Anglicko – DR Kongo
Demokratická republika Kongo opäť nenastúpila s piatimi obrancami, ale iba so štyrmi, proti Angličanom sa rozhodli hrať otvorenú partiu. Určite to bol sympatickejší herný plán ako ten, s ktorým vyrukovala Ghana, tá s ním ale bola úspešnejšia. Zo začiatku však boli lepší Afričania, ktorí sa dostali do vedenia vďaka Cipengovi. Ľavý krídelník bol najnebezpečnejší africký hráč, okrem gólu mal viacero prienikov a vždy, keď mal loptu vo finálnej tretine ihriska, Angličania museli byť v pozore. S postupom času sa, samozrejme, viac zatiahli pred vlastnú bránu, kde sa ukázala nevýhoda absencie piateho obrancu v porovnaní s prvými dvomi zápasmi na turnaji. Súper bol najnebezpečnejší hlavne po centrovaných loptách, či už z hry alebo z rohových kopov, kedy si Angličania vedeli poľahky odskočiť od svojich brániacich hráčov a nebezpečne zakončiť. Napriek tomu, že obrancovia DR Kongo majú bohaté skúsenosti s najkvalitnejšími európskymi ligami, v tomto pôsobili veľmi chaoticky a neohrabane. Prehra v závere je veľmi krutá, Konžania predviedli svoj najlepší zápas na turnaji. Ich účasť možno hodnotiť len pozitívne.
Zato Angličania ukázali, že sa s nimi dá hrať. Tuchel síce pripravil skvelú taktiku na Chorvátsko, ktorú tréner Dalić nedokázal prečítať a zároveň sa Balkánci nedokázali vyvarovať lacných chýb, ale v ostatných zápasoch to až také ružové nie je. Gól inkasovali dosť lacno, záložná formácia bola až príliš zameraná na bránenie priestoru v strede ihriska, ľavý obranca O’Reilly bol zameraný na hráča držiaceho čiaru. To spôsobilo, že stopéri boli nútení hrať 1 na 1, a pravý obranca Spence sa stiahol do stredu s nabiehajúcim hráčom. Tým sa otvorila celá anglická pravá strana, kde ostal nepokrytý Cipenga. Pickford si nepostrážil bližšiu žrď – v každom zápase predvedie nejaké zaváhanie, tento človek nemal byť jednotkou už dlho. Pri útočných snahách chýbalo Angličanom viac možností, okrem centrov si prakticky z ničoho iného nevytvárali výraznejšie šance, aj keď jeden Maduekeho prienik sa končil až na „betónoch“ Wan-Bissaku. Práve takéto individuálne akcie v anglickej hre chýbali a chýbali aj hráči schopní predvádzať to, čo Francúz Olise. Pritom Angličania takých hráčov majú a minimálne by sa mali snažiť, aby takých hráčov aj naďalej mali. Madueke zatiaľ potvrdzuje oprávnenosť svojej nominácie viac ako Saka, ale doma ostali zaujímavejší hráči. Z lavičky sa ujal Gordon, jeho príchod do hry Angličanom pomohol, pripísal si dve asistencie, ale radšej by som ho nechal v úlohe náhradníka. Anglicko si už takéto zápasy na veľkých podujatiach zažilo, každopádne od kolísky futbalu je to až strašidelne málo. Kane a Rice sú ich jediní hráči svetovej triedy.
Belgicko – Senegal
V hlave sa mi už začínal skladať text k belgickému nekrológu, keď v 86. minúte Romelu Lukaku znížil a tým započal belgické zmŕtvychvstanie. V zápase tímov, ktoré nemajú dobrý turnaj a dokázali postúpiť iba vďaka záverečnej kanonáde, to väčšinu času ukazovalo na Senegal. Ak vyzerali Belgičania v zápase dobre, tak to bolo možno v prvej desaťminútovke, ale následne ich výkon upadal strašnou rýchlosťou. Veľmi rýchlo sa dostali pod senegalský tlak, ich hráči boli málo pohybliví, nechávali súperom veľký priestor a nefungovali ani tradičné opory. Pod týmto termínom nemyslím hráčov ako Doku či De Bruyne, tým turnaj absolútne nevychádza, skôr mám na mysli hráčov, ktorí na tomto turnaji patria k tým lepším z pohľadu svojho mužstva, teda Vanakena či Mecheleho. Dokonca aj Courtois spravil chybu, z ktorej len so šťastím gól nepadol. Keď už gól padol, tak to bolo práve kvôli pred chvíľou spomínaným chýbajúcim herným vlastnostiam. V záverečnom bode akcie belgická obrana len sledovala loptu, zatiaľ čo strelec Diarra ju ako jediný sledoval. Skvelý bol hlavne druhý senegalský gól s parádnym spracovaním a zakončením – všetko v pohybe smerom k bráne – od Ismaïlu Sarra.
Inak Belgičania stále nevedia nájsť optimálnu zostavu. Lukaku síce doručuje góly, ale nie je schopný odohrať celý zápas a iná plnohodnotná alternatíva na hrot neexistuje. Možno predsa len mal ísť aj napriek hroznej sezóne Openda, pretože De Ketelaere je na tomto poste slabý, pritom je to dosť kvalitný hráč, ktorý by mohol ponúknuť niečo viac. Spokojní nemôžu byť ani s bránením, takký Maxim De Cuyper je hráč, ktorého nechcete mať v základe. V momente, ako prišiel do Brightonu, nebolo to ono, aj keď trénerovi to došlo až niekedy v polke sezóny. A najmä ak hrá nad ním Doku – ktorého bránenie je zatiaľ naozaj komické – je celá ľavá strana Belgicka totálne deravá. Belgickú mizériu len podkreslil fakt, že Garcia v 56. minúte stiahol De Bruyna aj Dokua. Vtedy už vyzerali Belgičania na uterák a keď sa pri odchode na druhú občerstvovaciu pauzu schyľovalo k tomu, že konflikt medzi Tielemansom a Trossardom nebude len verbálny, ale možno aj fyzický (oddeľovať ich musel Raskin), asi len málokto by si na Červených diablov stavil. V závere zápasu však udrel Lukaku – v malom vápne je naozaj neodtlačiteľný a oproti aj inak urasteným obrancom pôsobí ako tank. A vyrovnanie prišlo práve pri spolupráci Trossard – Tielemans. Prispela k nemu veľká chyba brankára, ktorému stačilo ostať stáť na svojom pôvodnom mieste. Tielemans byl dobre tiesnený a jeho hlavička by nebola nebezpečná, keby nesmerovala do prázdnej brány. Zranenie Mendyho tak môže Senegal mrzieť dvojnásobne.
V predĺžení mal každý tím po veľkej šanci, Belgičania sa však dostali k penalte. Pre niekoho kontroverznej, ale toto bolo správne odpískané. Tielemans penaltu premenil; len dva góly ho zachránili pred tým, aby sa jeho výkon považoval za zlý, toto však nie je ten Tielemans, akého ho poznáme. Už to je vidieť aj v klube a to preťaženie sa podpisuje na tom, že už nie je taký dominantný. Rudi Garcia hovoril, že boli nastavení na to, že Senegal stratí v zápase kontrolu – s Pobrežím Slonoviny si naozaj môžu ruky podať, čo sa týka prehrávania zápasov v závere. Ale kým v zápase Nórsko – Pobrežie Slonoviny mali postúpiť obaja, tak tu nemusel ani jeden, ale nakoniec dokonca postúpil výrazne horší z tohto zápasu. Senegal mohol veci robiť inak, hlavne narábanie s herným časom Sadia Maného malo byť absolútne odlišné. Je to síce legenda, ale strávil na ihrisku až príliš veľa času, v ktorom nebol hodnotný. Belgicko je ďalej a ak chcú v tejto ceste pokračovať, budú musieť niečo zásadne zmeniť.
USA – Bosna a Hercegovina
USA takmer narazili, a to nemuseli dostať ani silnejšieho súpera. Balkánci im nedovolili ten ich klasický úvodný nápor, pod ktorým sa nebol schopný nikto uchrániť. Hneď v úvode získali roh, takže gól v prvých minútach nehrozil, a o pár minút opäť. Dokonca z tejto pozície bola Bosna a Hercegovina dosť nebezpečná. Samozrejme, že vo zvyšku času sa USA dostali do prevahy, ale nebola taká smrteľná, než sme zvyknutí. Američanom vôbec nefungovali krídla, a to ani napriek tomu, že Pulisic hral v základe. Vlastne mal asi len jednu akciu z tohto priestoru. Bosna a Hercegovina nastúpila s päticou vzadu a veľmi dobre odolávala, rozhodujúci gól inkasovala len po vlastnej chybe, kedy obranca Radeljić zrazil prihrávku do protipohybu kolegu Muharemovića, tomu prešla pomedzi nohy a Balogun skóroval. Navrátilec po červenej karte Muharemović a ani jeho kolegovia ale už v defenzíve nevyčnievali tak veľmi ako v predošlých zápasoch. Celkovo to bol pre Európanov najsilnejší súper. Vychádzať do ofenzívy im nedovolili vôbec.
Musím zopakovať svoje slová zo zápasu so Švajčiarskom. Tréner Barbarez ma prekvapil nasadením Džeka do základnej zostavy, pričom sa čakal veľký úvodný tlak USA. Okrem toho zvykne byť Bosna a Hercegovina lepšia v útoku práve v záveroch zápasov a o pasivite USA v druhých polčasoch sme si už hovorili. Džeko ale hral v základe a tesne po štarte druhej polky sa zranil. Už o pár minút sa to ukázalo ako veľmi dôležitý fakt, ktorý možno USA poslal ďalej. V 64. minúte dostal Balogun červenú kartu – správne. Bolo to po veľmi podobnej situácii, akú si zažil Messi v prvom zápase. Záverečnú polhodinu tak hrala Bosna a Hercegovina presilovku, nedokázali v nej nič ukázať. USA dokonca zvýšili napádanie na súperovej polovici, neraz zatlačili v správnom čase na malom priestore aj piatimi hráčmi, vďaka tomu získali priamy kop, ktorý premenili. Za stavu 2:0 bolo jasné, ako tento zápas dopadne. Brankár Vasilj zažil najhorší zápas na turnaji a to sa asi dá povedať aj o celom tíme Bosny a Hercegoviny. Ich celkové účinkovanie ale možno označiť pozitívne, na turnaji sa určite nestratili, ale čosi im chýbalo. Bude treba získavať viac skúseností aj účasťami na Majstrovstvách Európy, tam sa samostatne ešte nepozreli.
USA, ako aj všetky ostatné hostiteľské krajiny, sú v osemfinále, navyše Američanov čaká Belgicko a vieme, ako to s nimi je. Štvrťfinále môže byť reálne.
