Francúzsko – Španielsko
Už od uverejnenia záverečnej nominácie sa o Francúzoch hovorilo, že majú slabú zálohu, a len čo narazia na tím, ktorý má na tomto mieste skutočnú silu, tak skončia – a to sa aj potvrdilo. Akurát im to trvalo 7 zápasov, kým na niekoho takého natrafili. Španieli celkom rýchlo zápas jasne ovládli a Francúzov nepustili do ničoho nebezpečného. Záloha dominovala, skvele odrezala Oliseho, ktorý bol neviditeľný, rovnako ako celý útok. Španieli sa dostali poľahky ku gólu, keď im penalta od Digneho spadla priamo do lona. Toto bola na profesionála školácka chyba – oči mal iba na lopte bez tušenia, čo sa deje okolo neho. Od tohto momentu to už s Francúzmi vyzeralo veľmi zle, a keď na začiatku druhého polčasu padol gól na 0:2, bolo rozhodnuté.
Proti španielskej zálohe trpeli Rakúšania aj Portugalci, ale Uruguaj či Belgicko ukázali recept, ktorý funguje. Oba tímy dokázali narobiť majstrom Európy veľké starosti a prehrali až po hrubých chybách ich brankárov. Juhoameričania ich nepustili do šance a Belgicko bolo v druhom polčase lepším tímom. Problém je, že Didier Deschamps nie je top tréner a ani nikdy nebol. V štúdiu na ČT Sport ho pri minulom zápase nazvali „selekcionér“, čo je vlastne jeho presná definícia. Deschamps je ako Ancelotti, akurát s lepšími hráčmi – vyberie základnú zostavu, ktorá je takmer vždy rovnaká, rovnako stereotypné sú aj striedania, a nechá to na hráčoch, aby rozhodli. Nemení taktiku a nerobí prekvapivé ťahy. Tie síce nerobí ani De la Fuente, ale pokiaľ jeho hráči dokážu ukontrolovať stred poľa, ani ich nepotrebuje.
O tom, že Španieli dlhodobo produkujú najlepších záložníkov na svete, sa ani netreba baviť. Vidíme to od EURA 2008, aj keď pri obmene generácií mali trochu problémy. Svedčí o tom aj fakt, že Gavi od úvodného zápasu odohral iba 5 minút s Rakúskom, Zubimendi na turnaji ešte vôbec nebral štart a Nico González sa ani nevošiel do nominácie.
Aký je teda účinný recept na Španielov? Teoreticky mohli Francúzi postaviť trojčlennú zálohu. Vrátil sa Tchouaméni, takže na to mali aj dosť hráčov. Záloha s ním a dvojicou Rabiot – Manu Koné bola jednou z možností. Záložník Realu Madrid ale po zranení (a vlastne už ani pred ním) nebol v úplne najlepšej forme a na lavičke boli iba alternatívy v podobe Kantého a Zaïre-Emeryho. Trochu podcenenie situácie. Namiesto Lucasa Hernándeza tam mohol v nominácii pokojne jeden stredopoliar navyše byť. V takom prípade by ale Deschamps musel stiahnuť jedného zo štvorice svojich útočných hráčov – no napriek tomu, že Barcola aj Dembélé podávajú plne nahraditeľné výkony, ani pri jednom sa to nestalo.
Oba tímy, ktoré viac-menej úspešne eliminovali španielsku dominanciu, totiž podávali celý zápas veľmi dobrý bežecký výkon, a to od všetkých hráčov na ihrisku. Doku sa často vracal až po vlastnú bránkovú čiaru a pohyb každého jedného hráča bol dôležitý pri zatváraní priestorov na prihrávky. Uruguaj ponúkol ešte agresívnejšie napádanie a nielenže Španieli mali iba 6 striel a xG pod jednu celú, ale robili aj veľa chýb v rozohrávke – a to vrátane supervychvaľovaného Rodriho (oprávnene, ale s každým sa dá hrať). Toto Francúzi ponúknuť nedokázali a s takýmito typmi hráčov to asi nebolo ani možné. Deschamps proste nemal plán B...
Ďalším problémom bolo, že Digne ostal na Yamala sám, a aj keď barcelonská hviezda zatiaľ nerozhoduje zápasy gólmi či asistenciami, jeho prínos je kľúčový. Nielenže je to individuálne najlepší Španiel v súbojoch 1 na 1 alebo 1 na 2, ale prirodzene na seba viaže viac pozornosti, čím otvára priestor pre ostatných spoluhráčov. Belgičania ho umne odstavili tým, že ľaví obrancovia De Cuyper a neskôr Seys dostávali skvelú podporu od ostatných spoluhráčov, hlavne od stopérov. Yamal tak síce stiahol pozornosť na seba, ale o loptu prišiel a Španieli z toho nedokázali toľko profitovať.
Nezabúdajme ani na ďalší faktor, ktorý som už v priebehu turnaja spomínal. Deschamps poslal v závere zápasu Cherkiho namiesto nevýrazného Oliseho (inak stále striedal iba post za post, ani raz nepodporil ofenzívu na úkor jedného z defenzívnejších hráčov), aby so zápasom niečo spravil. Lenže Cherki nehral v základe mesiac a pol. V skupine síce dostal jemne cez 20 minút, vo vyraďovacej fáze to už ale bolo iba 5 minút na zápas a s Marokom pre istotu nehral vôbec. Je to hráč, na ktorom je cítiť, keď nemá loptu a potrebuje si ju ochytať a v zápase sa s ňou vžiť, aby bol platný. Bolo to vidieť už v lige, že najlepšie sa mu darí, keď dostáva veľké porcie herného času. Nebol jediný dôvod nedať mu väčší priestor v rozhodnutých zápasoch so Švédskom či Marokom, ale Deschamps to nerobil, akoby jedného zo svojich dôležitých náhradníkov vôbec nepoznal. Nakoniec sa dostal iba k jednej prekvapivej prihrávke, aj to až na konci hracieho času. Deschamps, Deschamps, toto je tvoja ďalšia chyba... a nebola zďaleka posledná.
Základ tohto španielskeho úspechu postavil totiž práve Didier Deschamps, bolo to však pár rokov dozadu. Aymeric Laporte, hráč, ktorý odohral vo francúzskych mládežníckych reprezentáciách 51 zápasov, stal sa oporou Bilbaa a následne prestúpil do Manchestru City, bol roky vo výhľade francúzskej seniorskej reprezentácie. Bol to však práve dosluhujúci kormidelník Les Bleus, ktorý mu nedal ani jednu jedinú šancu. Laporte tak využil možnosť reprezentovať Španielsko a očividne urobil dobre. Po tom, čo sa vrátil do Bilbaa zo saudskoarabskej žoldnieriády, je opäť oporou reprezentácie a po titule majstra Európy teraz škúli aj po titule majstra sveta. Laporte je na turnaji naozaj výborný, s Cubarsím vytvoril skvelú dvojicu. Jeho prínos je navyše často mimo reflektorov. Stačí si spomenúť, ako proti Belgicku nepúšťal Lukakua do hlavičkových súbojov a Španieli tak ľahko zbierali lopty.
V neposlednom rade treba spomenúť, že Francúzi mali 7 rohových kopov a ani z tých neboli nebezpeční, pričom v posledných rokoch je to jeden z kľúčových trendov vo futbale. Podobne ako Manchester City, aj francúzska futbalová reprezentácia v tomto ohľade zaspala. Bohužiaľ, zaspala aj v mnohých ďalších ohľadoch. Treba však Deschampsa aj trochu pochváliť za (naňho mimoriadnu) mieru lucidity pri viacerých rozhodnutiach na tomto turnaji. Či už to bola prednosť na ľavej strane pre Digneho (napriek gólovej chybe, ktorú urobil, to bolo z hľadiska turnaja lepšie rozhodnutie), alebo to, že po Salibovom zranení poslal do hry Lacroixa a nie splašeného Konatého. Tiež aspoň tá minimálna snaha zapájať Cherkiho – obaja s Lacroixom sú noví hráči v reprezentácii, aj keď, ako sa ukázalo, toho zapájania bolo príliš málo. Na to, ako dlho je na tomto poste, by však Francúzi mali byť nebezpeční aj v iných situáciách než len po nevydarenej hre nohami od brankára súpera (brankár Unai Simón naozaj nemal dobrý deň).
Francúzsko futbal nezachránilo, a keďže Španielsko má stále veľké rezervy vo finálnej tretine ihriska, musíme byť v hodnotení opatrní. Keby Španieli predvádzali viac akcií ako pri druhem góle, kedy krásne vyšachovali obranu súpera a kedy sa dvojica Manu Koné – Désiré Doué vykašľala na svojho hráča, či pri podobnej, avšak gólom nezakončenej situácii z 38. minúty, mohli by sme si povedať, že futbal vyhral. Takto však vyhral iba v tomto zápase, a nie v kontexte celého turnaja. Ohľadom toho, čo by mohlo Španielsko produkovať, ich netreba glorifikovať, ale iba rešpektovať. Každopádne, nech im finále prinesie akéhokoľvek súpera, každý, kto má v sebe čo i len štipku lásky k futbalu, bude musieť priať im.
