reklama

Tažký pacient?

Prichádzajú s rodičmi, príbuznými. Vedia o ich stave toľko, koľko vedieť chcú a napriek tomu nechápu, lepšie povedané nechcú pochopiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pacientov na psychiatrii pribúda, bohužial aj skalných, ktorých je rodina schopná posúvať po nemocniciach a ústavoch aj 11 mesiacov v roku. Sú to erárne prípady, na ktoré nepoznám odpoveď.

Chlapec, niečo po dvadsiatke. Tažká duševná choroba, kombinovaná, aby toho nebolo málo. Sám si veľmi neuvedomuje kde je, prečo a čo sa s ním deje. Má svoj svet, svoje fóbie a svoju rodinu. Práve tá nechápe, nechce pochopiť. Po 3 týžnovej liečbe sa vracia opäť na oddelenie. S matkou. Vraj mu nie je dobre. Stav - rozhodne dobrý (maximum, čo sa dá očakávať od diagnóz). Mamička nalieha na další pobyt, synovi to je jedno. Dostáva injekciu a je poslaný s matkou domov. Stav sa zopakuje ešte ten deň, ale bez matky. Privezie ho sanitka, nevedno prečo samého, keď je zbavený sposobilosti.... je už desať hodín večer a tak ostáva v nemocnici do rána. Ráno je privolaná matka, ako jeho zákonný zástupca, aby si poň prišla. Táto situácia sa zopakuje ešte 6 krát za mesiac. Na otázku, prečo syna nedá trvalo do ústavu odpovedá, že má ešte dve deti a že sa o ne stará a tak by nedostávala zaň peniaze, ktoré dostáva za opatrovanie a invalidný dôchodok. Nemala by vraj za čo žiť. Nemám slov... je to správne? Koľko stojí tento pacient štát, keď je stále posielaný po rôznych nemocniciach, doma je len par dní v roku a peniaze, čo mu vypláca socialka a zdravotka má rodina...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobný prípad mladej schizofreničky. Veľmi tažká forma. Väčsinu času pri 7 týžnovom pobyte v nemocnici strávila úvahami, že by jej bolo lepšie mimo domov, lebo má veľký strach z malého dieťata, čo má jej sestra. Je to jedna z mnohých fóbií, ktoré dievčina má. Najtažsia forma schizofrénie, často dekompenzovaná. Rodičia ju nechcú dať trvalo do ústavu, aj keď ona chce. Dôvod identický, ako v prípade vyššie.

Je to opičia láska, zneužívanie, využívanie? Ako to nazvať. Kto má pravdu? Kde by im bolo lepšie?

Občas sa obzriem, keď som na chodbe a položim si otázku. Keby v tom ústave boli z nariadenia (čo na slovensku samozrejme nie je celkom možné), koľko krát by za nimi ich najbližší prišli?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vačšina duševných porúch nie je chrípka, neprejdú po vyležaní. S drvivou vačšinou sa dá žiť bez problémov sa opäť začleniť do spoločnosti. Ale ostávajú aj prípady, ako sú tieto, ktoré vyžadujú stálu starostlivosť a dozor, pravidelný režim a program dňa. Rodina to neposkytuje, toľké venovanie sa, sa nedá zvládať pokiaľ sú v rodine aj iné deti a osoby. Bohužiaľ bez toho sa stav pomaly zvykne zhoršovať aj napriek liekom....bludný kruh sa uzatvára.

Dagmar Koppalova

Dagmar Koppalova

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek vnímajuci svet pohľadom, nadhľadom, podhľadom... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu