Bola som ešze veľmi mladá, keď som prechádzala prvými zamilovaniami. Aj teraz som ešte veľmi mladá, ale predsa sa cítim, akoby som ubehla 6 000 míľ svojho života. Možno keby som sa tak hlboko nesklamala, tak by som bola rovnako naivná ako pred dvoma rokmi. Možno keby som nestretla tých dvoch chalanov, stále by som verila v lásku na prvý pohľad. Boli dvaja. Menovať ich nebudem. Tí, ktorí ma poznajú, poznajú aj ich dvoch (aspoň z môjho rozprávania).
Takže Pán číslo jeden: DVA ROKY- Po všetkom tom, čo sa stalo, aj nestalo, si priznávam, že mi to stálo za to. Urobil pre mňa veľa a vlastne nič. Zmenil celý môj postoj k životu a ani nemusel pohnúť prstom, len bol taký, aký bol a to stačilo. Takže teraz, keď už je koniec TI vravím ĎAKUJEM!
Pán číslo dva: JEDEN ROK- Tak toto bola divočina: zamilovanosť, hnev, smútok a vyrovnanie. Nadávala som na neho, ľúbila ho, plakala pre neho, smiala sa s ním, zatvorila oči a nechala ho ísť vlastnou cestou. Teraz už od neho nechcem nič. Nezostalo vo mne nič z tých pocitov, len nádej, že si uvedomí, čo naozaj chce, kým vôbec je. Aj TEBE za všetko ĎAKUJEM!
Som single- sama, ale neopustená. Nechcem nikoho, lebo nie som pripravená. Tieto dva roky boli vyčerpávajúce, ale mám mnoho skúseností do budúcnosti. Už nestojím tam, kde sú niektoré moje spolužiačky, čo naháňajú chalanov všade, len aby ich videli. Som oveľa ďalej. Síce mám len 15 rokov, viem, čo očakávam od života. Nebojím sa čeliť tomu, čo sa má stať. Už nie. Všetko je iné.
Vtedy a potom. Minulosť, ktorú nezmeníme a budúcnosť, ktorá vlastne neexistuje. Len prítomnosť môžeme okresať, obmeniť, dať jej iný tvar. Nikdy sa nebojme urobiť nebezpečné veci. NIKDY! Starí ľudia neľutujú to, čo urobili, ale to, čo neurobili. Takže hlavu hore. Čelme realite. Nikto nás nezdolá. Nikto nás neporazí. Vyrazme do´boja´- života, s tým, že vždy viac získame ako stratíme!
P.S.: Týmto článkom som vám chcela odkryť časť z môjho života a ukázavať vám, že každá nevydarená skúsenosť nás posúva dopredu.
