Rozbehli sa nám posledné kolá záverečných skupín, to ale znamená aj záver šampionátu pre niektoré krajiny.
Česko – Mexiko
Bol to najlepší český zápas na turnaji? Neviem, ale úvodná polovica zápasu bol rozhodne ich najlepší polčas. Rovnako ako proti JAR mali na úvod šancu a aj v ďalších minútach vyzerali živšie. Ponúkli viac zaujímavých akcií, hlavne cez Višinského, a celkovo sa veľmi dobre pohybovali a zatvárali Mexičanom priestory na to, aby išli dopredu. Domáci tím mal problém sa presadzovať, do šancí sa nedostali vôbec a takmer ani do zakončení. Naozaj to vyzeralo minimálne na remízu, ale potom prišiel šialený druhý polčas.
Česi síce mali na úvod pár štandardiek, domáci z nich ale vyšli najlepšie, ako mohli. Prvý gól totálne vystihol turnaj z pohľadu Česka. Traja hráči na polke neboli schopní zastaviť Roma, medzi nimi aj kapitán Krejčí. Ten so šťastím prihral, Sadílek išiel do sklzu a pre Cháveza to už bolo jednoduché. Mexiko k prvému gólu prilepilo aj druhý – tam sa Douděra totálne stratil v priestore, čím sa znovu dostali Mexičania do skvelej pozície, a celú akciu zakončil nevydarený odkop Holeša, ktorý mohol zachrániť gól. Aj tretí gól bola totálna chyba, keď sa Hranáč vykašlal na Alvarada potom, čo odovzdal loptu. Situácia vyústila tak, že sa k nej čoskoro znovu dostal a prihrával na gól – obranca Hoffenheimu to všetko sledoval z najlepšieho miesta na štadióne.
Po prvom góle to už bolo jednoznačné, Mexičania zápas ovládli. Okrem gólov sa im podarilo niekoľkokrát vypnúť obranu súpera dobrou prihrávkou. Práve druhý polčas tohto zápasu bol to najlepšie, čo Mexičania zatiaľ predviedli. Zrejme rozlúčku s kariérou si v závere odbil Ochoa – účastník šiestich Mundialov, aj keď hral „len“ na štyroch. Veľmi nepekne sa zranil Souček, pritom by to mal byť ideálny hráč do Championship a jeden z pilierov, ktorí vytiahnu West Ham opäť hore, no úvod sezóny určite nestihne.
Česi na šampionáte nepredviedli nič, mali problémy so základnými hernými činnosťami, ako aj s kondíciou. Celý turnaj nevedeli nájsť optimálnu základnú jedenástku a najväčšie opory sklamali. Schick, Šulc aj Souček – to by mala byť kostra ich tímu, hrajú predsa v slávnych zahraničných kluboch a nie zle, ani jeden si však nedokázal udržať základnú zostavu po celý turnaj. Mnohým ľuďom chýbalo Dánsko, ktoré Česi vyradili v baráži. U našich susedov sa snažia nájsť cestu zo súčasnej hernej letargie, už teraz horí Twitter. Česko je zaslúžene z turnaja von.
Juhoafrická republika – Južná Kórea
Južná Afrika prešla najväčšou metamorfózou tohto turnaja. Tím, ktorý bol splašený, nedisciplinovaný, ktorý mal veľký problém prihrať si tak, aby mu lopta neodskočila, a ktorý sa nebol schopný priblížiť k súperovej bránke tak, aby bol nebezpečný (takže to skúšal z 30 a viac metrov), zrazu pôsobil úplne inak. Kórea mala dve šance na úvod a to bolo všetko.
Južná Afrika hrala v kompaktnom a organizovanom bloku, jej herné činnosti boli veľmi disciplinované. Nepúšťali sa do zbytočného a nesystémového napádania – vždy vystúpilo iba toľko hráčov, aby neostala zbytočne veľká medzera, a veľmi poctivo sa jej hráči vracali späť do formácie. Dokonca gól dali po veľmi peknej futbalovej akcii – bola to taká diétnejšia verzia prvého japonského gólu proti Tunisku: kombinácia od vlastnej brány až do súperovej šestnástky. To by ešte proti Čechom nezvládli, lebo by im minimálne dvakrát ušla lopta. Toto víťazstvo bolo zaslúžené. Postup zo skupiny až tak nie, ale futbalový osud je nevyspytateľný a Juhoafričania tak písali históriu.
Zato Juhokórejčania sa môžu chytať za hlavu. Šampionát ich nezastihol v dobrej forme. Zatiaľ čo na jeseň v prípravných zápasoch fungovali veľmi dobre a futbalovo, v Severnej Amerike sa zatiaľ trápia. Nepomohlo ani vystriedať nevýrazného Sona. Ak už niekoho pochváliť, tak to bol Jens Castrop. Aziati neboli schopní využiť žiadnu zo svojich silných stránok. Kde hľadať príčiny ich zlyhania? Ako vravím, jeseň minulého roka bola veľmi dobrá, ale teraz na jar prišli zaváhania, prehry v príprave a tesne pred turnajom dva prípravné súboje so slabými protivníkmi (zápas s Trinidadom a Tobagom mal veľmi nízku úroveň). Rovnako tak zmenili rozostavenie zo štvor- na trojčlennú obranu. Kórea stále žije, nemá to vo vlastných rukách, aj keď šanca na postup z tretieho miesta je dosť veľká. Pre prípadné šestnásťfinále by si ale ich tréner Hong Myung-bo mal vypýtať metamorfný recept od Huga Broosa. Ázijské tigre potrebujú budíček.
