Pobrežie Slonoviny – Nórsko
Toto mal byť vyrovnaný zápas medzi dvomi súpermi rovnakej úrovne, v ktorom rozhodnú detaily, a táto predikcia sa aj naplnila. Oba tímy pristúpili k zápasu veľmi zodpovedne a do výraznejších šancí sa nepúšťali, najmä v strede ihriska sa odohrávala veľká bitka. Pobrežie Slonoviny vo výraznej miere eliminovalo silné stránky Nórska v podobe rohov (iba 3, aj keď po dvoch mali výraznejšie možnosti, raz dokonca museli zastaviť loptu na bránkovej čiare), či rýchlych protiútokov. Väčšinou to v prvom polčase Nóri skúšali centrami, ktoré končili nedôraznými hlavičkami, aj keď k Haalandovi tam raz lopta nebezpečne prepadla. Gól však dosiahli technickou strelou Nusu. Celkovo ale nebezpečnejšie pôsobili Afričania, ale akosi príliš spoliehali na 19-ročného Diomandeho, aby niečo vymyslel. Pepemu však vymyslel výraznú príležitosť, skúsený hráč s ňou ale naložil rovnako ako so svojou druhou šancou. Gól musel vsietiť až striedajúci Diallo, ktorý sa na turnaji ukazoval lepšie práve v úlohe striedajúceho hráča. Takáto individuálna zdatnosť na Nórov platila. Problém Slonov bol však v tom, že nedokázali byť dostatočne koncentrovaní počas celého zápasu. Doplatili na to v závere s Nemeckom a doplatili na to aj teraz. Víťazný gól Nórov v samom závere bola zbytočná chyba. Ešte pred ním poslali severania na ihrisko Bobba a v jeho prípade platí presne to isté, čo u Dialla. Hráč s kvalitou 1 na 1 zápasu len prospel, pretože ponúkol do zabehnutého futbalu istú nadstavbu. Po vyrovnaní boli Nóri očividne lepší a náležite to využili. Pobrežiu Slonoviny dochádzala energia v strede poľa, Seko Fofana ostal celý čas na lavičke, pritom proti Nemecku ako striedajúci hráč stred poľa výrazne oživil. Nóri vyťažili z čerstvejšej pravej strany, kedy Bobb doplnil Aursnesa. Po jeho zbehnutí do krídelného priestoru sa hráč, ktorý bol s ním, pridal k spoluhráčovi, ktorý bol zameraný na krídelníka Fulhamu; do čiary sa tak oveľa viac posunul stopér Agbadou. Bergov nábeh do voľného priestoru nezachytil Sangare, ktorý fyzicky už nevyzeral najlepšie. Okrem posledných dvoch menovaných sa k nemu zbehol aj Kossounou, čím otvoril priestor na osi ihriska, kde bol voľný Haaland a ten, aj keď loptu vôbec dobre netrafil, skóroval. Väčšinu zápasu bol neviditeľný a predsa rozhodol.
Rozhodli detaily, ako sa predpokladalo. Pobrežie Slonoviny malo 14 rohov a nedokázali ich využiť. Pobrežie Slonoviny tak končí turnaj zrejme skôr, ako malo, s takým kádrom sa dalo dosiahnuť podstatne viac. Dá sa o nich povedať, že síce postúpili zo skupiny, ale do osemfinále sa stále nedostali. Nórsky kapitán Odegaard by sa mal zamyslieť nad svojimi reakciami po tom, ako lacno stratí loptu, zbytočne tým zhadzuje svoj výkon.
Francúzsko – Švédsko
Toto mal byť snáď najjednoznačnejší zápas. Kto číta od začiatku, tak iste vie, že Švédov považujem za jeden z najslabších európskych tímov a nezmenila na tom nič ani vysoká výhra s Tuniskom. Navyše Francúzi sa po tom hroznom prvom polčase so Senegalom prebrali, bolo to hlavne tým, že vypustili Oliseho na slobodu. Tu nebolo o čom.
Švédi spočiatku postavili pevný blok o dvoch líniách, ktorý bol účinný, ale upustili od neho veľmi rýchlo, začali hrať vyššie a to bola voda na francúzsky mlyn. Videli sme pečiatky na žrdiach, nožničky, utiahnuté strely k žrdi, Francúzi sa bavili a bavili aj nás. Tomuto nemohli Švédi odolať. Mbappé znovu pridal dva góly, Olise dve asistencie – jednu vyšperkoval jasličkami na Lagerbielkeho a keby mu bol Barcola oplatil rovnakou mincou, mali by sme gól šampionátu. Krídelník PSG ale potom, čo si položil dvoch súperových obrancov, chcel ísť sám za druhým gólom miesto toho, aby pod sebou hľadal voľného Oliseho. Radšej mohol hrať namiesto neho Cherki. Ten znovu dostal iba málo minút, Deschamps bol rozladený po jeho nevydarenej finálnej prihrávke. Nová hviezda Manchestru City je očividne mimo formy a potrebovala by viac herného priestoru; mať takého hráča a nedať mu minúty, pričom v neskoršej fáze turnaja by mohol v prípade potreby ponúknuť rozhodujúcu kvalitu, je mimoriadne čudné. Ich vzťah očividne nie je najlepší a Cherki nie je jediný, kto čaká na jeho odchod. Francúzi podali skvelý výkon, dokonca aj Upamecano sa vyhol zbytočným chybám, aké od neho zvykneme vídať. Po 12 rokoch hrajú Francúzi konečne skvelý futbal, ale Deschamps potreboval až nadpozemskú Oliseho sezónu na klubovej úrovni (22+31), aby svojmu tímu dodal to, čo mu chýbalo na to, aby sa mu dalo fandiť. Pritom Francúzi mali vždy dostatočne kreatívnych hráčov, okolo ktorých sa to dalo postaviť; prípad Cherkiho ale jasne dokladá zbytočný pragmatizmus francúzskeho kouča. Napriek popredným miestam vo svetovom futbale to bude vždy len čierna éra francúzskeho národného tímu. Žiadna trofej, ani tá najväčšia, nie je úspech, pokiaľ sa dosiahne inak ako tým, čo krajina Galského kohúta momentálne ponúka.
Samotní Švédi mali iba jednu šancu, keď Elanga vyzval Isaka. Celkovo ich turnaj možno hodnotiť pozitívne. Už samotná účasť po strašnej kvalifikácii bola zázrakom a postup zo skupiny, aj keď v nej mali najhorší tím turnaja, je rozhodne viac, než čo si zaslúžili dosiahnuť. Potterova misia sa nedá nazvať inak než úspešnou, snáď švédsky národný tím opäť zdvihne tam, kam patrí.
Mexiko – Ekvádor
Mexiko bolo jedno zo sklamaní základných skupín, hoci ju vyhralo a pred zápasom s Ekvádorom nebolo jasným favoritom. Tento zápas ale ponúkol diametrálne odlišné výkony oboch tímov, než aké sme doposiaľ videli. Mexiko pripomínalo svoje reprezentačné výbery z minulých Mundialov (s výnimkou Kataru 2022). Boli energickí, agresívni, rýchli, vyhrávali súboje, situácie riešili rýchlo a s prehľadom a dostávali sa do nebezpečných zakončení. Zato Ekvádor neukázal nič zo svojej bežnej dynamiky. Juhoameričanom sa cesta z Ohia do Mexico City síce predĺžila takmer na dvojnásobok a čakala ich aj podstatne iná nadmorská výška, ale Ekvádorci by na ňu mali byť do istej miery zvyknutí, hoci svoje kvalifikačné zápasy už nehrávajú iba vo vysoko položenom Quite. V tomto zápase ale od začiatku ťahali za podstatne kratší koniec. V úvode nemali ani chvíľu čas, všetky ich záchranné odkopy alebo založenia útoku nákopmi zbierali defenzívni mexickí hráči a po vyhratých súbojoch smerovali okamžite k súperovej bráne.
V druhom polčase už Mexiko zväčša bránilo, ale výkon Ekvádoru aj tak nerástol. Dialo sa im to isté, čo v zápase s Curaçaom, akurát sa nedostávali do toľkých zakončení a veľmi to neskúšali ani centrami, pritom práve po tejto hernej situácii mali najsľubnejšie náznaky. Ekvádor by ale zrejme neskóroval ani keby zápas trvá dvojnásobnú porciu času. Bol to ich najhorší zápas na turnaji. Valencia, Hincapié, Ordóñez či Pacho zažili nevydarený zápas, u prvých dvoch sa to isté dá povedať aj o celom turnaji. Obranca Arsenalu navyše v samotnom závere uvidel červenú kartu za prekrytie úst pri konfrontácii s protihráčom. Zato u Mexičanov bolo len veľmi málo, čo kritizovať. Ďalšie góly pridali Quiñones a Jiménez. 17-ročný Mora podľa výkonu pôsobil, že má minimálne 25, veľmi vyzretý výkon, snáď sa neuspokojí s mexickou ligou a časom ho uvidíme aj v Európe.
