Mojou úlohou bolo zachytiť udalosť krátko a veľmi neosobne, najmä sa vyhnúť reklame našej vláde. Predsalen máme týždeň pred voľbami. Postaviť príspevok takmer na ničom je pomerne zložité, povedala som si však, že na minútu a dosť, opýtam sa ľudí, aký majú názor na Svätopluka a z každého rožku trošku. Keď sa pri vstupe do hradu ukázal protestujúci Peter Kalmus v červenom s boxerskými rukavicami, SBS služba spolu s hosteskami nás už svižne hnala dnu s varovaním, že ak nejdeme teraz, už sa dnu nedostaneme. Z rozhovorov nebolo nič.
Po vstupe do areálu som sa chcela uistiť, že bude možné nahrať si verejnosť. Hosteska sa poškrabala po hlave, zavolala svoju vedúcu, tá zavolala inú vedúcu a tá mi oznámila, že ak chcem, mám na to asi 15 minút a verejnosť je tam - ukázala do rohu, kde sa združovalo asi 40 dôchodcov a iných pozvaných s páskami na ruke. Ak nie teraz, tak až po skončení celej akcie.
Mávla som rukou, že kašlem na to. Že si to nahrám potom, lebo hľadať rôznorodé názory v kope pozvaných prívržencov vlády je ešte horšie, ako nahrať rovno premiérov príhovor.
Tajne dúfajúc, že sa mi to podarí po skončení odhaľovania, som sa pobrala za davom novinárov na presne určené miesto, odkiaľ sa nedalo robiť nič.
Slávnosť bola pompézna, tí, čo ste to videli, viete. Komentovať to ďalej nebudem, asi len toľko, že zaplatiť iba personál, ktorý spolupracoval na tejto akcii, muselo byť zas slušným zalovením do štátneho vrecka. Ak si odmyslíme polemiky o užitočnosti sochy na nádvorí hradu, o tom, či tam má byť alebo nie - tak celú túto parádu asi vládni činitelia zo svojich súkromných peňazí neplatili, teda ďalej to rozvádzať netreba. Bolo to fascinujúce, národné, dojímavé a rozhodne drahé. Príkladom môže byť aj málo - našla som tam kamaráta produkčného, o ktorom viem, že lacný nie je a len tak pre pár eur sa do roboty tohoto typu hnať nebude.
Netreba asi ďalej rozvádzať ani úžasné empatické príhovory samotného Pašku, Fica a Gašparoviča plné smútku nad povodňami. Tento štátny patetický smútok obral ľudí, ktorí momentálne na východe živoria v náhradnom ubytovaní, o ďalších pekných pár tisíc eur. (Pardón, chcela som ostať vecná, nedalo mi - áno, každá vláda toto robí, prečo sa vlastne čudujem.)
Po skončení aktu nás opäť SBS-ka strážila, na naše námietky, že treba ísť nahrávať, reagovali hostesky ráznym a vecným: "Musíte vydržať." A tak sme čakali. A čakali. Potom sa pohli dole z hľadska pre novinárov. A znova čakali. Fotografi spoza tribúny horko-ťažko robili aspoň nejaké zábery na odhaleného Svätopluka.
A ja, keďže mi pred nosom postupne odišla všetka verejnosť, a keďže som predtým absolvovala rozhovor s nadriadenou, v ktorom mi povedala, že ak to bude o ničom, vysielať to nebudeme - som definitívne hodila pohŕdavý pohľad smerom k papalášom, a namiesto úplne zbytočného vyčkávania na Godota som odišla bočnými schodami z hradu.
Cestou som stretla redaktorku s kameramanom z jednej telky, celí rozhorčení šli smerom k autu, vraj odišli, pretože im bolo jasne povedané, že nič sa už točiť nebude.
Takže asi toľko k odhaľovaniu sochy Svätopluka z pohľadu novinára. Aj negatívna reklama je reklama - nuž, odo mňa pán premiér nedostane žiadnu reklamu. Žiadna socha Svätopluka proste nie je, neexistuje. Bodka.
Toto je tá naša sociálna demokracia.
