Vezmime si napríklad práve politiku ako zdroj názorov. V každom z tých, čo majú názor, sa pod vplyvom médií formuje istá mienka. Názory sa stretávajú a narážajú na seba, otec so synom sa nezhodnú, babka vyhlasuje, že ak vnúčatá nebudú voliť KDH, viac už nebudú jej vnúčatami, zástanca slobody menšín sa do krvi poháda so šéfom Slotovcom (nehnevajte sa na mňa, uvádzam fakt len príklady). Dodnes si pamätám, ako sa kvôli Mečiarovi pohádal môj otec s krstným - jeho švagrom, ktorí si vo všetkých ostatných smeroch rozumejú ako v máloktorej rodine. Na rôznych weboch to pred hocakými voľbami vrie, a mladší či starší, idú si virtuálne vytrhať vlasy.
Nie je mi celkom jasné, na čo to je dobré, aj keď súhlasím s tým, že každý by mal mať istý svetonázor a sebestačnosť zodpovedajúcu momentálnej snahe o demokraciu. Naschvál hovorím snahe, pretože podľa môjho názoru filozoficky vzaté, demokracia je schodík, po ktorý sme sa ešte stále nedostali, ešte sa tam len škriabeme. Aj ja mám istý politický názor, náročky ho však akosi nezverejňujem... priznávam, že sa bojím zbytočných konfrontácií. Nie som práve ten typ, čo by sa odjakživa hrabal v politických vedách a hanebne si priznávam aj to, že niekedy celý týždeň nesledujem dianie, najmä cez leto, kedy si naozaj moja hlava potrebuje oddýchnuť od života v Bratislave... Ale niečo sledujem, niečo čítam, o niečom si obraz vytvorím a aj keď nie je vždy správny (veď čo na tomto svete je stopercentne správne), myslím, že už by som sa na to, že NIET KOHO voliť, nevyhovárala.
Mojou snahou je vždy udržiavať zlatú strednú cestu, svoje priateľstvá, úžasné rodinné vzťahy nepoznačené malomeštiackymi zvykmi z minulosti, preto ma dosť trápi, keď vidím, ako sa známi, priatelia, rodiny sekajú pre politiku. Aj pre ďalšie názory na spoločenské dianie. Nestrkám hlavu do piesku, keď o niečom mám informácie, názor si vytvorím, keď ich nemám, neriešim. Ale je smutné dívať sa na to, ako sa mi pred očami znepriateľujú dvaja ľudia, na ktorých vzťahu mi špeciálne záleží, len preto, že jeden je za a druhý proti Ficovej politike.
To je teda dôvod, pre ktorý sa nerozprávam o politike s nikým. Počúvam, ale nevyjadrujem sa. Zbieram skúsenosti a filtrujem špinavosti médií, ktorých taktiku dobre poznám. Politika nikdy nebola môj koníček. Asi mi to odmalička ostalo v hlave, že je len zdrojom hádok a problémov. Chcela by som, aby ľudia diskutovali s chladnou hlavou. Aby to brali tak troška s rezervou. Aby si nebrali príklad od tých, čo vystupujú v politicko-diskusných reláciách. Médiá to tak chcú, je to ich chlieb, vyvolať diskusiu plnú emócií, pohnúť masy a riadiť mienku. Nenechajte sa zblbnúť, prosím. Vaše priateľstvá, rodinné vzťahy a príjemná atmosféra v práci vám za to naozaj nestoja.
