Španielsko – Rakúsko
Toto mal byť jeden z tej menšiny jasnejších zápasov v inak veľmi kvalitných a napínavých šesťnásťfinálových bojoch a očakávania sa do bodky naplnili. Rakúšania síce mali dobrý vstup, pri ktorom vyzerali španielske kraje obrany veľmi krehké, tlak La Furia Roja však na seba nenechal dlho čakať. Boli to ale práve španielske kraje obrany, ktoré hrali v neskoršom dianí dôležitú úlohu. Španieli si síce vypracovali veľký tlak a jasnú dominanciu v strede ihriska, s vytváraním veľkých šancí to až také vážne nebolo. Je to podobná dominancia ako u Francúzov, avšak s odlišným herným prejavom. Aktuálnym majstrom Európy citeľne chýba viac rozdielových hráčov typu Yamala. Samotný krídelník Barcelony pôsobil pri svojich prienikoch najnebezpečnejšie, najväčšie šance si ale nezískal svojimi schopnosťami, ale skôr okienkami v rakúskom bránení. Prvýkrát, keď išli dvaja rakúski hráči do hlavičkového súboja a Yamal tam vyplával sám, a druhýkrát po veľkom chaose v ich šestnástke. Celkovo Španieli boli omnoho dynamickejší a pohyblivejší, zatiaľ čo Rakúšania pôsobili toporne, podobne ako Škóti.
Všetky tri góly padli z podobných miest – zo stredu pokutového územia. Pri prvom si Oyarzabal skvele odskočil od stopérov, pričom sa Alaba mohol chytiť s ním, za chrbtom nemal súperovho hráča. Pri druhom to bol nábeh pravého obrancu Porra na penaltový bod a pri treťom skvelá prihrávka, tentoraz ľavého obrancu – Cucurellu, za obranu, pričom jedna polka štvorčlennej línie akoby hrala ofsajdovú pascu, zatiaľ čo tá druhá spadla hlbšie. Porro gól, Cucurella dve asistencie a Španieli berú ľahké víťazstvo po hladkom priebehu. Rakúsko malo v prvom polčase pár dobrých ziskov v strede poľa a situácie 3 na 3, ale chýbala im kvalita obísť súpera či aspoň ideálne načasovať prihrávku, a kým sa rozhodli, čo s loptou, videli sme mohutný návrat hráčov v červených dresoch (Španielsko; Rakúsko hralo v bielych). V druhom polčase ešte mali hlavičku Kalajdžića a to je asi všetko. Rakúsko nemalo ani strelu na bránu, ani schopnosti priniesť prijateľnejší výsledok. Jasná záležitosť.
Portugalsko – Chorvátsko
Ronaldo vs. Modrić. Pred zápasom sa vynorili informácie, že by tento zápas mohol byť tým posledným, ktorý porazený z tohto súboja legiend absolvuje. U Cristiana Ronalda by sa malo po turnaji jednať o koniec v najcennejšom drese, zatiaľ čo Luka Modrić by mohol skončiť definitívne. Síce sú Chorváti v poslednej dobe experti na tento turnaj, Portugalci majú určite vyššie individuálne a technické schopnosti, a preto boli pred začiatkom miernym favoritom. Podľa toho aj vstúpili do zápasu, kedy nad ním prebrali kontrolu a šestnástku Chorvátska zahlcovali loptami z krajných pozícií. Veľmi aktívny bol najmä zľava hrajúci Leão – jeden z najlepších hráčov zápasu.
V druhom polčase ale pridali Chorváti a v jeho prvej polke boli určite lepší, aj sa dostali do vedenia. Gól Perišićovi ponúkol pozičnou chybou pravý obranca Cancelo. Celkovo bola hra krajných portugalských obrancov slabá. Bránenie Mendesa je strašné celý turnaj – nechápem, za čo mu web WhoScored dal hodnotenie 7,7 ako najlepšiemu hráčovi zápasu, a jeho ofenzívna aktivita to nedokáže vykompenzovať. Začínam si myslieť, že keby hral v inom tíme ako PSG, niekde, kde nie je jeho tím jasne odskočený a musel by v zápasoch viac brániť, jeho cenovka by začala prudko klesať.
Ronaldo vyrovnal z penalty. Na rozdiel od Lukakua, ktorý spomínal, že sa na penaltu proti Senegalu necítil, to Ronaldo zvládlo. Len škoda, že si radšej nepostrážil ofsajdové postavenie chvíľu predtým, to bol omnoho krajší futbalový moment, ktorý ale teraz skončí v prepadlisku dejín. Roberto Martínez už v 62. minúte spravil štvorité striedanie a 10 minút pred koncom riadnej hracej doby za vyrovnaného stavu stiahol aj Ronalda. Svojho momentu slávy sa dočkal Gonçalo Ramos – takže CR7 už asi naozaj môže ísť do reprezentačného dôchodku.
Chorvátske vyrovnanie v 13. minúte nadstaveného času neplatilo pre miniatúrny kontakt s loptou, ktorý odhalil až čip v lopte a potvrdil ofsajd. Neviem, prečo sa okolo toho objavilo toľko kontroverzie. Sami s tým máme skúsenosť z posledných Majstrovstiev Európy, kedy sme sa vďaka tomu vyhli inkasovaniu od Belgicka. Toľko k náreku ľudí, ktorí sledujú futbal len občas, potom sú stratení a zbytočne sa rozhorčujú nad niečím, čo je roky v platnosti. Výborný výkon podal Chorvát Kovačić – bol to určite jeho najlepší výkon v sezóne. S takouto formou, v prípade, že nezmení v lete klub, by si Tijjani Reijnders mal zrejme baliť kufre. Po rekordne drahom nákupe Andersona je to posledné, čo potrebuje, aby Kovačić začal podávať takéto výkony. Inak, ak by tam ten kontakt nebol a gól by platil, tak jeho strelca – Gvardiola – neustrážil Rúben Neves, hráč, ktorí striedal Cristiana Ronalda. To by sa ten ťah Martínezovi poriadne vypomstil.
Chorvátov musí viac než tento moment či zápas ťažiť nezvládnutý zápas s Angličanmi. Veľmi ľahko mohli eliminovať ich zápasovú taktiku a taktiež tam spravili dve hrubé chyby. Možno mohli vyhrať aj skupinu, ale na to sa nehrá. Bola to smutná rozlúčka pre Luku Modrića so scénou futbalových Majstrovstiev sveta, ale dôstojná. S Chorvátskom na nich dosiahol zrejme viac, než kedysi sníval. A Ronaldov portugalský sen, ako aj konšpiračná teória, žijú ďalej.
Švajčiarsko – Alžírsko
Murat Yakin opäť robil zmeny v švajčiarskej zostave. Do defenzívnej línie opätovne zaradil Zakariu, rovnako ako v prvom zápase, a tomu sa konečne podarilo nevídané – využívať priestor pravého krídla. Dokonca sa v ňom pohyboval častejšie ako krídelník operujúci nad ním Ndoye, aj keď Zakariova pozícia bola skôr wingback než klasický krajný obranca. Jeho útočná aktivita, najmä v druhom polčase, bola znamenitá, priniesla gól a asi tri ďalšie možnosti na skórovanie. Je zarážajúce, že zrkadlovo hral proti nemu Aït-Nouri, ktorý tieto otvorenejšie priestory nedokázal vôbec využiť. Keď sa pozrieme na ekipu obrancov Manchester City, a vlastne to môžeme rozšíriť na celkový počet ich hráčskych vyslancov na tento turnaj, väčšina práve nezažíva najlepšie obdobie.
Vďaka Zakariovej aktivite mohol Ndoye pôsobit centrálnejšie, odkiaľ aj skóroval. Trošku upozadený bol zatiaľ najlepší švajčiarsky krídelník na ľavej strane – Vargas. Manzambi, hrajúci z voľnejšej pozície, si viac vyberal práve ľavú stranu a jej krídelné priestory. Prienikom z tejto strany dokázal doručiť gól pre Embola, ďalšiu veľmi podobnú šancu a štandardnú situáciu, ktorá mohla byť nebezpečná. Pre Švajčiarov toto nemohla byť výzva, oprávnene tak postúpili medzi 16 najlepších.
Alžírsko malo lepší vstup do zápasu, čo ale zmenil skorý gól. Nastúpili bez pevnej pozície hrotového útočníka a v strede útoku tak často zíval prázdny priestor. Okrem toho ani nedokázali využiť svoju silnejšiu pravú stranu a v útoku toho veľa nepredviedli ani v momente, keď už v závere hrali Švajčiari pasívnejšie. Vlastne to bol podobne ničotný výkon ako s Argentínou. Na turnaji zaslúžene končia.
Švajčiari tak zdolali svojho bývalého kouča Petkovića.
