Brazília – Nórsko
Brazília na turnaji len ťažko hľadala optimálne výkony, obzvlášť proti silnejším súperom, a Nórsko taký súper rozhodne je, preto neprekvapilo, akým smerom sa zápas uberal. Už v tretej minúte dostali Kanárici budíček v podobe inkasovaného gólu, ktorý síce zrušil ofsajd, no bolo jasné, že teraz od nich bude treba extra výkon. Ten ale nedoručili. Slávne Seleção bolo pasívne a vo veľkej miere pod loptou. Nóri majú silné protiútoky, v ktorých Haaland trhá každého, o čom sa Gabriel presvedčil aj v lige, ale päťnásobný šampión predsa nemôže vyrukovať do zápasu s tým, že bude hrať na protiútoky, a už vôbec nie, keď ide o Brazíliu. Pritom Nóri ďalších 75 minút veľa nebezpečenstva neponúkli a boli to práve Juhoameričania, ktorí mali zápas zvládnuť.
Guimarães nedal penaltu – tu vôbec nejde o to, že ju kopal on a nie Vinícius (veď Vini je na penalty dosť labilný) alebo niekto iný, ale Bruno ju kopol veľmi zle. Inak Martinelliho prihrávka pod seba pred penaltou bola výborná. Rovnako mizerne dopadli ďalšie šance, a hoci xG ukazuje Brazílii hodnotu až 2,62, toľko vyložených šancí zase nemali. Kopali dve penalty, pričom jedna má hodnotu okolo 0,76. Endrick tam mal obrovskú tutovku po dokonalom vysunutí od Viniho. Problém bol v tom, že Vini musel tvoriť hru pre spoluhráčov a nemal ju kto tvoriť pre neho. Do šancí sa tak dostávali iní a nie on, momentálny líder tímu a výrazne odskočený hráč.
S príchodom konca zápasu bolo čoraz viac cítiť, že Nórsko ide zápas vyhrať. Haaland si znovu počkal na svoje šance, aj keď bol cez zápas len málo viditeľný. Prvý gól dal hlavou cez Gabriela, čo muselo extra chutiť, a druhý strelou zo stoja, keď sa naňho obrancovia iba pozerali. Záverečný ťah s Neymarom absolútne nevyšiel, ukázal zákerné podkopnutie zozadu a potom nechutnú dohru pri penalte, ktorú síce premenil, ale nič to už nezmenilo. Namiesto líderstva Neymar ukázal len to, aký hnoj je ako človek, a je obrovská hanba Brazílie, že vidinu úspechu vymenila za to, že jej historické štatistiky bude navždy otravovať niekto takýto. Túžba po ďalšom titule majstra sveta im natoľko zatemnila úsudok, že roky stavali reprezentačné mužstvo okolo niekoho takéhoto, pritom ani po športovej stránke to nebola správna voľba. Stačí si spomenúť na MS 2018, kedy všetci pozerali na Neymara namiesto toho, aby sa ten tím budoval okolo Coutinha, ktorý bol vtedy lepší, čo na turnaji dokázal hneď v prvom zápase. Brazília zaslúžene vypadla, veľkú pochvalu si zaslúži Vinícius, ktorý bol rozdielový v každom zápase. Z nórskeho tímu treba vyzdvihnúť brankára Nylanda, s Haalandom doručili práve tie rozdielové výkony, ktoré Nóri potrebovali.
Carlo Ancelotti bol vyhorený už v Evertone a vyzeralo to na koniec jeho trénerskej kariéry, potom prišlo záchranné lano z Realu Madrid v podobe jeho druhého pôsobenia a bola to vlastne jeho najlepšia éra, čo sa týka zisku trofejí. Problém bol v tom, že to nebol jeho úspech. Celé toto obdobie bolo vybudované na tom, že Real mal najlepší káder na svete a hráči si to vyhrali sami. Aj Gareth Bale nedávno prezradil, že počas jeho pôsobenia v kráľovskom veľkoklube pod Zidanom a Ancelottim nemávali dlhé taktické porady. V momente, ako začal Real Madrid padať z Olympu, ani slávny Carlo s tým nedokázal nič urobiť. Dokonca sa dá povedať, že to ešte zhoršil. Nerotoval, stále hral tú istú zostavu, tie isté striedania za každého stavu, nebol schopný prísť s niečím, čo by klubu pomohlo, proste len neustály spoľah na hráčov, aj keď boli v očividnej kríze. A práve pod Ancelottim začala Realu hniť kabína a s tým je veľký problém dodnes. Jeho odchod bol vyslobodením, čo samo osebe veľa hovorí. Veď vo svojom druhom pôsobení opanoval ligu, pohár, dvakrát Ligu majstrov a celkovo desať trofejí, a aj tak bol jeho odchod úľavou.
V brazílskej federácii preukázali minimálnu úroveň lucidnosti, keď ho angažovali, a ešte menšiu, keď od neho čakali úspech. Aj tu dlhodobo ignoroval hráčov (Igor Thiago mal chodiť do repre už od septembrovej reprezentačnej pauzy) a staval to na menách a nie na výkonoch (vziať Neymara na úkor João Pedra bol pľuvanec do tváre futbalu). Brazília pod jeho vedením nepostúpila ani do štvrťfinále, čo sa nestáva často – v prvej desiatke neskončili iba v rokoch 1934 a 1966, kedy bolo podstatne menej účastníkov, a vôbec prvýkrát v histórii zažije to, že za šesť šampionátov v rade nevyhrá ani jeden titul majstra sveta. Carlo, toto je na vyhadzov, keď si už nemal sily odstúpiť priamo počas pozápasového rozhovoru priamo na ihrisku. Veď si naň ani neprišiel a poslal si syna. Síce nie som Ferguson, a teda ti podľa tvojich vlastných slov nemám čo radiť, ale je čas ísť do dôchodku.
Mexiko – Anglicko
V tomto zápase by sme mohli vidieť paralelu s predchádzajúcim zápasom. Menší tím bol lepší, zatiaľ čo favorit (minimálne papierový) sa skôr bránil a reagoval. Mexiko doručilo svoj najlepší výkon v osemfinále, zatiaľ čo Angličania doručili svoje najlepšie nasadenie. Domáci vyrukovali s výkonom, ktorý sa na zaplnenej Aztece čakal. Skvelá dynamika robila Angličanom problémy, ale skôr v medzihre, Mexiko sa do vyložených šancí až tak veľmi nedostávalo. Najsilnejšia pasáž El Tri bola po tom, čo inkasovali druhý gól v 38. minúte. Až do konca polčasu potom výrazne tlačili, skórovali a pripísali si ďalšie tri nebezpečné zakončenia. Všetko to bolo po centrovaných loptách. Prvé dva prípady (teda aj gól) po odvrátenej, respektíve sklepnutej lopte do druhej vlny. Okrem toho tam bol ešte center zakončený hlavou a ďalšia prihrávka hlavičkou po rohovom kope.
Akoby tejto pasáži príliš uverili, pretože v druhom polčase sa snažili všetko hrať práve po centrovaných loptách. Celá päťdesiatminútová (dlhý nadstavený čas) pasáž po anglickej červenej karte nebola vlastne o ničom inom. A to bola veľká chyba, pretože vzdušné súboje sú pre Angličanov prirodzene silná herná činnosť. Veľa centrov im navyše ani nevyšlo, v krídelných priestoroch sa skúšali hádzať si to smerom k bránkovej čiare, ale Angličania tie centre poľahky zrážali a nepúšťali ich ani do nebezpečného územia. Mexiko doplatilo na absenciu plánu B. Penalta proti nim bola odpískaná správne. Aj druhá usporiadateľská krajina tak v tomto kole vypadla, Mexičania však predviedli podstatne viac, než sa od nich čakalo. Zatiaľ čo pred štyrmi rokmi to bolo historicky zlé umiestnenie a pomalšie sa rozbiehali, na svoj záverečný part na tomto turnaji vytiahli to najlepšie, čo sa v nich skrývalo. Stále si ale myslím, že by im prospelo, aby tí najlepší hráči chodili do Európy, aj keď doma majú lepšie finančné podmienky.
Čo rozhodlo tento zápas, bola kvalita hráčov v detailoch. Angličania ťažili z hviezd zvyknutých na tie najväčšie kluby a zápasy. Každotýždenné strety s tou najväčšou kvalitou z nich vybrúsili diamanty schopné zvládať ťažké momenty, a tých si Angličania prežili dosť. Herne boli jasne horší, ale dokonale vycítili, kedy musia pritlačiť. Prvý gól bol skvelá akcia od vlastného brankára. Rice vyviezol loptu cez väčšinu ihriska, odovzdal ju Sakovi, ten síce nepredviedol nijakú nadstavbu (jeho výkon zo zápasu by zrejme doručil aj Madueke), ale dostal loptu do tých správnych miest, ktoré doplnil Bellingham. Ten sa skvele odpútal od súpera a nestrážený nemal problém zakončiť.
Veľmi kľúčový moment bol okamžite po góle, kedy Angličania zapli a skvele napádali 17-ročného Moru. Ten sa veľmi dobre pozrel na jednu stranu, kde uvidel hráča, a otáčal sa do druhej strany, kde však bol ďalší súperov hráč (skvelá práca Andersona). Z mierneho prečíslenia či rovnovážnej situácie (návrat bol dobrý, takže situácia sa menila) Kane našiel prihrávkou do rovnakých miest, odkiaľ padol pred chvíľou gól, opäť Bellinghama. Angličania takéto napádanie zvyčajne nerobili, ale v tento moment to bolo rozhodujúce.
Podobne sa predviedli aj po Quansahovej červenej karte. Zrejme sa nedá až tak rozporovať, aj keď si myslím, že pokiaľ by to odpískal počas hry a udelil žltú kartu, VAR by ho k obrazovke neposlal. Zasiahnutá noha nebola stojná, bola vo vzduchu, intenzita tiež nebola maximálna. Presne tá situácia, ktorá by ani v jednom prípade nemala vyvolať veľkú kontroverziu. Na turnaji sme videli podstatne rozporuplnejšie momenty. Priamo po červenej karte Angličania znovu zapli a v momente získali pokutový kop. Kapitán Álvarez odflákol súboj s Kaneom a Sánchez podcenil ten s Gordonom, ktorý sa od neho ľahko odpútal. Tréner Aguirre po zápase povedal, že rozhodli chvíľkové zaváhania v koncentrácii, čo je presné hodnotenie oboch týchto zlepených momentov.
Anglicko predviedlo excelentné nasadenie, hráči si siahli na absolútne dno svojich síl, ale stále nemožno súhlasiť s tým, že Anglicko by malo predvádzať takýto herný prejav a dosahovať s ním výsledky. Snáď sa nájde niekto, kto ich zastaví, pretože toto nie je štýl futbalu, ktorý by mal byť úspešný, čo sa týka favoritov. Ale zato Brazílčanom by nezaškodilo prebrať od Angličanov túto mieru bojovnosti.
Pri následnom pozápasovom oslavovaní a preskakovaní reklamného mantinela sa Jordan Henderson nešťastne zranil, čím sa preňho turnaj určite skončil, aj keď jeho nasadenie v plánoch už zrejme nebolo a pôsobí hlavne ako mentor.
Aj v osemfinále zápasy zatiaľ bavia. Keď som v čase Zlatanovho príchodu do LA pravidelnejšie pozerával MLS, veľmi rýchlo mi bolo jasné, že Američanom nejde primárne o futbal, ale o to, aby tie zápasy boli šou a aby bavili ľudí, a tento americký (napriek spoluorganizátorstvu je to primárne americký Mundial) zatiaľ napĺňa tieto požiadavky. Zápasy prinášajú rozličné druhy zápletiek a väčšinou sú naozaj zábavné. (Čím, samozrejme, netvrdím, že ten turnaj ide podľa scenára).
