A teraz už k hodnoteniu tímov.
Majster: Arsenal
Kanonieri to konečne dokázali. Bol to triumf futbalových robotníkov nad umelcami. Napriek tomu im nemôžem pogratulovať. Arsenal si titul nezaslúžil, a nie, teraz nemám na mysli tie rozhodnutia VAR-u, o ktorých sa toľko popísalo, ale z hľadiska futbalového romantizmu si to jednoducho nezaslúžili vzhľadom na ich predvádzanú hru. Futbal je viac než len víťazstvá a trofeje, ide o herný prejav, radosť z hry, potešenie tie zápasy sledovať. Cesta, ktorou Arsenal dospel k trofeji, môže tešiť maximálne hráčov (lebo tí si to odmakali) a gloryhunterov. A nie, toto nepíšem z pozície fanúšika Tottenhamu – ale Liverpoolu – a sám som s The Reds naposledy oslavoval trofej v roku 2011, pretože odvtedy sme si žiadnu inú nezaslúžili. Od odchodu Wengera proste Arsenal nehrá dobrý futbal, a čo je horšie, konečne sa im s ním podarilo získať veľkú trofej, takže ich to len utvrdí v tom, aby v tomto hernom štýle pokračovali, a to nie je dobré. Pragmatizmus je vrah futbalu, skutočného futbalu. Pritom mohol Arsenal vyjsť naprázdno, vymeniť trénera a predvádzať peknú hru, možno s ňou aj získať nejaké trofeje. Antifutbalový prejav a Artetovo histriónstvo by mi rozhodne nechýbali.
Prečo Arsenal vyhral? Pretože mal najlepšieho manažéra (nie trénera) alebo okruh ľudí zodpovedných za fungovanie prvého tímu. V prvom rade mali dostatočne široký káder. Je zarážajúce, koľko tímov v tak špičkovej súťaži, akou anglická Premier League je, išlo do sezóny s hráčsky podváživeným kádrom. Toto však nebol prípad Arsenalu, aj keď niektorí hráči dostávali iba minimum príležitostí. Ďalším, kľúčovým faktorom, bez ktorého by titul určite neukoristili, boli štandardné situácie. Rekord v počte gólov z rohových kopov a, ako povedal John Terry, mentalita. Arsenal aj napriek niekoľkým sezónam, kedy skončil tesne pod vrcholom, dokázal byť naďalej konkurencieschopný. A v neposlednom rade to bol aj výber posíl, kedy všetci noví hráči do Arsenalu zapadli ako súčiastky do stroja.
Stav kádra
Medzi silné stránky Arsenalu patrila tradične defenzíva. David Raya znovu ovládol preteky o Zlatú rukavicu, svojimi výkonmi často Arsenal podržal a potvrdil, že to je jeden z jeho najlepších hráčov. Stopérska dvojica Saliba-Gabriel, aj keď obaja už mali osobne lepšiu sezónu v drese Arsenalu (obzvlášť Brazílčan bol až priveľmi vnímavý/chybujúci , často na úkor sústredenosti či maximalizovania výkonu), potvrdila svoj vysoký štandard. Najkonzistentnejším hráčom defenzívy a v prvej polke sezóny aj jej najkľúčovejším hráčom bol univerzál Jurriën Timber. Ak mala táto línia nejaké slabšie miesto, tak to bol ľavý kraj. Calafioriho v tom, aby nabral výbornú formu, obmedzovali pravidelné zranenia. Lewis-Skelly takmer nehral a sezónu dohrával v strede zálohy. Z častých štartérov tak bol najslabší Hincapié, ale že by sa pohyboval pod ligovým priemerom, tvrdiť nemožno. Ako tretí stopér a občasný univerzál sa ukázal Mosquera. Práve mladý Španiel je ukážkou výbornej posily a výpadok kohokoľvek zo stredovej dvojice už nie je dôvod na paniku. White trpel nevyrovnanosťou výkonov a častými zraneniami.
Záloha Arsenalu stojí na jeho najlepšom hráčovi. Declan Rice bol opäť výborný a okrem svojich obvyklých povinností bol aj najkreatívnejší hráč tímu. Vedľa neho skvele zapadol Zubimendy. Takpovediac zbytočný bol Nørgaard. Dán odohral v PL iba 101 minút a nič na tom nezmenilo ani zranenie Merina. Španiel absentoval takmer celú jar. Kapitána Ødegaarda často trápili zranenia, aj vďaka nim pokračuje v klesajúcej výkonnosti (napriek tomu, že štatisticky to až taký výrazný prepad nebol).
Bukayo Saka už zďaleka nie je tým hráčom, akým bol pred vlaňajším jarným zranením. Rozdielový hráč svetovej triedy je dnes iba svojím tieňom. Štatisticky aj herne sa výrazne prepadol, dokonca tak veľmi, že v určitých fázach sezóny pôsobil Madueke ako lepší hráč. Čo sa týka Maduekeho, tak on sám je lepší, keď dostáva priestor napravo než naľavo. Bilancia 3+1 je však málo, obzvlášť pokiaľ ide o 56-miliónového hráča. Na rozdiel od Martinelliho to ani nijako nekompenzoval v ostatných súťažiach. Celkovo mal štatistiku iba 8+4. Taktiež neoslnili ani hráči hrajúci zľava. Kvalitnejším bol určite Trossard a jeho bilancia 6+6, ale aj herne to bolo lepšie a v mnohých zápasoch bol napriek slabšej produktivite dôležitým hráčom. Martinelli sa presadzoval aspoň v Lige majstrov. Svetové krídlo, alebo aspoň nadpriemerné, ale v Arsenale momentálne chýba. Pred sezónou som najväčšie nádeje vkladal do Ezeho, ale aj ten bol v Arsenale dokonale kúzla zbavený. Bilancia 7+2 je jeho najslabšia plnohodnotná sezóna v PL, a z toho dal 5 gólov v dvoch zápasoch s Tottenhamom. Ďalší kreatívny hráč zničený, vďaka, Arteta...
V útoku mal žiariť 67-miliónový Gyökeres, ale nebolo to úplne tak. Bilancia 14+1 je na prvý rok v lige dobrá, ale jeho výkony sú veľmi nevyrovnané. Polku gólov dal proti súperom bojujúcim o záchranu, proti top oponentom sa nepresadil ani raz, mnohokrát často ani nevystrelil a v dôležitých zápasoch na konci sezóny nedostal dôveru. Tú mal Havertz a v zápasoch, kedy naozaj o niečo išlo, bol herne platnejší, aj keď mu dlhodobé zranenie nedovolilo byť gólovejším. Len do počtu už bol Gabriel Jesus. Najväčšiu pochvalu si teda z celej ofenzívy Gunners zaslúži 16-ročný Dowman. Na svoj vek hral veľmi vyspelo a dokázal sa aj gólovo presadiť.
Čo do ďalšej sezóny?
Hlavne by to chcelo začať hrať pekný, kreatívny – skutočný – futbal. Ale to sa asi nestane. Arsenal potrebuje naštartovať svoju ofenzívu, získať gólových hráčov schopných hrať 1 na 1. Inak to na viac ako jeden titul nevyzerá. Tiež je na čase zbaviť sa zbytočných hráčov ako Jesus, White, Ødegaard, možno Martinelli, pretože Maduekeho po roku asi neotočia.
Manchester City (2)
City boli pred sezónou nezmyselne podceňovaní, a to naplno odhalil aj samotný priebeh ročníka. Čo ich ale zrazilo, bola nekonzistentnosť výkonov. Toto ešte stále nie sú tí City, na ktorých sme boli zvyknutí. Na ihrisku chýbal líder, nie výkonmi, ale mentalitou. V obrane bol niekedy zbytočný chaos a dezorganizácia. Do sezóny išli s nedostatočným kádrom. Najprv panoval chaos ohľadom brankárov, kedy sa na poslednú chvíľu kupoval Donnarumma, a problémom sa nevyhli ani ostatné rady. City stále chýba pravý obranca, Matheus Nunes robil chyby aj vo svojich najlepších zápasoch. Aj preto bola chyba zbaviť sa pred sezónou Akanjiho. Univerzálny obranca bol síce z tých menej kvalitných v kádri Citizens, ale aspoň to nemuselo vyústiť do problémov, kedy musel byť v zime stiahnutý z hosťovania Max Alleyne. Všetko potom vyriešil príchod Guehiho, aj keď ten si na veľkoklub stále zvyká, a fatálna chyba s Evertonom, ktorá zrejme rozhodla o titule, nebola jeho ojedinelým zaváhaním. A s nedostatočným počtom hráčov sa potýkala aj ofenzívna časť sestavy. A aj tento problém vyriešil až Semenyov zimný príchod.
Najväčší problém Manchestru City však bol prítomný už roky, akurát pre lesk z trofejí ho v klube takmer nikto nevidel. Naplno sa to prejavilo v sezóne 2024/2025 a jeho dozvuky boli zrejmé stále. Pep Guardiola bol proste vyhorený (bolo to cítiť už posledné 4 jarné časti) a nikto z jeho asistentov, ani z ľudí vo vedení, mu nebol schopný ozrejmiť chyby, ktorých sa dopúšťa. Postupne strácal iskru a stal sa predvídateľným (v závere sezóny, keď nasadzoval neustále ten istý útok a nenechal si žiadneho elitného žolíka na lavičke), zle manažoval hrací čas svojich hráčov (niektorých hráčov preťažoval, iných nechal vyslovene herne vyhladovať, a oni potom nemohli nájsť formu). Občas sa nechal oklamať dobrým výkonom niektorého svojho hráča proti slabšiemu protivníkovi a dal ho v ďalšom zápase do základu, len aby sa ukázalo, že je najslabší na ihrisku (Marmoush), a bol prvou variantou na skoré striedanie. A veľkým problémom boli aj rohové kopy, z ktorých City dlhodobo nie sú takí nebezpeční ako konkurencia, a to je chyba.
Napriek tomu všetkému boli City veľmi dlho v hre o titul, respektíve sa doňho dokázali opätovne vracať, a herne boli určite najfutbalovejším tímom ligy. Pokiaľ by Guardiola ostal, už teraz by boli najväčším favoritom na titul v nasledujúcej sezóne, ale nový tréner teoreticky môže byť riziko. Verme, že to nie je koniec futbalovosti a kreativity, akou modrá časť Manchestru poslednú dekádu udivovala svet. Každopádne 2 roky bez veľkej trofeje sú pre takýto klub veľa a nový tréner bude čeliť veľkému tlaku na okamžitý úspech.
Stav kádra
Pár zápasový experiment s Traffordom nevyšiel, bol to preňho veľký skok a radšej sa mala zvoliť cesta hosťovania v stabilnom klube ligy, ako dvojka sa však ukázal veľmi spoľahlivá. Práve preto musel byť v lete kúpený aj Donnarumma. Ten priniesol do brány okamžitý pokoj, vysokú kvalitu a 15 čistých štítov. O pravej strane obrany už bola reč, Nunes tam prakticky nemá konkurenciu, Lewis veľa možností nedostal. Dias, Gvardiol, Stones aj Khusanov si prešli zraneniami, aj to je príčina, prečo obranný val City často nepôsobil tak pevne. Jediným zdravým bol vlastne počas celého ročníka len Guehi. Ake zbieral minutáž už len sporadicky a je otázne, či sme nevideli jeho labutiu pieseň. Na ľavom kraji obrany mal žiariť Aït-Nouri, ale vinou zranení a nečakanej konkurencie zatiaľ nedokázal napodobniť svoje výkony z Wolves. Tou konkurenciou bol Nico O´Reilly. Z núdze cnosť. Post na ľavej obrane sa ukázal ako jeho najsilnejší. Zvládal výborne defenzívu aj ofenzívu, a často sa z tejto pozície vysúval až na samotný hrot, pričom bol aj gólový.
V strede zálohy opäť výrazne absentoval Rodri a spolu s ním aj Kovačić. Práve Španiel bol jedným z očividne preťažených hráčov, ktorému uponáhľaný návrat nepomohol. Rodri bol len tieňom samého seba z čias, kedy vyhral Zlatú loptu. Na jeseň ho dokonale nahradil Nico González, vtedy podával naozaj výkony z čias Rodriho najväčšej slávy, ale po zranení na začiatku roka klesla aj jeho forma. Jedinou stálicou tak bol lúčiaci sa Bernardo Silva – Modrić Manchestru City, ale oveľa viac podceňovaný. Ako najhoršia letná posila sa napokon ukázal Reijnders. Holanďan bol skúšaný aj ako Rodriho náhrada, ale na tomto mieste sa absolútne neuchytil a jeho najsilnejšou pozíciou bolo, keď mohol dopĺňať útok z druhej vlny. Do základu sa často nezmestil a záver ročníka presedel na lavičke náhradníkov. Na ihrisku až taký platný nebol.
Výkladnou skriňou Man. City bola už tradične ofenzíva. Erling Haaland opanoval tabuľku kanonierov, ale úplne spokojný byť nemôže. Uprostred sezóny mal väčší výpadok, aj tak je to ale najlepší klasický útočník na svete. Omnoho zaujímavejšie to bolo pod ním. Krídla Doku a (od januára) Semenyo. Belgičanove driblingy neraz uchvátili, ale musí pridať na produktivite. Tú mal veľmi dobrú hneď od príchodu Ghančan, od oboch ale potrebujú Citizens ešte o čosi viac. Každopádne vo väčšine zápasov, aj v takých, kde sa štatisticky nepresadili, predvádzali futbal, ktorý bavil. To isté platí aj o najúchvatnejšom hráčovi tejto sezóny. Rayan Cherki mal síce ťažší vstup, kedy sa rýchlo zranil, ale od novembra hral ako naozajsný nástupca Kevina De Bruyneho. Ani nie štyridsať miliónov eur – to je krádež. S horšou formou sa museli popasovať Phil Foden, Savinho a Omar Marmoush. Aj keď Angličan mal čísla na úrovni Saku a stále je schopný rozhodovať zápasy (čo ukázal v závere sezóny), jedná sa o jeho slabší ročník, možno doplatil na menšiu porciu herného času. Toho za celý ročník nedostali veľa ostatní dvaja hráči. Zatiaľ kým Savinho by ešte mohol mať potenciál, u Marmousha by ma neprekvapilo, kedy sa v lete posunul inam. Tento nákup veľmi nevyšiel. Po sezóne sa okrem legendárneho trénera s klubom lúčila aj legendárna hráčska dvojica Bernardo Silva a John Stones. Kým u Stonesa to vzhľadom na počet zranení z hráčskeho hľadiska nedávalo zmysel už pred rokom, Bernardo bude stále veľkou stratou a len ťažko sa bude jeho unikátnosť nahrádzať.
Čo do ďalšej sezóny?
Po prvé nájsť nového trénera (Maresca) a dokonale ho etablovať do klubu. Získať skutočného a elitného pravého obrancu, ktorému bude môcť Rico Lewis robiť náhradníka. Vymysled, akým spôsobom nahradiť Bernarda Silvu, a porozmýšľať, či by namiesto Omara Marmousha nemal post náhradného útočníka prevziať niekto iný. A, samozrejme, zlepšiť ofenzívne rohové kopy. City budú po lete najväčší favoriti na titul, ale iba za predpokladu, že nový manažér nebude chcieť robiť revolúcie. Manchester City nepotrebuje revolúciu, ale evolúciu.
