Španielsko – Saudská Arábia
Španielsko zvládlo reparát a ľahko porazilo púštneho trpaslíka. Dôležitosť tohto zápasu jasne demonštrovalo nasadenie Yamala, ktorý ešte zrejme stále nie je fit, pretože už cez polčas, kedy bolo o výsledku rozhodnuté, mohol prenechať svoje miesto na ihrisku náhradníkovi. Jeho vplyv zatiaľ nebol veľký – na začiatku síce vytancoval súperovho obrancu, prezentoval sa niekoľkými neúspešnými strelami, a hoci vsietil prvý gól, nedá sa povedať, že by jeho nasadenie bolo kľúčovým faktorom španielskeho víťazstva.
Tým bola saudská neorganizovanosť a aj to, že úvodný gól dosiahli veľmi rýchlo. Ten padol po situácii, ktorú si v úvodnom zápase nedokázali vytvoriť. Dokázali využiť vysoké postavenie saudskej obrany a ich vzájomný nesúlad, kedy Abdulhamid vystúpil na pravej strane proti hráčovi s loptou, pričom Al-Amri zaváhal pri preberaní svojho hráča. Vyzeralo to, akoby ho chcel nechať vbehnúť do ofsajdu, ale za sebou mal ďalších troch hlbšie postavených spoluhráčov. Saudi nevedeli, čo sa im deje za chrbtom, a tak to bolo celý zápas. Oyarzabal tak mal dostatok priestoru hľadať na vzdialenejšej žrdi Yamala. Ten bol spočiatku dobre pokrytý Al-Harbim, ale pri vstupe do šestnástky sa od neho nepochopiteľne odpútal – oči na loptu a hráč voľný za chrbtom. Táto primárna koncentrácia na loptu a zabúdanie na to, že na ihrisku sú aj ostatní hráči, od Saudov pripomínala veľmi detský futbal.
To sa prejavilo aj pri ďalších dvoch góloch, kedy Španieli dokázali posunúť loptu naprieč šestnástkou a naspäť, v oboch prípadoch našla zabudnutého hráča a boli z toho ľahké góly. Rovnaká situácia bola aj pri štvrtom góle, kedy Cucurellovi stačilo pri rohu čakať na zadnej žrdi. Štvorgólový náskok Španielom stačil, súpera v druhom polčase nechali kombinovať v okolí stredového kruhu, ale ofenzívna kvalita arabského tímu nebola dostatočná. Španieli síce nepredviedli svoj najlepší výkon a neboli ani takí zábavní ako Nemci v prvom zápase, ale vďaka rýchlemu gólu z nich spadla nervozita a ďalšie zaváhanie nepripustili.
Belgicko – Irán
Za Belgicko konečne nastúpil v základe Lukaku, ale pre zmenu vypadol Doku kvôli ochoreniu. Práve krídelník Man. City preberá od De Bruyneho pozíciu najdôležitejšieho muža svojho tímu, takže jeho absencia bola nezanedbateľná, nehovoriac o tom, že Belgicko nemá veľa útočných alternatív tej najvyššej kvality. Na jeho miesto sa teda presunul Trossard. Tomu sa konečne podarilo ukázať aj svoje ofenzívne schopnosti a v prvom polčase bol najnebezpečnejším hráčom Belgicka. Celkovo patril s Courtoisom k tým najlepším.
Belgicko ale hrá v kŕči, v tom je oproti príprave dosť veľký rozdiel, a aj tí najväčší hráči v zásadných momentoch zle triafajú loptu alebo sa im zamotá pod nohy. Veľké šance si tvoria len sporadicky, a keď už, tak v nich zlyhajú. Najlepšie pozície na skórovanie mal napokon krajný obranca De Cuyper – zlyhal aj v 1000% pozícii. Belgičania tak stále neskórovali (v prvom zápase to bol vlastenec Egypta). Mladík Ngoy ukazuje, že stále ešte nedorástol pre túto scénu, v dvojici s Mechelem ťahá za kratší koniec, ale hlavne spravil fatálnu chybu, ktorú hasil len za červenú kartu. Do obrany Belgičania naozaj nemali po vypadnutí pôvodnej stopérskej dvojice plán B. Za čo možno Červených diablov pochváliť je, že aj po vylúčení hrali prakticky to isté čo dovtedy, stále sa snažili útočiť. Stále je to však málo.
Irán už nemohol hrať taký ofenzívny futbal ako v prvom zápase, ukázal však kvalitný defenzívny výkon a nebezpečné výpady. V oboch polčasoch sa dostal ku gólovému zakončeniu z okolia penaltového bodu, ktoré zmaril iba brankár. A to, že sa tento Mundial zatiaľ prezentuje ako turnaj brankárov, dokázal aj muž v bráne Iránu – Beiranvand si pripísal sedem zákrokov a stal sa aj mužom zápasu. Peržania sa ale prezentovali aj nepekným prešliapnutím Trossarda, ktoré mal riešiť VAR, tu bolo cítiť takú Messiovskú pachuť zo zápasu s Alžírskom. S dvomi bodmi má Irán stále veľkú šancu postúpiť.
Uruguaj – Kapverdy
Marcelo Bielsa, čo sa s tebou deje? Keď si prišiel s Leedsom do Premier League, predvádzal tvoj tím nádherný futbal a je šialené, že si nedostal cenu Tréner roka, ale dnešný Uruguaj predvádza len hurá futbal. S tým predsa nemôžeš pomýšľať na úspech. Uruguaj, podobne ako Ekvádor, predvádza veľmi živelný futbal, niekedy je to ale kontraproduktívne. Proti Kapverdam chýbal Juhoameričanom pokoj na lopte a často aj medzihra. Vzadu hrajú dosť často na riziko 1 na 1 alebo len v miernom prečíslení. Stopéri sú často ďaleko od seba (druhý gól) a v strede poľa majú iba jedného záložníka na obrovský priestor. Keď si príde k stredným obrancom po loptu, tak hráč, ktorý mu ju odovzdá, šprintuje dopredu, pričom nezmyselne otvára priestor. Hráči v rýchlosti nedokážu voliť optimálne riešenia, chýba spomalenie, trochu aj obohratie súpera a priestor pre kratšie prihrávky v strede poľa. A záverečný pokus o tlak boli iba nakopávané lopty dopredu, miestami to vyzeralo, že na náhodu. Paradoxne, najviac Uruguaju vyhovuje hra do plných.
Proti Saudskej Arábii ukázal v tejto hernej situácii nesmiernu silu, a keď sa Afričania na konci polčasu stiahli, Urus strelili dva góly po centrovaných loptách. Oba góly ale ponúkli súperom ako na zlatom podnose. Prvý padol z priameho kopu z veľkej vzdialenosti, keď sa totálne rozostúpil dvojčlenný múr (z toho muselo Bielsu poraziť). Keby sa hráči neotočili, gól by nepadol. Aj keď, ako sme si povedali, bolo to asi najlepšie, čo sa im mohlo stať, lebo potom sa súper stiahol. Druhý gól padol zas po autovom vhadzovaní na vlastnej polovici, keď si uruguajský hráč vybral vlastného stopéra, na toho okamžite vyštartoval súperov útočník (tak to bolo celý zápas), a ten len nezmyselne poslal loptu na os ihriska, kde nemal spoluhráča, lebo stopéri boli od seba šialene ďaleko. Po lopte vybehol brankár Muslera. To bol ďalší z nezmyselného radu kiksov, ktorý Uruguajčania v tomto momente predviedli. Muslera si tak pripísal chybu vedúcu ku gólu aj v druhom zápase, nechytil takmer nič a do zápasu so Španielskom by asi mal ostať na striedačke.
Tam by mu spoločnosť mohol robiť kapitán Valverde. Už na úvod zápasu, kedy nevyriešil dobre brejkovú situáciu, bolo vidieť, ako zle znáša tlak, ktorý na ňom je (časť z neho si očividne priniesol z klubu, kde tiež robí kapitána), a definitívne jasné to bolo po nevydarenom priamom kope v závere zápasu. Kapitánska páska aj základná zostava sú momentálne kotvy, ktoré ho ťahajú nadol. Uruguaj je ako Belgicko a už druhý Mundial je človek z ich výkonu rozpačitý. Postup si budú musieť vybojovať v zápase so Španielmi, ale ak nenájdu potrebnú rozvahu, mohli by sa so šampionátom lúčiť aj nepekným prídelom.
Kapverdy síce proti Španielom slávili bodový úspech s pevným blokom, proti Uruguaju však zvolili inú taktiku. Aj oni sú, podobne ako Juhoameričania, výrazne rýchlostne a pohybovo nadaní. Majú síce menej talentu, no to kompenzovali skvelou taktikou. Hráčom Uruguaja nedali veľa priestoru, čím eliminovali ich silné stránky. Chybou sa ukázalo stiahnuť sa po vedúcom góle, ale keď prehrávali, vrátili sa k pôvodnému štýlu hry, súpera donútili k chybe a to stačilo. Brankár Vozinha dobrý výkon nezopakoval, pôsobil neisto a nebyť tesného ofsajdu, jeho tím by opäť prehrával, a to po lacnej chybe hrdinu úvodného zápasu. Dva body s favoritmi znamenajú prijateľný žreb a konečne možnosť pre Afričanov naplno ukázať svoje ofenzívne kvality.
Nový Zéland – Egypt
Nový Zéland vstúpil do zápasu veľmi dobre – hrali rozumne, zo zabezpečenej obrannej línie, žiadny hore-dole zápas ako v prvom kole. Podávali vyspelý, taktický výkon, preto aj pohodlne vyhrávali a zápas kontrolovali. Egypt skôr prekopával ihrisko na útočiacich hráčov, tí ale boli často v podčíslení. Veľa starostí im nenarobil ani Salah, pôsobiaci viac na osi ihriska než v prvom zápase.
Gól dali po chybe, keď pri rohu nikto nebránil naskakujúceho Surmana – Egypťania sa tam dostali do hlavičkového súboja navzájom. Toto ale Egypťanom neskôr odplatili rovnakou mincou, keď až dva góly dostali po centroch od hráčov, ktorí hlavičkovali úplne osamotení.
V druhom polčase sa ale novozélandská kontrola začala rozpadať. Nechali sa viac zlákať do protiútokov, vzadu potom neboli kompaktní a kopili lacné chyby, ktoré viedli ku gólom. Egypt otočil a ujal sa prvého miesta vo svojej skupine.
Keď sa v roku 1930 konali prvé Majstrovstvá sveta vo futbale v juhoamerickom Uruguaji, z Európy na ne cestovali iba štyri celky. Cesta bola drahá a plavba loďou trvala až dva týždne. V prístave v Marseille sa k nim mala pridať ešte egyptská výprava, ale tá kvôli búrke v Stredozemnom mori zmeškala odchod. Egypťania sa tak na turnaj nedostali. Odvtedy akoby na afrických futbalových obrov dopadal hnev futbalového Boha. Napriek ich dominancii na Africkom pohári národov, ktorý vyhrali najviac ráz (7) a pridali k tomu ďalších šesť cenných kovov, mali veľký problém už len dostať sa na záverečný turnaj Majstrovstiev sveta. Aktuálne si pripisujú len svoju štvrtú účasť a až tento zápas s Novým Zélandom im priniesol úvodné víťazstvo. Vyzerá to tak, že staré krivdy sú zahojené a Egypt má postup len vo svojich rukách.
