Nemecko – Curaçao
Nemecko bolo na minulých majstrovstvách sveta najzábavnejší tím, teda aspoň smerom dopredu. Jeho útoky prekypovali futbalovosťou a bola to zábava. xG na úrovni 10,1 bolo štvrté najvyššie počas tohto turnaja, a to všetko stihli len za tri zápasy. Predstihla ich iba Brazília, respektíve obaja finalisti (Francúzsko a Argentína), pričom tí odohrali o 2, respektíve o 4 zápasy viac. Len pre porovnanie, prvá Argentína mala xG 16,7. Rovnakým spôsobom sa prezentovali aj v kvalifikácii či prípravných zápasoch. V desiatich zápasoch od začiatku tejto sezóny (6 v kvalifikácii + 4 prípravné zápasy) mali priemerné xG na zápas 2,58. Síce sa nestretli so žiadnym TOP súperom, ale veľa to vypovedá. V kvalifikácii bol najkľúčovejším mužom Florian Wirtz. Ten sa síce v Liverpoole trápil, ale v najcennejšom drese pôsobil vždy ako vymenený. A mal by byť lídrom Nationalelf aj na tomto šampionáte.
Nemci začali dobre, rýchlo sa ujali vedenia, ale po góle trochu poľavili a muselo ich nakopnúť až vyrovnanie. Stredoví záložníci trochu benevolentnejšie pristúpili k návratu a vyrovnanie bolo na svete. Po góle ale Nemci opäť pridali a nasúkali exotickému súperovi dohromady 7 gólov. V prvom polčase bol veľmi aktívny Nmecha, ktorý podporoval útok – strelil prvý gól, mal ďalšiu šancu a vybojoval penaltu. Po rohoch bol veľmi nebezpečný Schlotterbeck, z jedného sa presadil. Súperi ho nechali úplne voľného hlavičkovať – hráča, ktorý má 191 centimetrov. Po 20 rokoch sme tak videli na scéne majstrovstiev sveta, aby sa gólovo presadili v jednom zápase dvaja spoluhráči z Borussie Dortmund, vtedy to boli Rosický a Koller. Práve stopér Borusie je kľúčovou postavou nemeckej obrany, pretože Tah zvykne byť príliš chaotický, čo bolo vidieť aj v drese Bayernu v jarnej časti. Nagelsmann to dobre vie, preto striedala v druhom polčase Rüdigera práve za Taha, lebo obaja sú v tomto podobní a spolu ich mať na hracej ploche nechceš. Ešte sa presadili aj Brown, Undav a Musiala, pričom prví dvaja pridali aj po asistencii, a dva góly (jeden z penalty) vsietil Kai Havertz. Tomuto hráčovi som pred EUROm 2020 predikoval, že na záverečných turnajoch (MS+EURO) zaknihuje dvojciferný počet gólov, čím by sa dostal do exkluzívneho klubu, v ktorom je síce viac Nemcov ako hráčov iných národností, ale stále to je veľmi úzka a vyberaná spoločnosť. Len pre porovnanie, z Nemcov tam sú Helmut Rahn a Thomas Müller po 10, Rudi Völler – 12, Jürgen Klinsmann – 16, Gerd Müller – 18 a Miroslav Klose – 19. Havertz má po týchto dvoch presných zásahoch už 8 a stále iba čerstvých 27 rokov. Dve asistencie si pripísal aj Kimmich. Nemci mali xG 4,22 a bola zábava na nich pozerať, skutočná previerka ale príde až s ďalšími zápasmi.
Čo sa týka futbalistov Curaçaa, na Slovensku sme s ich futbalom mali skúsenosti už pred desiatimi rokmi. Za AS Trenčín vtedy hrával reprezentant tejto krajiny, veľkej asi ako Praha, Gino van Kessel a následne aj Rangelo Janga – ten je dovedna jej najlepším reprezentačným strelcom. Inak Curaçao je taký C-tím Holandska. Okrem Tahitha Chonga sa všetci jeho hráči narodili v tejto európskej krajine. S menami ako Bazoer, Bacuna či Locadia sa dozaista stretlo množstvo futbalových fanúšikov. V základe nastúpil súčasný hráč PSV Eindhoven Obispo a len na lavičke ostal celý zápas Joshua Brenet, ktorý má za rovnaký tím odohraných v kariére cez 100 zápasov. Strelec gólu Comenencia hrá zase švajčiarsku ligu za Zürich. Aj napriek holandskej futbalovej škole sa ale jedná o exotický a čiastočne aj herne naivný tím a také Haiti vyzeralo futbalovejšie, ale možno je to skresľujúci pohľad. Curaçao chytilo veľmi ťažkú skupinu a bude pre nich veľmi ťažké byť vyrovnaným súperom komukoľvek z nej. Aj preto je dobre, že si svoju chvíľku slávy – strelený gól Nemecku – už odbili a všetko, čo príde ďalej, bude navyše. Už tak je to pre ostrovný štátik úspech.
Holandský tréner Dick Advocaat sa stal v 78 rokoch najstarším trénerom v histórii mundialov. O tento rekord obral Čecha Koubka, ktorý oň predtým obral Belgičana na lavičke Južnej Afriky Huga Broosa. Advocaatov rekord ale vyzerá, že by mohol pár desaťročí vydržať.
Holandsko – Japonsko
Holandsko je tím s ohromnou početnosťou kvalitných obrancov. Stačí sa pozrieť na mená ako de Vrij, Botman, de Ligt (ten mal pred zranením veľmi dobrú formu) či van den Berg, ktorý sa do reprezentácie stále nedostal, pričom za posledný rok herne veľmi vyrástol. Ani jeden sa na šampionát nedostal, ale najväčšou stratou je Jurriën Timber (jeho brat je v tíme). Problém Holandska ale spočíva v ofenzíve a kreativite jeho útočných hráčov. Xavi Simons je taktiež zranený, navyše sezónu v Tottenhame vôbec nemal dobrú. Justin Kluivert bol veľkú časť sezóny zranený, a aj preto sa do tímu na poslednú chvíľu dostal Crysencio Summerville, čo je síce iný typ hráča ako spomínaní poslední dvaja, ale pri zaslúženej absencii Frimponga je to jediné ostré krídlo v celom kádri.
Holanďania mali z hry celkom problémy. Prakticky si z nej vypracovali iba jednu veľkú šancu, hneď na začiatku Malenovu strelu z otočky. Rovnaký hráč potom zahrozil ešte po rohu. Ale aj samotný Malen je súčasťou problému. Tento hráč sa zvyčajne presadzuje proti slabším súperom, a ani keď hral v Premier League, nebol veľmi výrazný. To, že na hosťovaní v AS Rím dosiahol 14 gólov, je síce pekné, ale len to podkresľuje úpadok Serie A. Osobne viac verím Brianovi Brobbeymu. Apropo, keďže sa Holanďania presadzovali skôr po štandardkách – prvý gól van Dijka padol tesne po rohovom kope, kedy Oranjes otočili hru a poslali center do šestnástky, ktorá ostala stále plná hráčov – možno predsa len mohli vyskúšať stereotypnú, ale možno účinnú taktiku s Woutom Weghorstom na hrote a čapovať mu centre na hlavu. 197-centimetrový hráč by mal proti slušne vysokým stopérom Japonska stále minimálne 10 cm k dobru. Na druhý gól nepotrebovali Európania ani šancu, stačila dobre umiestnená strela Summervilla.
Japonci priniesli aj na tento šampionát to, čím sa vyznačujú už roky. Poctivá práca od každého hráča, línie, ktoré sa pohybujú ako jeden muž, a akýkoľvek pohyb jedného hráča znamená aj pohyb ostatných hráčov tak, aby neostávali voľné priestory. Taktiež sú dosť nápadití v riešení útočných situácií a nikoho sa neboja. Modrí samuraji zvolili neobvyklú taktiku, keď posledný prípravný zápas odohrali ešte 31. mája pri reprezentačnej rozlúčke Mayu Yoshidu so slabým Islandom a vyhrali ho tesne 1:0 gólom zo samotného záveru. Očividne im to ale prospelo. Strelecky boli Holanďanom vyrovnaní (10:10), aj keď na xG mierne strácali. V zápase pôsobili nebezpečnejšie, dokonca futbalovejšie. K prvému gólu im pomohol teč Van Heckeho a hlavne van de Venovo neuzavretie ofsajdovej pasce. Padol však zaslúžene. Druhé vyrovnanie prišlo nečakane po rohu, kedy Kamada vyhral hlavičkový súboj s o 11 centimetrov vyšším Van Dijkom a jeho hlavička prešla Verbruggenovi cez ruky. Od holandského brankára nič nevyhnutné, respektíve výnimočné, preto nie je top brankár. Japonci využili súperove chyby a naopak žiadnu veľkú mu neponúkli.
Nemecký matematik Joachim Klement, ktorý úspešne predpovedal posledných troch majstrov sveta a jeho model zohľadňuje okrem iných vecí napríklad aj HDP na obyvateľa (lebo podľa neho to ovplyvňuje národnú športovú infraštruktúru), predpovedal za víťazov práve Holanďanov. Tesne po tom, čo som túto informáciu počul, som videl ich prehratý prípravný zápas s Alžírskom a odvtedy som voči tomu extrémne skeptický. Úvodný zápas s Japonskom ma v mojej skepse len utvrdil. Zápas to bol dobrý, aj keď v ňom štatisticky nebolo veľa šancí (veľké šance oficiálne žiadne), hra bavila a minimálne opticky pôsobil veľmi dobre. Väčšinu času mali loptu v moci Holanďania a snažili sa dobývať súperovu bránu, ale vždy po strelení gólu sa hra otočila a patrila Japoncom. Takže vlastne Japonci ovládali celú záverečnú polhodinu. Zaslúžená remíza.
Pobrežie Slonoviny – Ekvádor
Objavili sa ohlasy, že Pobrežie Slonoviny nastúpilo v prekvapivom zložení, keď hráči ako Diallo, ale najmä obrancovia Ndicka, Kossounou či Diomande zo Sportingu, ostali na lavičke náhradníkov. Táto základná zostava sa však v deviatich menách zhodovala s tou, ktorá v prípravnom zápase porazila Francúzsko. Z nej vypadli iba Diakité a Adingra, ktorých v základe naozaj nebolo možné očakávať. Pobrežie Slonoviny má fyzicky veľmi dobrý a silný tím. Ale Ekvádorčania ukázali, čo na nich platí. Dynamicko-technický štýl, ktorým uchvátili už pred štyrmi rokmi a len smolne nepostúpili, bolo presne to, čo robilo Slonom ohromné problémy. Afričania nestíhali, párkrát sa uchýlili k tvrdšiemu zákroku, za prvý polčas videli tri žlté karty. Afričanom nefungoval Touré a ani Pépé. Ekvádor ale nedokázal skórovať, len dvakrát opečiatkoval konštrukciu brány, a to bol presne ich problém. Postupom času im dochádzali sily a zápas, ktorý bol vyrovnaný a momentum prechádzalo od jedného tímu na druhý, v závere ovládli Afričania a nakoniec ho aj rozhodli.
Veľmi dobre do zápasu zapasoval striedajúci Diallo (ten nakoniec rozhodol), kľúčový bol ale príchod Kossounoua. Po jeho nástupe sa Singo posunul na pravý kraj obrany a bol to práve jeho prienik, ktorý priniesol prvý gól. Ku koncu ale bola vidieť aj na hráčoch z Pobrežia Slonoviny značná únava. Najväčšiu pochvalu za zápas si určite zaslúži Ousmane Diomande z RB Lipsko. Tento 19-ročný klenot bol individuálne smerom dopredu najlepší na ihrisku a vôbec nepôsobil ako tínedžer. Vytváral šance, ale sa aj vracal. Toto bude veľký predaj. Sloni majú zrejme postup vo vrecku, pred Ekvádorom je ešte veľa práce. Snáď im to tentoraz vyjde. Zatiaľ jeden z najlepších a možno aj najlepší zápas turnaja.
Inak pravý obranca Pobrežia Doué je naozaj bratom známejšieho Désirého Douého z PSG a francúzskej reprezentácie.
Švédsko – Tunisko
Kým predchádzajúci zápas patril k najlepším na turnaji, tak tento bol suverénne najhorší. Nečudo, keď sa v ňom stretli tímy, ktoré po príprave vyzerali ako jeden z najhorších európskych a najhorší severoafrický celok. Švédi aspoň majú hráčsku kvalitu, ale Tunisko vyzeralo v príprave ako skupina poloprofesionálov. Nečudo, keď ich ofenzívnym lídrom má byť Hannibal Mejbri – jeden z najhorších hráčov Premier League v skončenej sezóne. Aj keď za reprezentáciu vyzerá lepšie ako v klube. Jediný Tunisan, ktorý v príprave za niečo stál, bol Tounekti, ale proti Švédom sa po príchode z lavičky takmer nedostal k loptu. Ale dobre nehrali ani skúsené opory ako Rani Khedira (brat majstra sveta Samiho) alebo kapitán Skhiri – ten stratil extrémne ľahko loptu, z čoho následne vyplynul inkasovaný gól. Poľahky mu ju odobral Isak, pričom ten ukázal viacero dobrých ziskov lopty. Ďalší zaujímavý hráč Ayari sa ani nedostal na ihrisko. Výkon Tuniska bol veľmi nezaujatý a nedôsledný, a keď som v spodnom rohu obrazovky videl, ako tréner Lamouchi nabáda svojich rozcvičujúcich sa hráčov pri rohovej zástavke, aby sa pohli a prišli striedať, a tí len o hodnú chvíľu prišli vychádzkovým tempom k lavičke, napadlo mi, či nestratil kabínu. Preto ma aktuálne správy o jeho možnom konci na lavičke vôbec neprekvapujú.
Výkon Švédov napriek výhre 5:1 tiež až taký dobrý nebol. Pritom víťazstvo mohlo byť aj väčšie, ale to by Gyökeres musel byť menší sebec a mať lepšie zakončenie. Ku gólu a aj k asistencii sa ale nakoniec dostal. Gól a dve asistencie pridal Isak, pričom obe jeho prihrávky boli bizarné. Tá prvá na Gyökeresa bola nechcená a o druhej musel rozhodovať VAR, či sa vôbec dotkol lopty. Dotkol, ale milimetrovo. A samotný jeho gól bol veľmi lacný, keď lopta prešla brankárovi cez ruky. Gólový účet stretnutia otvoril aj uzavrel švédsky Ayari, ten má po otcovi tuniské korene. Jediný gól, ktorý inkasovali, bola ľahkovážnosť, keď sa Lagerbielke a Gudmundsson nedohodli, ktorý z nich preberie hlavičkujúceho Rekika, a ten mal tam dostatočný komfort na skórovanie. Práve Gudmundsson sa trom korunkám zranil, čo je v takomto zápase naozaj smola. Švédi síce vyhrali, ale ako na tom reálne sú, ukážu až ďalšie zápasy.
