Mexiko – Južná Afrika
Vo vzduchu sa ešte vznášala vôňa práve zjedeného taca, keď sa v Mexiku začali 23. majstrovstvá sveta vo futbale. Úvodný zápas hostil legendárny štadión Azteca – najčastejšie využívaný (20.) štadión v 96-ročnej histórii tohto turnaja. Dozaista už ale zažil lepšie chvíle, napríklad v roku 1970, kedy tu nad hlavu zdvihol Zlatú Niké legendárny Pelé, alebo v roku 1986, kedy podobný úkon, akurát so Zlatým pohárom FIFA, predviedol Diego Maradona. Zápas Mexiko – Juhoafrická republika totiž veľa krásy nepredviedol. JAR (Juhoafrická republika) totiž dodala muníciu všetkým, ktorí kritizujú súčasné rozšírenie z dokonalého 32-členného formátu až na 48-členný. Boli to práve Bafana Bafana, ktorí sa vďaka rozšíreniu na mundiale predstavujú. Aj keď vyhrali svoju skupinu, tak zo všetkých víťazov skupín mali najmenej bodov. Dokonca 5 tímov z druhých miest ich malo viac a ďalší jeden z druhého a dva z tretích miest ich mali rovnako. Mužstvo JAR totiž predviedlo veľmi naivný futbal. Celý ich koncept sa rozpadol už v úvodnej desaťminútovke, kedy po ľahkej chybe inkasovali. Afričania mali spočiatku veľký problém skompletizovať dlhšie prihrávkové sekvencie, často sa snažili preskočiť medzihru dlhou prihrávkou alebo centrom, tie však Mexičania ľahko zachytili či zblokovali. Neboli schopní využívať otvorené priestory a v obranných súbojoch pôsobili naivne. Už na prvý pohľad tam bola veľká absencia lepšej techniky či futbalového IQ. Až sa ťažko verí, že v kvalifikácii predstihli Nigériu, ktorá len o deň skôr výrazne potrápila Portugalcov v príprave. Stredový záložník Sithole, ktorý ako jeden z mála pôsobí v Európe (portugalská Tondela), nenaplnil úlohu jedného z lídrov, keď na začiatku zápasu nespracoval ľahkú prihrávku, čo vyústilo do inkasovaného gólu, a na začiatku druhého polčasu sa nechal aj vylúčiť. Červenú kartu za hlúposť – keď „prefackal“ protihráča – uvidiel aj najstarší hráč tímu Zwane. Nepresvedčili ani hannoverský Okon či Foster z Burnley, najlepším hráčom JAR tak bol brankár, ale ani ten sa nevyhol šialenej rozohrávke, kedy na začiatku polčasu Mexičanom takmer nabil na druhý gól. Ten domáci napokon vstrelili vďaka tomu, že sa súperovi obrancovia veľmi lacno vracali a útočníka Jiméneza nechali voľného. To platí hlavne pre Mudaua – hráča, ktorý „získal“ červenú kartu pre súpera. Výkon Juhoafrickej republiky dokonale vystihlo ich katastrofálne zahratie priameho kopu udeleného po červenej karte, a to ešte pár sekúnd predtým dostal zahrávajúci hráč pokyny od trénera, ako to urobiť. Hráči JAR si pri tomto signále očividne nerozumeli. Od Bafana Bafana to bol výkon nehodný MS a do ďalších zápasov majú čo zlepšovať.
Veľkú chválu si ale nezaslúžia ani domáci. Áno, v zápase boli jasne lepší, technicky vyspelejší, organizovanejší s väčšou ofenzívnou kvalitou, ale... Mexická liga nabrala na finančnej sile, Mexičania teda začali mať menšiu motiváciu chodiť sa do Európy pobiť o miesta, navyše sú títo hráči často nadhodnotení a tamojšie kluby si ich cenia aj na dvojnásobnú hodnotu oproti tomu, čo zodpovedá realite. Prvýkrát za posledné dekády sme tento jav – kedy počty Mexičanov v lepších európskych kluboch klesli – videli už pred štyrmi rokmi a bolo z toho najhoršie umiestnenie (22.) reprezentácie El Tri na majstrovstvách sveta. Domáci sa do vedenia dostali zadarmo a odvtedy pôsobili, že sú spokojní. Namiesto ofenzívneho galapredstavenia boli pasívni a miestami až leniví sa viac pohybovať. Úvodný gól dal (pôvodom Kolumbijčan) Quiñones – individuálne najschopnejší hráč zápasu, druhý zas kanonier Jiménez – ten vyrovnal na druhom mieste medzi strelcami kanoniera Borgettiho (46). Na prvého Chicharita stráca ešte 6 – to je na tomto turnaji preňho nesplniteľná úloha. Prístup domácich podčiarkla hra v presilovke, najprv o jedného a potom o dvoch hráčov, a následne aj zbytočná červená karta Montesa. Tak skúsený hráč v nezmyselnom zákroku, aj keď treba povedať, že to červená karta byť nemala. Debut na šampionáte si pripísal 17-ročný Mora, 40-ročný Ochoa nehral. Mexičania predĺžili sériu neporaziteľnosti z tohto roka na 9 zápasov, strach z nich ale nejde. V repríze otváracieho zápasu z mundialu 2010 sme teda videli rovnaký počet gólov, ale iný výsledok.
V tomto zápase sme videli 3 červené karty, pričom celý katarský šampionát ich priniesol len 4, a dve červené karty pre jeden tím sme nevideli na tejto scéne už 20 rokov.
Južná Kórea – Česko
Zápas v podstate priniesol to, čo sme čakali. Južná Kórea je pre mňa najlepší ázijský tím a zatiaľ vyzerajú aj ako najlepší tím skupiny A. Kórejci využili prakticky všetky svoje zbrane, boli rýchli, technickí, so silnou ľavou stranou a často využívali prihrávky za obranu, prevažne po zemi. Rovnako tak ukázali aj svoje slabiny. Najmä v prvom polčase ich českí obrancovia predskočili alebo ustáli súboje, s ktorými majú futbalisti z kórejského polostrova trochu problém. K fatálnej chybe v rozohrávke, z ktorej často vzniká veľká šanca pre súpera, ich ale naši severozápadní susedia nedotlačili. Kórea bola jasne lepšia, víťazstvo si zaslúžila, aj keď k nemu nemuselo vôbec dôjsť. Ázijci mali najväčší problém s českými štandardkami, gól inkasovali po dlhom aute, ďalší – neuznaný – po priamom kope. Prudké lopty smerujúce na bránu v blízkosti malého vápna by mohla byť ich slabina. Hlavne ak nechajú súperových hráčov, ako Krejčího, prebehnúť samého celou šestnástkou až do zakončenia hlavou. Viac sa čaká od Sona, ktorý sa síce niekoľkokrát zastreľoval, ale gól nedal, čo sa nedá povedať o jeho náhradníkovi Oh Hyeon-gyu. Možno by mohli hrať aj spolu, keby sa najväčšia hviezda ázijských tigrov posunula viac doľava, čím by ešte podporili svoju silnejšiu stranu. Inak najlepšími hráčmi víťazného tímu boli parížsky Lee Kang-in a dvojbodový (1+1) Hwang In-beom.
Česi mali problém vytvoriť si šance z hry, tie nakoniec prišli, ale bolo ich málo. Často strácali lopty po nepodarených preneseniach hry a priveľmi sa tak vyšťavovali. Útočné hviezdy Šulc a Schick boli odrezaní od hry, preto boli aj relatívne skoro vystriedaní. Prekvapivý ťah s nasadením Sojku relatívne vyšiel, keďže patril k tým lepším hráčom Čechov a zatieňoval aj hviezdnejšieho Součka. Ale bol aj namočený v góle, keď úplne zabudol na svojho hráča, ktorý využil voľný priestor po Hranáčovom vystúpení a z otvoreného priestoru skóroval, keď práve vracajúceho sa Hranáča krásne zasekol a potom prehodil brankára – vysoké futbalové IQ. Celú situáciu mal pred sebou Coufal, ktorý ju mohol ešte v prvopočiatku znegovať, ale aj on sa rozhýbal príliš neskoro. Podobných situácií, kedy Česi nechali viac priestoru súperovým hráčom a na ich rýchlosť už neboli schopní zareagovať, bolo viacero. Spomeňme Chaloupkovu chybu, ktorá vyústila do podobnej situácie, z akej padol gól. A aj druhý kórejský gól padol po chybe, kedy sa síce hra odohrávala v pravom krídelnom priestore (z pohľadu Kórejcov), ale na osi znovu Chaloupek úplne opustil hráča a ten následne predskočil aj Hranáča. Česi potrebujú do ďalšieho zápasu zmeny vo všetkých líniách, súboj s Bafana Bafana totiž bude pre ich ďalšie zotrvanie v turnaji kľúčový.
