafli. Kedže sme sa len tak nechceli vrátiť domov, kúpili sme si lístky na nejakú romantickú komédiu.
´Do kelu tam, ja som tak chcela íst na toho Sweenyho Todda.´vravela Dominika dubotajúc nôžkou po podlahe.
´Aj ja, ale tá blbá mladá ropucha by nás nepustila, ani keby sme jej vystrúhali pukerlík.´
´Ťava, no čo už, nejako to preglgneme a pôjdeme na tú komédiu.´povzbudzovala som ich.
Najprv bolo všetko skvelé. V kine sme boli len my tri, keď som sa rozosmiala.
´To tu budeme samé???Waaa, to je sranda si to predstavte...´ nedokončila som vetu, lebo práve prichádzal zamilovaný párik. Sesternice sa dusili smiechom, keď si sadali za nás a ani mne nebolo nejako smutno. Celý film, mi Peťa šepkala do ucha, aké by to bolo keby sme boli na Sweenym Toddovi. Vyšli sme z kina úplne vymleté a bez nálady.
´Toto mala byť romantická komédia?! Veď tam všetci zdochli!´hnevala sa Peťa.
´Aleeee, veď sme si užili aspoň tých romantikov za nami.´chcela som nadhodiť lahšiu tému a sa mi to aj podarilo.
´Hej, vyzerali ako dve kačice, keď som sa na nich pozrela. Presne ako Mickey Mouse a tá jeho ušatá sexica.´smiala sa Petruška.
´Ja som nevedela, že Mickey Mouse je kačica. To sú pre mňa novinky.´ rozrehotala sa aj Dominika a ja s ňou.
O jedenástej večer sme boli už v posteliach spokojné a šťastné. Prišla za nami moja mama.
´No, čo dievčatá ako sa vám pačilo v kine?´
´Aaaaale bolo dobre!´ povedali sme jednohlasne. Sadla si k nám a pustila rádio. Práve začali hrať nejakú pieseň od Desmodu. Mame sa páčila tak ju pustila tak nahlas, že by ju aj na Zobori bolo počuť. Začala spievať, falošne a nahlas, ale to nám už bolo jedno. Začali sme vštky spievať, knísali sme sa doprava- doľava a keď pieseň skončila, ľahli sme si a oddychovali ako po dlhom behu. Aj toto bola jedna z chvíľ, kedy som sa cítila ako v siedmom nebi vediac , že sú ľudia ktorým na mne záleží. Cez prázdniny si to uvedomujem, lebo nie je škola, nie sú stresy a všetko je také normálne. Niekedy mám strach, že všetko, co robím, je na nič, ale potom ma podporia ľudia, na ktorých mi záleží a ja viem, že život má svoj zmysel.
Po dvoch dňoch som ja išla k nim, kde mi bolo tak dobre ako u nás. Najlepšie bolo, keď sa mi snažili vyrovnať vlasy ( ´Hej, Peťa to bolo moje ucho. Au!!! Budem pýtať od teba odškodné.´hnevala som sa a smiala naraz. ´Ale netáraj ty moja tigrica, lebo ti nechám jednu stranu kučeravú a druhú rovnú.´)
Lúčenie nebolo dlhé, za to plné sľubov, že cez letné prázdniny budeme spolu, že sa nebudeme hádať ako vždy, že všetko bude dokonalé. Vedeli sme, že sú to z polovice táraniny, že navždy to bude takéto spontánne medzi nami.
Keď som už sedela v aute a oni stáli tam vonku, kívali sme si aj vtedy, ked sa auto ešte nehýbalo. Potom keď otec naštartoval, kívala som ešte viac, o dušu, akoby bolo toto jediné, čo môžem urobiť.
Ethel Watts Mumfordová raz povedala:´Príbuzných nám dal Boh, ale priateľov si, chvalabohu, môžeme vybrať. ´ Ale ja som šťastná, že mám takúto rodinu, lebo inak by som to nebola ja.
