reklama

Decalibron, Kolorádo

Pozývam vás na hrebeňovku štyroch štítov v Skalnatých horách, ktoré patria do skupiny 53 najvyšších vrchov Koloráda.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Decalibron

Decalibron je hrebeňovka v Komárom  pohorí (Mosquito Range) Skalnatých hôr (Rocky Mountains), ktorá spája hory Demokrat (4 314 m), Cameron (4 342 m), Lincoln (4 356 m) a Bross (4 321 m).

Aj napriek závratným výškam týchto štyroch štítov, táto túra si nevyžaduje žiadne horolezecké zručnosti, a preto je medzi turistami veľmi obľúbená. Turistický chodník začína pri Šarkaňom jazere (Kite Lake) v nadmorskej výške 3 630 metrov nad morom. Väčšina turistov sem prichádza v predvečer, prenocuje na parkovisku a vyráža na túru za svitania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ja som pricestoval z neďalekého Beckenridgu cez Hoosierský horský priechod do mestečka Alma, v ktorom som mal odbočiť ku Kite Lake. Odbočku sa mi podarilo identifikovať až po menšom blúdení, lebo nebola jasne vyznačená, a ako väčšina okresných  ciest v Koloráde, nebola vyasfaltovaná. Keď som ju konečne objavil, vydal som sa opatrne po nej. Po zaplatení poplatku a zaparkovaní na jej konci, som si preštudoval informačnú tabuľu a o jedenástej pred obedom (v rozpore s odporúčaním turistických sprevodcov) som bol pripravený vyraziť.

Cesta ku Kite Lake
Cesta ku Kite Lake (zdroj: Jan Komrska)
Vstup do spoplatnenej zóny.
Vstup do spoplatnenej zóny.  (zdroj: Jan Komrska)
Začiatok túry pri Kite Lake.
Začiatok túry pri Kite Lake. (zdroj: Jan Komrska)

Na parkovisku bolo zaparkovaných iba niekoľko aút a v diaľke som si všimol zostupovať dvoch turistov z hory Bross. Potešilo ma, že ma čaká túra osamote, na rozdiel od predchádzajúceho výletu na Quandary štít. Hrebeňovka Decalibron sa dá absolvovať v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek. Rozhodol som sa pre prvý variant (smer Demokrat), lebo výstup na horu Bross sa mi zdal namáhavejší. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže celá túra prebieha nad hranicou lesa, usúdil som, že to bude hračka. Lenže keď mi už chôdza po rovinke okolo jazera začala spôsobovať pre nedostatok kyslíka ťažkosti s dýchaním, pochopil som, že som túru podcenil. Na konci jazera začal chodník ostro stúpať k pozostatkom štôlne na úbočí hory Demokrat, a ja som musel pravidelne oddychovať, čo spomaľovalo môj postup. Nad štôlňou bol chodník prekrytý topiacou sa vrstvou snehu, a tak som postupoval namáhavo okolo nej. Na svahoch som si všimol kvitnúť biele alpské poniklece. Pri pohľade späť na parkovisko, sa mi ukázal výrazný kosoštvorcový tvar jazera a vtedy mi došlo, ako získalo svoje meno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Prvé stúpanie.
Prvé stúpanie. (zdroj: Jan Komrska)
Biele poniklece alpské.
Biele poniklece alpské. (zdroj: Jan Komrska)
Stúpanie do sedla pod horou Demokrat a kosoštvorcové Šarkanie jazero (Kite Lake).
Stúpanie do sedla pod horou Demokrat a kosoštvorcové Šarkanie jazero (Kite Lake). (zdroj: Jan Komrska)

Pomaly som postupoval ku sedlu pod Demokratom. Na svahu nad sebou som zazrel zopár turistov, čo ma síce potešilo, ale zároveň aj rozladilo, lebo som si uvedomil ako vzdialený je vrchol. Pred sedlom bol chodník opäť prekrytý snehom. Vyzeral stabilnejšie ako ten nižšie, a tak som sa opatrne pustil po ňom vpred. Povrch bol stvrdnutý, takže som ho prešiel bez problémov. Stúpanie do sedla mi trvalo takmer dve hodiny.

Sedlo pod Demokratom.
Sedlo pod Demokratom. (zdroj: Jan Komrska)

Po chvíli oddychu v sedle som sa pobral ďalej. Stúpanie po hrebeni bolo obtiažne, spočiatku kvôli nestabilnému podložiu a silnému vetru. Neskôr kvôli snehu, ktorý opäť zakrýval chodník a bolo treba postupovať po skalách mimo neho. Výstup mi zabral takmer hodinu. Žiaľ, na konci hrebeňa som sa neocitol na vrchole ako som predpokladal, ale iba na rovinke pod ním. Pred vrcholom sa rozprestierala pláň zakrytá snehom, ktorú bolo treba prekonať a až potom sa pustiť do záverečného výstupu. Po viac ako troch hodinách námahy som sa ocitol na hore Demokrat - prvom vrchole hrebeňovky, odtiaľ bol krásny pohľad na údolie rieky Arkansas a okolité hory. Ale aj smutný pohľad na Fremontov horský priechod, pri ktorom sa rozprestiera obrovský banský complex Climax tažiaci molybdén.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kamenistý hrebeň hory Demokrat.
Kamenistý hrebeň hory Demokrat. (zdroj: Jan Komrska)
Takmer vrchol hory Demokrat.
Takmer vrchol hory Demokrat. (zdroj: Jan Komrska)
Aj napriek teplému júnovému počasiu, značná časť trasy pod vrcholom bola ešte pokrytá snehom.
Aj napriek teplému júnovému počasiu, značná časť trasy pod vrcholom bola ešte pokrytá snehom. (zdroj: Jan Komrska)
Tesne pod vrcholom.
Tesne pod vrcholom.  (zdroj: Jan Komrska)
Vrchol hory Demokrat.
Vrchol hory Demokrat. (zdroj: Jan Komrska)
Pohľad na horu Arkansas.
Pohľad na horu Arkansas. (zdroj: Jan Komrska)
Fremontov horský priechod a banský complex Climax tažiaci molybdén.
Fremontov horský priechod a banský complex Climax tažiaci molybdén. (zdroj: Jan Komrska)

Postupne na vrchol začali prichádzať turisti, ktorých som si všimol ako zostupovali z hory Cameron. Toto bol teda pre nich záverečný bod ich hrebeňovky. Vyzerali unavene a ja som začal pochybovať o svojich schopnostiach zvládnuť celú túru. Po chvíli oddychu som sa spustil späť do sedla a uvažoval som, či mám pokračovať, alebo sa vrátiť. Výstup na druhý vrchol - horu Cameron sa nezdal až taký hrozivý, a tak som sa rozhodol pokračovať.

Zostup do sedla, v pozadí hora Cameron.
Zostup do sedla, v pozadí hora Cameron.  (zdroj: Jan Komrska)
V sedle smerom k hore Cameron.
V sedle smerom k hore Cameron.  (zdroj: Jan Komrska)

Chodník viedol po skalnatom hrebeni, z ktorého bol výhľad na Quandary štít smerom na sever a horu Bross a parkovisko pri jazere smerom na juh. Monotónne stúpanie spestrovalo iba striedanie skál rôznych velkostí a farieb a neustále bzučanie čmeliakov. To ma prekvapilo, lebo na okolí boli iba holé svahy. Občas sa síce medzi skalami objavili drobné kvietky, ktoré som neskôr identifikoval ako alpské pastierske kapsičky. Tie však nevyzerali, že by poskytovali dostatok stravy pre roje čmeliakov. Po hodine stúpania som sa ocitol na vrchole hory Cameron. Jej rozsiahly plochý vrchol bol neočakávaným prekvapením.

Seriózne stúpanie na horu Cameron.
Seriózne stúpanie na horu Cameron. (zdroj: Jan Komrska)
Alpské pastierske kapsičky.
Alpské pastierske kapsičky. (zdroj: Jan Komrska)
Rôznofarebné skaly pod vrcholom.
Rôznofarebné skaly pod vrcholom. (zdroj: Jan Komrska)
Prekvapujúce miesto na život.
Prekvapujúce miesto na život. (zdroj: Jan Komrska)
Vrchol hory Cameron.
Vrchol hory Cameron.  (zdroj: Jan Komrska)

Nezdržal som sa na ňom, lebo už bolo pol štvrtej a ešte som nebol ani v polovici túry. V diaľke som spozoroval tretí vrchol - horu Lincoln. Prekvapilo ma, ako ďaleko sa nachádzala. Turistický chodník najprv miene klesal na plošinu pod jej vrcholom a potom mierne stúpal, najprv k falošnému do oranžova sfarbenému vrcholu a potom k svetlejšiemu pravému skalnatému vrcholu v pozadí. Aj napriek tomu, že chodník bol menej náročný, silný vietor mi opäť sťažoval cestu. Po pravej strane sa v diaľke týčil posledný bod mojej trasy - masívna hora Bross. Nedal som sa ňou vyrušovať, a za polhodinku som už stál na treťom vrchole hrebeňovky, ktorý nesie meno po Abrahámovi Lincolnovi. Tento vrchol bol jednoznačne najkrajší z Decalibronu. Ostré, takmer biele skaly na vrchole, umožňovali krásny pohľad na severne ležiaci Quandary štít, Hoosierský horský priechod na východe a aj na môj posledný cieľ - horu Bross južne. 

Hora Lincoln.
Hora Lincoln.  (zdroj: Jan Komrska)
Síce falošný, ale zaujímavý vrchol.
Síce falošný, ale zaujímavý vrchol.  (zdroj: Jan Komrska)
Hora Lincoln.
Hora Lincoln.  (zdroj: Jan Komrska)
Vrchol, tretí v poradí. V pozadí Quandary štít.
Vrchol, tretí v poradí. V pozadí Quandary štít.  (zdroj: Jan Komrska)

Po kratšej prestávke a trochu jedla som sa vydal k poslednej hore. Hora Bross sa tvarom aj vzhľadom výrazne líšila od ostatných vrchov. Na jej svetlohnedom masívnom povrchu sa nenachádzali žiadne skalnaté útvary. Hora nesie meno po pôvodnom vlastníkovi - Williamovi Brossovi, viceguvernérovi štátu Illinois, ktorý spolu z mnohými hľadačmi vzácnych kovov prišli z Illinoisu skúsiť šťastie to tejto oblasti Koloráda. Hoosierský horský priechod, nad ktorým sa vypínajú hory Bross a Lincoln, je pomenovaný práve po nich (Hoosier = prezývka obyvateľov Illinoisu).

Ešte spätný pohľad na horu Lincoln.
Ešte spätný pohľad na horu Lincoln. (zdroj: Jan Komrska)
Masívna hora Bross.
Masívna hora Bross.  (zdroj: Jan Komrska)

Napriek nehostinnému vzhľadu poslednej hory, na jej úbočiach kvitli v riedkych trsoch miniatúrne kvietky. Keď som sa pomaly blížil k poslednému stúpaniu, zbadal som výstražné tabule, ktoré upozorňovali turistov, že vrchol hory Bross je v súkromnom vlastnícte a výstup na neho je prísne zakázaný. Postupoval som teda po vyznačenej ceste. Tá ma však priviedla k jednej z mnohých opustených štôlní, kde skončila, a tak som sa musel vrátiť späť a skúsiť inú trasu. Po kratšom blúdení som sa ocitol na správnom chodníku, ktorý najprv mierne a potom strmo zostupoval na parkovisko. Bol som rád, že som nezačal moju dnešnú túru z tejto strany.

Zakvitnuté úbočie pod horou Bross.
Zakvitnuté úbočie pod horou Bross. (zdroj: Jan Komrska)
Výstražná tabuľa.
Výstražná tabuľa. (zdroj: Jan Komrska)
Úbočie hory Bross s obslužnými cestami a pozostatkami stôlní.
Úbočie hory Bross s obslužnými cestami a pozostatkami stôlní.  (zdroj: Jan Komrska)
Strmé klesanie k parkovisku.
Strmé klesanie k parkovisku.  (zdroj: Jan Komrska)

Od výstupu na prvý vrchol pred piatimi hodinami som nestretol žiadneho turistu. Preto ma šokovalo stretnutie s mladíkom, ktorý rezko stúpal strmým ubočím hory Bross smerom ku mne a plánoval prejsť celý Decalibron ešte pred zotmením. Nenápadne som sa pozrel na hodinky, ktoré ukazovali 18:00 a zmohol som sa iba na: Good luck!

Pomaly som zostupoval do údolia. V diaľke som videl svoje zaparkované auto, a rozmýšľal som, či zvládnem k nemu dôjsť. Povrch úbočia, po ktorom som zostupoval, sa v nižšej nadmorskej výške začal zelenať a objavili sa na ňom modrí nebeskí piloti a nižšie aj zakrpatené vrbové kríky.

Nebeskí piloti (Polemonium viscosum).
Nebeskí piloti (Polemonium viscosum).  (zdroj: Jan Komrska)
Pohľad na hrebeň Decalibronu.
Pohľad na hrebeň Decalibronu.  (zdroj: Jan Komrska)

Pomaly som sa dovliekol na parkovisko, kde už boli zaparkovaní turisti, ktorí sa pripravovali na prenocovanie a zajtrajšie túry. Viacerí sa ma vypytovali na stav chodníka a priebeh hrebeňovky. Hoci turistická príručka hovorí, že zvládnutie 11 kilometrovej trasy trvá päť a pol hodiny, ja som potreboval na jej dokončenie o dve hodiny viac. Vinu za toto zdržanie zvaľujem jednoznačne na sneh, ktorý prekvapujúco v júni ešte stále prekrýval na viacerých miestach značné úseky chodníka a spomaľoval postup a na menšie blúdenie úbočím hory Bross. A možno trochu aj na stav mojej kondičky. O tom sa ale presvedčíme až na ďaľšej túre.

Rozlúčková z cesty do Almy.
Rozlúčková z cesty do Almy.  (zdroj: Jan Komrska)
Hory Bross a Lincoln z Hoosierského horského priechodu.
Hory Bross a Lincoln z Hoosierského horského priechodu.  (zdroj: Jan Komrska)
Ján Komrska

Ján Komrska

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  94x

Som vášnivý turista a cestovateľ. Milujem prírodu a rád objavujem nové miesta... Chcel by som zdolať 53 najvyšších hôr v Koloráde a postaviť sa na najvyšší vrch každého štátu v USA. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu