Portugalsko – Španielsko
Prekvapilo ma, že vzhľadom na doterajší príbeh šampionátu nešlo do tohto zápasu Portugalsko s posilnenou stredovou formáciou. To, že nastúpil Félix na úkor Leãoa, sa dalo vnímať tak, že hráč AC Miláno príde v druhom polčase do unavenejšej španielskej obrany. Tento postup dával zmysel, ale variant s jedným viac defenzívnejšie zameraným hráčom práve na úkor jedného z tej ofenzívnej štvorice mi dával zmysel ešte viac. Navyše si absenciu jedného krídla mohli dovoliť – krajní obrancovia, najmä Mendes, sú silní v útočných výpadoch, a keby jeden stredový záložník zaisťoval (vzhľadom na Yamalovu prítomnosť v jeho priestore asi João Neves), absencia ofenzívneho hráča by nebola cítiť.
Napriek tomu mali Portugalci dobrý vstup, prvých asi dvadsať minút by sa dalo nazvať, že mali kontrolu v zápase, následne sa to začalo lámať v španielsky prospech. Dominanciu v strede poľa mali nielen pre väčší počet hráčov, ale aj pre ich oddýchnutosť. Trojica Rodri – Pedri – Dani Olmo má za sebou podstatne menej náročné sezóny s výrazne menším počtom minút ako dvojica z PSG Neves a Vitinha. U oboch Portugalcov dochádza k preťaženiu podobnému ako u dvojice Belgičanov v Aston Ville, na základe čoho už nie sú schopní tak často opakovať vysoko kvalitné výkony, na ktoré sme si zvykli. Je to citeľné. Taký Vitinha ešte vlani na konci sezóny vyzeral, že zvládne zápasy, ktoré by boli aj o polovicu dlhšie, pričom na tomto turnaji je často striedaný okolo 70. minúty. Ale 15 497 minút za posledné 4 roky, iba na klubovej úrovni, je doslova gargantuovská porcia. Ideálny recept, ako utaviť hráčov a následne im privodiť aj zranenia, viď Onana.
Veľkou otázkou boli aj súboje Yamal – Mendes. Portugalský obranca v defenzíve na turnaji výrazne horel, proti Španielsku v nej však bol výrazne pozornejší a aj menej útočil. Yamal se dostal len do jednej šance, kedy bol Mendes na ofenzívnom výlete a Španieli po zisku lopty okamžite otáčali hru práve do tohto priestoru, ktorý nikto neistil. Inak sa do defenzívy veľmi dobre zapájal aj Félix na ľavej strane. Po Mendesovom zranení už bolo Yamala cítiť podstatne viac, aj keď do rozhodujúcich akcií sa nedostal.
Rozhodujúce bolo, že Martínez v druhom polčase robil striedania post za post, zatiaľ čo celý turnaj ignoroval najväčšiu slabinu Portugalska. Bola to práve nedostatočnosť v strede poľa, a preto sa, opäť ako v zápase s Kolumbiou, pýtalo posilniť stred poľa. V záverečných 20 – 25 minútach bol čoraz viditeľnejší jeden jav: keďže stredová dvojica čoraz viac nestíhala vykrývať všetky priestory, často sa stávalo, že stopéri museli vystupovať o úroveň vyššie proti voľnému hráčovi s loptou. Španieli to umne využívali na prihrávku do uvoľnenejších priestorov, kde si vždy nabiehal jeden z ich hráčov. Takto sa zrodil aj gól, keď Rúben Dias musel vystúpiť a hrot skvele doplnil Merino, ktorý aj skóroval. Veľká variabilita španielskych hráčov proti unavenej, v podčíslení hrajúcej portugalskej zálohe. To ani nemohlo dopadnúť inak. Portugalcom chýbala energia na to, aby viac zapájali striedajúceho Leãoa. Záverečný tlak síce priniesol niekoľko hlavičkových zakončení, ale v záverečnej šanci mal byť Ronaldo a nie Bernardo Silva.
Portugalsko vypadlo a Cristiano Ronaldo by sa týmto výsledkom mal rozlúčiť so scénou svetových šampionátov. Celý tento výsledok ide na vrub sabotérom z Portugalskej futbalovej federácie, ktorí nezmyselne angažovali Roberta Martíneza za trénera národného mužstva. Tento turnaj prehral on a nikto iný. Je dobré, že skončil, a vo svetovom futbale by som ho najradšej už nikdy nevidel. Je to snáď jediný človek, ktorý dokázal pochovať dve „zlaté generácie“ dvoch rôznych európskych futbalových veľmocí.
USA – Belgicko
Pred týmto zápasom sme boli svedkami niečoho, čo zatienilo nielen tento zápas, ale celý Mundial rovnako ako svetový futbal. FIFA zrušila absolútne správne udelenú kartu pre amerického útočníka Folarina Baloguna po tom, ako prezidentovi svetovej futbalovej federácie zatelefonoval americký prezident Donald Trump. Po takmer storočí dohadov a špekulácií tak máme oficiálne potvrdené, ako politika ovplyvňuje futbalové majstrovstvá, a už nikdy viac – a to sa týka ako pohľadu do minulosti, tak aj smerom do budúcnosti – nebudeme môcť nazerať na futbalové majstrovstvá ako na férový turnaj. Odteraz môžeme ľubovoľne spochybňovať každý jeden turnaj pri akomkoľvek náznaku podozrenia, pretože je väčšia šanca, že je pravdivé, než že nie je. Z trofeje pre víťaza sa stal len akýsi putovný pohár a celé Majstrovstvá sveta tak stratili na význame až nepredstaviteľným spôsobom. Infantino je hanba svetového futbalu a človek nízkeho charakteru, mal by okamžite odstúpiť. Zároveň by mal dostať zákaz vstupu na akékoľvek futbalové ihrisko na tejto planéte. Celá futbalová, ale aj športová komunita by ho mala vylúčiť zo svojich radov. Je to najhorší prezident FIFA, horší než superskorumpovaný Sepp Blatter.
Obrovskú hanbu mohol aspoň sčasti zmierniť vinník Balogun, keby odmietol nastúpiť a dodržal by svoj trest napriek jeho zrušeniu. Okamžite sa mohol stať celosvetovým idolom a príkladom morálky, Balogun však v sebe tú silu nenašiel, a tak museli zaúradovať futbaloví bohovia. Bič spravodlivosti udrel na americký futbalový tím v Seattli a nedopustil aspoň blamáž v podobe postupu domácej krajiny. Výkony oboch mužstiev totiž od úvodného hvizdu šli v maximálnom rozporu s doterajšou logikou turnaja. Američania boli výrazne slabší, menej pohybliví, menej úspešní v súbojoch a jasne horší tím. Neboli schopní vypracovať si žiadnu šancu a takmer ani žiadny útok a robili fatálne chyby. Pulisic bol zrazu neviditeľný, navyše sa v druhom polčase zranil. Američania nemali šancu a aj gól, ktorý dali, bol náhodný po ojedinelom priamom kope, ktorý zrazil múr do protipohybu brankára.
Američania vypadli a to bola jediná možnosť, ako mohol vyhrať futbal. Je to škoda, pretože domáci tím dovtedy predvádzal sympatický futbal, preto bol pred výkopom miernym favoritom. Preto je ich nečakaný úpadok vo všetkých činnostiach takým veľkým prekvapením. Nebolo to však tak, že by už pred zápasom mali postup vo vrecku. Celý turnaj bolo vidieť priestor, kadiaľ sa Američania dajú poraziť. Potešujúce boli (okrem tohto zápasu) turnajové výkony veterána Tima Reama. 38-ročný hráč často pôsobil, že má tak o 10 rokov menej. Pamätám si, keď v roku 2012 prestúpil do Boltonu a neprišiel mi ako nejaká veľká posila, rovnako tak si pamätám, ako som si v roku 2024 pri jeho odchode z Fulhamu povzdychol, že pokiaľ sa sťahuje z najlepšej ligy sveta, už zrejme nestihne domáci Mundial. Nakoniec svojimi výkonmi potvrdil, že postaviť obranu na ňom a Richardsovi bola správna voľba. Aj posledná z usporiadateľských krajín sa teda lúči.
Belgičania konečne prekročili Atlantik. Neviem, kto v predošlých štyroch zápasoch hral v ich dresoch, ale Belgičania to neboli (s výnimkou Trossarda, ten je skvelý celý turnaj, dokonca mi príde v najlepšej forme, odkedy opustil Brighton). Energický a od začiatku dominantný výkon, kedy každý jeden hráč hral dobre. Garciovi sa vyplatili aj zmeny v zostave, keď do nej vrátil Ngoya (ktorý si odpykal trest, jemu červenú nikto nezrušil), ktorý skvele vynuloval Baloguna. V základe sa ale ocitli aj Onana, Lukebakio a Raskin. Len na lavičke tak ostali napríklad Doku či De Bruyne – ten sa do hry vôbec nedostal.
Lukebakio s Raskinom hrali jedny z najlepších zápasov, aké som od nich videl, Raskin možno vôbec najlepší, aj keď je pravda, že som ho videl len v niečo okolo dvoch desiatok zápasov za repre a klub dohromady. Veľmi dôležitá bola hra stredového trojuholníka, kde na jeho špici bol Tielemans. Pravda, po Onanovom zranení spadal o čosi hlbšie a vyššie sa zas pohyboval nový muž Vanaken. Bol to práve on, kto zrazil Tillmanovu strelu do protipohybu Courtoisa, ale aj sám dokázal skórovať, keď využil veľkú chybu a nerozhodnosť brankára Freesea. To, že jeho následný, nie až tak vydarený pokus nedokázal odvrátiť Ream, len dokladuje, že na tomto zápase boli prítomnejšie vyššie sily futbalovej spravodlivosti. Toto bolo presne to Belgicko, ktoré sme videli v príprave, počas ktorej to vyzeralo, že po hrubo nevydarenom Katare sú späť a že do štvrťfinále postúpia bez väčších problémov. Trvalo to len štyri náročné zápasy, kým predviedli výkon znamenajúci pohodový postup, ale štvrťfinále dosiahli. Po takomto zápase ale budú chcieť podstatne viac, proti je však výrazne ťažší súper.
