Holandsko – Švédsko
Ronald Koeman konečne nasadil poriadneho útočníka – Briana Brobbeyho, nie však na úkor Malena alebo strelca gólu Summervilla. Malen sa tak posunul na kraj. Brobbeyho bolo na ihrisku okamžite cítiť – hneď povyhrával niekoľko súbojov, predviedol silný ťah do brány a dvakrát skóroval. V oboch prípadoch dostal prízemné prihrávky z krídelného priestoru, zakaždým z iného. Takýmto spôsobom skórovali Holanďania ešte raz.
Bol to zápas jedného tímu, pričom zmena nastala až po hydratačnej prestávke. Len čo skončila, do zápasu sa zapojili aj Švédi. Vtedy naplno obnažili holandskú slabinu – veľkú dieru v strede poľa. Na to, aké veľké mená tam Oranjes majú, tadiaľ Švédi prechádzali veľmi ľahko, a to sa nezmenilo ani po prestriedaní. Holandsko konečne objavilo krídelnú hru po tom, čo im Japonci tieto priestory v prvom zápase využívať nedovolili. Všetci hráči ofenzívy sa presadili, až na Malena. Ten je najpreceňovanejším členom ich útoku – mal zlé rozhodovanie a predvádzal veľmi neadresné prihrávky. Cez polčas ho preto vystriedal Summerville, ktorý sa tiež pridal do streleckej listiny. Gakpo si pripísal bilanciu $2+1$, Brobbey $2+0$, Summerville $1+1$, dokonca aj striedajúci Depay mal asistenciu a ofenzívny obranca Dumfries dve.
Švédi dokázali skórovať len po jednej zo strát v strede poľa a rýchlom protiútoku, kedy boli aj krajní obrancovia vysunutí a Van Dijk sa s Elangom rýchlostne rovnať nemôže. Favorit splnil svoju povinnosť a vrátil Švédov na zem.
Švédsko aj napriek vysokej výhre z prvého kola vstupovalo do zápasu ako outsider. Výsledok z úvodného stretnutia klamal, herný prejav sa však tak ľahko oklamať nedá. Jediný, koho možno chváliť, je Isak. Ten má aj naďalej tvorivejšie úlohy, pripísal si asistenciu a pár vytvorených príležitostí. Švédi sa síce snažili veľa zakončovať, veď aj vyhrali na strely, ale $xG$ $1,01$ zo 16 striel jasne vypovedá o mizernej kvalite ich streleckých pozícií. Veľkou slabinou však bola obrana. Lagerbielke znovu potvrdil, že mu robia problémy kľučky do vnútra ihriska, dva góly išli cez Hiena a hneď pri tom úvodnom nemal nechať loptu prejsť. Lindelöf bol platnejší skôr v rozohrávke, kedy sa mu asi dvakrát podarilo prekonať ten vyprázdnený stred poľa. Švédi len potvrdili pozíciu jedného z najhorších európskych tímov na turnaji.
Nemecko – Pobrežie Slonoviny
Nebol to síce najkrajší zápas, ale bol veľmi ťažký a kvalitný. Stretli sa dva tímy podobnej kvality a nakoniec rozhodli detaily.
Nemci v prvom zápase ukázali, ako sa napĺňa rola favorita – predviedli zábavný výkon s dobrou efektivitou, presne tak, ako sa to má robiť (áno, pozerám sa na teba, Španielsko). Teraz ich však čakal omnoho silnejší súper. Spočiatku Nemci nastúpili vzadu s jasnou trojkou a Brown sa vysúval na post ľavého stredového záložníka, pričom nad ním v krídelnej pozícii bol ešte Wirtz. Teda aspoň naoko. Nemcom totiž absentovala krídelná hra (v tomto majú veľké rezervy) a ihrisko skôr sťahovali na šírku šestnástky. V prvom polčase sme ale videli aj výmenu pozícií Kimmicha práve s Brownom na kraji obrany.
National Elf mali v prvom polčase veľké problémy s fyzickou silou súpera a presadzovali sa veľmi ťažko, v tom druhom to bolo predsa len lepšie. Deniz Undav potvrdil Nagelsmannove slová o dokonalom náhradníkovi – znovu sa presadil, tentoraz dvakrát. V prvom prípade to bolo po centri za obranu do Undavovho nábehu. Predviedol podobný ťah na bránu ako Holanďan Brobbey. Najprv spadol zo špice, aby chrbtom k bráne rozohral loptu do kraja Amirimu, čím vytiahol so sebou aj Kossounoua. Ten si pri návrate musel prebrať Havertza, ktorý veľmi dobre doplnil hrot. Na Undava tak ostal Kessié, ktorý bol na začiatku akcie v dobrej pozícii, ale čerstvý hráč tomu hrajúcemu od začiatku celkom poľahky ušiel a skóroval. Druhý gól padol tiež po chybe Afričanov. Stopér Agbadou mal súperovho útočníka celý čas pri sebe, no stačilo mu urobiť dva kroky, aby ho nabral, čo sa nestalo. Undav mal tak na osi ihriska dosť priestoru na skórovanie.
Nemci si ale zažili aj horšie momenty. Už v prvom polčase sa zranil Schlotterbeck, polčas síce dohral, no potom ho nahradil Rüdiger. Dobre im funguje stred zálohy smerom dopredu, Nmecha si pripísal asistenciu na víťazný gól, no smerom dozadu im chýba svetová kvalita. Bolo to dobre vidieť pri úniku súpera po svojom pravom krídle, kedy Tah vystúpil do krídelného priestoru, čím otvoril priestor v šestnástke, a stredoví hráči iba vyklusávali smerom dozadu. Sané, rovnako ako v prvom zápase, neukázal nič ani jedným smerom a v základnej zostave nemá čo robiť. Nemci vďaka výhre postúpili zo základnej skupiny prvýkrát od zlatého Mundialu 2014.
Pobrežie Slonoviny je spoločne s Marokom najsilnejší africký tím, aj keď obidva celky majú rozdielne silné stránky. Zatiaľ čo v zápase s Ekvádorom mali v prvej polovici veľký problém s juhoamerickou dynamikou, proti Nemcom to boli práve oni, kto v úvodnom dejstve pôsobil lepšie. Tréner Faé urobil niekoľko zmien vrátane jednej vynútenej, keď útočník Wahi nedostal víza do Kanady kvôli obvineniu z ovplyvňovania zápasov.
Sloni však ukázali hĺbku kádra a žiadny nový hráč nezlyhal (to prišlo až neskôr). Najlepší ofenzívny hráč prvého zápasu, Yan Diomande, hral pre zmenu na ľavej strane a v druhom polčase sa vrátil na pravú. V tomto stretnutí nebol taký viditeľný, pokazil pár prihrávok či spracovaní, to ale neznamená, že nerobil problémy takému skúsenému hráčovi, ako je Kimmich. Práve po jeho akcii zľava padol gól, keď hráči v oranžových dresoch dobre doplnili šestnástku súpera a skóroval Kessié. Slonom prospelo, keď mohli z lavičky poslať hráčov ako Fofana – ten dodal novú energiu stredovej zálohe, čo je niečo, čo Nemcom chýbalo – alebo Pépé. Práve on si posadil v strede ihriska na zadok Taha, potiahol útok a predložil loptu Adingrovi, ktorý nepochopiteľne nestrieľal z prvej a nakoniec vôbec nezakončil. Bolo to za stavu $1:1$ na konci zápasu a Sloni mohli vyhrať. Mrzieť ich môže zranenie Singa, ktorý na rozdiel od prvého zápasu hral na pravom kraji obrany a po dvoch veľmi náročných fyzických výkonoch si privodil zranenie. Potešil však 20-ročný Oulai – Diomandé asi nebude jediný, kto spraví veľký prestup.
Ekvádor – Curaçao
Ekvádor je kvalitný, dynamický tím, ale v ich hre absentuje jedna dôležitá vec, a tou je klasický tvorca hry. V súboji proti defenzívne poctivému súperovi im chýbal niekto, kto by ich hre dodal prekvapivý moment. Hneď na začiatku sa Caicedovi síce podarilo prehodiť celú obranu súpera, no Valencia zoči-voči brankárovi zlyhal a následne si na tento herný variant dali už pozor. Ekvádor nemal ani vysokého útočníka, na ktorého by mohli lietať centre, a s postupom času zápas chytal podobné kontúry ako tie turecké. Veľa striel, aj šancí, ale absolútna neschopnosť ich premeniť.
Ekvádor je tím, ktorý je proti silnejším súperom veľmi nebezpečný, ale tieto typy zápasov im prirodzene nevyhovujú. Po roku 2022, kedy prešustrovali dobrú šancu na postup, sa im podobná situácia zdá sa opakuje, aj keď ešte nie je nič stratené. Ich súčasná generácia je síce mladá a ešte v pohode stihne ďalšie dva svetové šampionáty, pre brankára Galíndeza a Valenciu je to ale posledná šanca.
„... myslím, že už nie sme v Kansase.“
Takúto slávnu repliku z filmu Čarodej z krajiny Oz si mohli povedať fanúšikovia na štadióne Arrowhead v Kansas City, aj keď Kansas City sa nachádza v štáte Missouri a nie Kansas, keď videli, aký čarovný výkon predvádza brankár Curaçaa, 37-ročný Eloy Room. A napokon to aj bol koniec ako z rozprávky. Práve Room totiž korunoval skvelý defenzívny výkon svojho tímu s 15 zákrokmi. Hráči Curaçaa se skvele presúvali, nedovoľovali súperom rýchle kombinácie v blízkosti šestnástky a navrch pridali aj ofenzívnu nadstavbu. Neraz zahrozili, dokonca si pripísali aj gólové šance. Bod je pre Curaçao výhra a obrovská senzácia, ktorá sa navždy zapíše nielen do dejín futbalových Majstrovstiev sveta, ale aj do športových dejín tohto maličkého štátu.
Tunisko – Japonsko
Tisíci zápas v histórii Majstrovstiev sveta, ale toto jubileum oslavovali iba Japonci. Skóre otvorili už vo štvrtej minúte a dali tak súperovi jasne najavo, že dnes to bude rovnaká pesnička ako so Švédmi. Modrí samuraji ukázali širokú škálu svojich možností a každý gól strelili inak. Prvý po kombinácii od vlastného brankára, kedy strelec gólu Kamada zrýchľoval hru ešte na vlastnej polovici prihrávkou do pravej čiary, aby sa následnou rýchlou kombináciou dostala až do ľavej časti ihriska, kde upratal prihrávku do siete. Japonci boli v tej chvíli štyria v malom vápne súpera. Druhý gól bola strela z hranice šestnástky po výbornej prienikovej prihrávke za záložnú líniu. Tretí zas prehodenie obrany a nájazd na brankára a štvrtý padol po centri hlavou.
Komické bolo sledovať Rekika, ako pri tejto situácii stráži hráča, ktorý bol podstatne ďalej od brány, než aby preberal strelca gólu, a jeho následné zmätky, keď si uvedomil, že mal byť úplne inde. Japonci bez problémov vyhrali, ale tu sa nič iné ani nečakalo.
Tunisania vymenili trénera – Francúza Lamouchiho nahradil jeho krajan Renard. Ten síce urobil zmeny v zostave vrátane tej brankárskej, ale na výkone severoafričanov sa to nijako neprejavilo. Proti Japonsku si toho vytvorili ešte menej než v zápase so Švédskom. V tomto zápase nemali od začiatku šancu. Tunisko je najmizernejší tím turnaja a k jeho výkonu nie je čo dodať. Pritom je to tím, ktorý postupoval na MS aj pri 32 účastníkoch a kvalifikáciou prešiel bez inkasovaného gólu.
