Kanada – Bosna a Hercegovina
Kanada nastúpila v základe s väčšinou veľkých mien, ktoré má na súpiske. V zálohe boli Buchanan, Koné aj Eustáquio – muž s menom antického rímskeho filozofa, či útočníci Jonathan David a villarrealský Oluwaseyi. Najväčšie meno – Alphonso Davies – však chýbalo. Nie všetkým ale tento zápas vyšiel. Kanada bola v prvom polčase v slepej uličke, veľmi často sa snážila hrať vzduchom, obrana Bosny a Hercegoviny ale vo vzduchu dominovala, a nebyť jedného nešťastného odrazu, Kanaďania by si ani neboli schopní vytvoriť veľkú šancu. Z aktivity v krídelných priestoroch síce nazbierali až deväť rohových kopov, ale nebezpeční po nich neboli. V druhom polčase sa hra Kanady zmenila, snažili sa hrať oveľa viac kombinačne a po zemi, využívať svoju šikovnosť a dynamiku. Po hodine hry urobil Jesse Marsch dôležité trojstriedanie. Z hry stiahol Buchanana aj Jonathana Davida. Útočník Juventusu si do reprezentácie preniesol formu z klubu, dnes sú pred ním Oluwaseyi, Larin aj Promise David. Práve silovejší, urastenejší útočníci boli proti Európanom platnejší. Pri góle Larin udržal za sebou dobre hrajúceho Muharemovića a medzi oboma stopérmi sa veľmi rýchlo zvrtol. J. David by ten súboj zrejme prehral. Kanada tak svoje optimálne zloženie bude ešte hľadať. Každopádne, toto bolo prvýkrát, čo na scéne majstrovstiev sveta neprehrali.
Bosna a Hercegovina taktiež nastúpila bez svojho najznámejšieho hráča, a Edin Džeko sa, rovnako ako Davies, do hry nedostal. Napriek tomu podal jeho tím slušný výkon. Ako sme si už povedali, ich silnou stránkou boli vzdušné priestory, obranné aj útočné rohy zvládli veľmi dobre, dokonca z nich skórovali. Stopérske duo Muharemović – Katić hralo veľmi dobre a z tejto zabezpečenej defenzívy vyrážali do protiútokov. Bosna a Hercegovina má silovo dobre pripravených hráčov, tí sú ale viac statickí, nie takí dynamickí, a rýchle zmeny smeru, kľučky alebo rýchla kombinácia sú ich slabinou. Postupne fyzicky odchádzali, kapitán Kolašinac musel dokonca nútene striedať. Práve on bol v niekoľkých zaujímavých momentoch. Hostia museli dvakrát zachraňovať loptu smerujúcu do prázdnej brány, raz s obrovským šťastím v ikonickom zákroku to bol práve Kolašinac. Pri góle to bol ale práve on, kto nevystavil Larina do ofsajdu. V závere mohli aj prehrať, nakoniec odchádzajú s bodom, pritom mohli zápas zavrieť a vyhrať 2:0, ale kanadskú chybu nepotrestali.
USA – Paraguaj
Aj keď to v úvodných sekundách vyzeralo na zábavný a vyrovnaný zápas, Američania to však rýchlo zatrhli. V prvom polčase to bol zápas na jednu bránu, USA boli vo všetkom lepší. Obrovský vplyv na ich hru mal Christian Pulisic. Ten absolútne dominoval ľavej strane a aj zápasu, obranca Cáceres proti nemu horel ako papier. Pulisic naozaj pôsobil ako Eden Hazard počas mundialu v Rusku. Pripísal si asistenciu, a keby sa rátajú prihrávky na vlastný gól, tak by ich mal dve. Američania po polčase hladko viedli 3:0, takže keď cez prestávku zacítil isté bolesti, mohol sa nechať vystriedať. Tým momentom USA akoby prišli o svoj talizman. Aj keď či bol ich herný úpadok spôsobený jeho absenciou, alebo tým, že mali náskok rozdielu triedy, sa zrejme dozvieme až v priebehu turnaja. Bez neho už (doslova) domáci tím nebol taký nebezpečný, o čom svedčia aj štatistiky druhého polčasu: xG 0,54 vs. 0,38, na strely 9:7, na bránu 2:1, či dokonca veľké šance 0:1 a, samozrejme, góly 1:1. Američania boli, samozrejme, lepší, ale pri vyrovnanom stave by s takýmto výkonom istotu víťazstva nemali, a do plnej obrany už to nebolo také ľahké ako predtým. Dokonca spravili dovtedy nevídané chyby, ktoré viedli k inkasovanému gólu. Richards zle vystúpil, podskočil loptu, na čo následne vystúpil aj Ream, súboj prehral, čo malo za následok zmrštenie obrannej línie USA a otvorenie voľného priestoru na jej pravej strane a následne aj gól. USA ale zaslúžene vyhrali.
A Paraguaj zaslúžene prehral. Jeho opory ako Almirón, D. Gómez či Alderete, ktorí majú premierligovú súčasnosť či nedávnu minulosť, ako opory vôbec nepôsobili. A ak už vôbec niekoho z juhoamerického celku chváliť, tak možno akurát Encisa, ktorý sa ako-tak v ofenzíve snažil, ale väčšinou aj jeho snaha končila v ťažkom podčíslení, kedy sa nedokázal presadiť či prihrať voľnému spoluhráčovi, lebo jednoducho nemal akému. Paraguaj zatiaľ patrí k tomu najhoršiemu na tomto turnaji – nechať si streliť gól v posledných sekundách hry a zhoršiť si tak pozíciu do prípadných bojov o postup to jasne dokazuje.
