Argentína – Egypt
Argentína se po facke od Kapverd ani trochu nevzchopila a znovu nastúpila do zápasu s tým, že bude praktikovať bohorovný, chodiaci futbal bez nasadenia. Je zarážajúce, že tréner ani samotní hráči nie sú schopní vymotivovať sa k normálnemu futbalovému výkonu, potom musia zažívať emočné horské dráhy. Emočná závislosť je síce v tejto dobe dosť bežný jav, ktorý si ľudia ani neuvedomujú, ale tu ide skôr o laxnosť v prístupe, ktorá by na takomto podujatí, nie ešte v jeho pokročilejšej fáze, nemala byť prítomná. Argentína síce mala pár šancí, ale nebolo od nej cítiť chcenie. To sa dostavilo až v záverečnej štvrťhodine.
Messi opäť nedal penaltu – či by ich mal v reprezentácii zahrávať, sa diskutuje už minimálne desať rokov a zrejme by bolo pre tím oveľa lepšie, keby na túto činnosť našli iného exekútora. Nakoniec ale skončil zápas s bilanciou 1+1 a nezáleží na tom. Do konca jeho reprezentačnej kariéry sa to už zrejme nezmení. Argentína si znovu siahla na dno, ale nakoniec zvrátila dvojgólové manko a postúpila. Scaloni sa nebál poslať na hrot stopéra Romera už dosť skoro, čo sa mu aj vyplatilo, keďže tam mohol využiť svoju silu v hlavičkových súbojoch. Zároveň je ale škoda že to vyšlo, Argentína má oveľa väčší hráčsky potenciál než to, čo predvádza, a minimálne na tie najväčšie tímy by mala byť radosť pozerať aspoň počas väčšiny turnaja – takýto prístup by nemal byť odmeňovaný úspechmi. Tak snáď nabudúce už predvedú výkon hodný toho, kde sa dostali, proti dvom jasným outsiderom to totiž ani raz nezvládli.
Egypt si už svoje historické umiestnenie uhral, túžil ho však ešte vylepšiť a vôbec od toho nebol ďaleko. Toto bol zrejme najlepší egyptský výkon na turnaji, aj keď v závere zápasu prišlo k ich fatálnemu zlyhaniu a možno by si mali so Senegalom hodiť mincou o to, kto viac vybuchol. Výborný výkon predvádzal brankár Shobeir, o to viac mrzí, že dva góly inkasoval cez ruky – pri troche šťastia ich mohol vyraziť, ale na to sa nehrá. Pri prvom góle Egypt využil bránenie Lisandra Martíneza zo zlej strany, ale odplatil sa rovnako, keď pri prvom argentínskom góle Ibrahim skôr veril v ofsajd a nedohral s Romerom celú akciu.
Afričania predviedli niekoľko výborných protiútokov zo svojho obranného bloku až ku gólu. Argentínčania pri nich vyzerali ako kužele, najmä pri tom prvom, ktorý bol následne zrušený videom. Po vyrovnaní sa hra trochu upokojila, preto ma prekvapilo, že Faraóni si to už nechceli dohrať do predĺženia, ale horlivo útočili, na čo vzápätí aj doplatili, lebo Argentína využila protiútok, ktorý bol 2 na 2 takmer v celej šírke ihriska. Egypt bol hore s príliš veľa hráčmi.
Egypťania sa po zápase v rozhovoroch veľmi hnevali na rozhodcu (vlastne ten hnev prejavovali už počas zápasu). Bola proti nim odpískaná penalta – správne, a zrušený gól po parádnej akcii. Gólu totiž ešte v obrannej situácii predchádzal faul. Faulov, akých sme na turnaji videli desiatky neodpískaných, pričom by sa mal pískať každý – pred gólom však VAR kontroluje celú sekvenciu držania lopty, a preto bol po správnosti zrušený. Na záver ešte aj Egypt pýtal penaltu, ale to už bola trochu zúfalá snaha. Avšak mierny rozhodcovský tlak, respektíve pomoc tam od rozhodcov pre Argentínu bola. Nejedná sa o žiadne momenty, ktoré by výrazne ovplyvnili zápas, ale aj tak je zarážajúce, že sa k tomu rozhodcovia opakovane uchyľujú, aj keď sa o tej pomoci neustále hovorí. Pritom stačí pískať rovinu na obe strany. Aj v tomto zápase Argentíne odpustili žltú kartu za prerušenie rýchleho protiútoku, či znovu zásah do tváre na hráča už bez lopty, prípadne neodpískali niektoré fauly. Egyptské rozhorčenie bolo neoprávnene vysoké, ale vo vývoji zápasu, kedy sa to v nich zbieralo po celý čas, pochopiteľné. Veľkým by sa nemalo pomáhať ani takýmito menšími rozhodnutiami. Celkovo Egypt na turnaji prekvapil, herným prejavom však neoslnil. Toto bol presne ten zápas, kedy by nemusel postúpiť ani jeden a o nič by sme na turnaji neprišli.
Švajčiarsko – Kolumbia
Očakával sa veľmi vyrovnaný zápas medzi dvomi podobne silnými súpermi. Po správach, že pondelňajší švajčiarsky tréning nedokončili Manzambi, Vargas ani Sow, plus pri ďalších absenciách Aebischera a Jaqueza, ktorí boli spolu s Manzambim out pre tento zápas, boli Juhoameričania mierne favorizovaní. K tomu si treba pripočítať otáznik nad zdravotným stavom Okafora. Proti Alžírsku už síce 19 minút hral, ale tento zápas opäť iba presedel na lavičke. Švajčiarskemu trénerovi Yakinovi tak výrazne chýbajú väčšie manévrovacie schopnosti. Kolumbijská prevaha bola realitou napriek faktu, že zápas pripomínal zákopovú vojnu. Juhoameričania mali viac čistejších šancí, stačí si spomenúť na Suárezovo zakončenie, ktoré mu skĺzlo na vonkajšok, alebo Campazovu megašancu v závere predĺženia.
Švajčiarsko to opäť skúšalo so Zakariom na pravej obrane, absencia pravého krídla mu mala otvárať tieto priestory. Ndoye hral zľava, Rieder skôr na osi ihriska, ale tentoraz to nebolo také slávne ani od tohto pôvodne stredového záložníka. Výrazne chýbal aj mladík Manzambi. Jeho produktivita aj jeho pohyb, kedy nielen doplňoval špicu, ale aj výborne a v správny čas prečísloval súperov na strane ihriska, je niečo, čo Rieder nedokázal doručiť. Švajčiarska hra bez neho bola podstatne menej nebezpečná. Ich produktivita je totiž výrazne naviazaná práve naňho. Cez polčas prišiel do hry Sow, takže jeho zranenie nebolo až také vážne, a na predĺženie aj najlepšie helvétske krídlo na turnaji – Vargas.
Podobný problém s produktivitou mali aj Kolumbijčania, akurát u nich sa to neviazalo na žiadneho konkrétneho hráča. Jednoducho sa nevedia celý turnaj poriadne presadiť. Suárez či jeho náhradník Hernández, prípadne pre tento zápas zranený Córdoba, trpeli na turnaji rovnakou streleckou nemohúcnosťou a práve hrot útoku bola kolumbijská najväčšia slabina. Proti Švajčiarom sa ale nedostali ani k podpore svojich krídelných obrancov. Či už to boli nábehy Muñoza na os ihriska alebo výrazná podpora oboch krajných obrancov z krídelných pozícií. A asi aj dynamikou hry to bol pre nich najslabší zápas.
Po takomto priebehu nemohlo rozhodnúť ani nič iné ako penaltová lotéria. Na oboch stranách sme videli pomerne skoro sa medzi exekútormi objaviť stopéra a na oboch stranách to skončilo zlyhaním. Tento motív sa ťahá zatiaľ všetkými penaltovými rozstrelmi – strední obrancovia prídu na rad príliš skoro a nepremenia. Obzvlášť v prípade Akanjiho nechápem, prečo ho tam Yakin tak skoro pustil. Hráč, ktorého nechceš vidieť hrať s loptou, lebo skôr či neskôr príde s nejakou strašidelnou chybou, a to platí už od jeho začiatkov v Dortmunde. Po Sánchezovi bol druhým strelcom, ktorý zlyhal v kolumbijskom tíme, útočník Hernández, čím len potvrdil mizériu tohto miesta v zostave.
Kolumbia mala na turnaji druhú najlepšiu obranu, inkasovala iba jeden gól, ale so Severnou Amerikou sa lúči už po osemfinále. Akí boli dobrí v defenzíve, tak veľmi ich zranila ofenzíva. Zároveň bol problém aj v šírke kádra – základná zostava sa takmer nemenila a náhradníci boli vždy rovnakí, v tomto 120-minútovom zápase navyše nevyužili všetky možnosti striedania. To všetko v kombinácii s vyšším vekom opôr v základnej zostave stavia Kolumbiu pred neistú futbalovú budúcnosť. Južná Amerika má síce veľa miest pre svetové šampionáty, ale je otázne, či to bude Kolumbii s hroziacou generačnou obmenou stačiť.
