Akceptované a podporované zlodejstvo

Autobusmi cestujem pravidelne. Nie vždy som so všetkým úplne spokojná, ale keďže som sa pred viacerými rokmi dobrovoľne rozhodla nebyť už viac šoférom, nerepcem. No správanie vodiča a väčšiny spolucestujúcich počas jednej z mojich posledných ciest ma celkom rozladilo. Vzalo mi na pár hodín skvelú náladu a ja som si s trpkosťou uvedomila, že zlodejina sa stala celkom prirodzenou súčasťou života mnohých.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Aby som bola adresná. V nedeľu 21. 9. som cestovala z podtatranskej dedinky Važec pravidelnou linkou Liptovský Mikuláš - Poprad (bus 706416 4). Pri kúpe lístku, v celku zanedbateľnej hodnote 90 centov, ma zarazili hneď dve veci. Vodič mi z 10 eurovej bankovky vydal späť len 9 EUR. Bol viac ako prekvapený, že som si pýtala zvyšok. Na jeho nemilé prekvapenie som však chcela aj samotný cestovný lístok. A to ho prekvapilo ešte viac. Sadla som si a sledovala ďalších cestujúcich. Autobus sa skoro celkom naplnil (nastupovalo cca 25 ľudí, najmä študenti). Cestovný lístok dostali po mne len dve osoby, ktoré platili kartou cez terminál. Tomu hovorím celkom slušný zárobok pomimo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Autobus nebol diaľkový, v podtatranských dedinkách ľudia vystupovali a nastupovali a scenár sa opakoval. Lístok dostávali tí, ktorí platili kartou. Nakoniec sa autobus naplnil tak, že som stratila prehľad.

Šofér bol mladučký, odhadujem, že mal okolo 25 rokov. Pohodový. Úzke cesty zvládal s úsmevom s mobilom v ruke. To len ja som sa necítila príjemne.

Nebál sa, že príde o miesto, pretože jazdí na úplne nevyťaženej linke? Asi nie. Asi si vôbec neuvedomil, že popri svojom „malom“ zlodejstve môže všetkých tých nevediacich, či ľahostajných ľudí pripraviť o jeden z mála nedeľných spojov na tomto úseku.

SkryťVypnúť reklamu

Bolo mi z toho smutno. Z akceptovanej krádeže. Nevedomosti. Z ľahostajnosti, s akou sa také niečo berie ako samozrejmosť.

Ale ako som písala na začiatku, tento zážitok bol skôr výnimočný. Už následný spoj do Tatranskej Lomnice bol celkom „normálny“. Bojím sa však, že časom sa prirodzená mravnosť stane čímsi čudným. A beztrestnosť javom celkom prirodzeným.

Zuzana Konopásková

Zuzana Konopásková

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý miluje, vychutnáva a ctí život. A pretože je mi blízka hravosť, začala som písať pre deti. Cez slová sa vraciam na miesta, ktoré som mala rada a spolu s detskými hrdinami zažívam tie najneuveriteľnejšie dobrodružstvá. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaKultúraHaikuSpoločnosťSpomienkyOprášené knihyMoje radostiMoje otázkyMoje impresieSúkromné

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu