Turecko – USA
Tento zápas už nemohol nič zmeniť. USA mali istý postup, zatiaľ čo Turecko istú cestu domov. Oba celky tak urobili viacero zmien v zostavách. Hlavne Američania urobili až 9 zmien, takže tento zápas veľa hodnotných poznatkov nepriniesol. Venujme mu však pár slov.
Napriek tomu, že postavili zostavu náhradníkov, ochrannú známku – teda dobrý vstup do zápasu a rýchly gól – Američania ukázali aj tretíkrát. Zakončili tak úvodnú sekvenciu rohových kopov, pričom skórovať mohli už o jeden roh skôr. Napokon sa pri odkope nedohodli tureckí hráči a vznikla z toho akcia vedúca k rohu, a teda aj ku gólu. Zápas to bol dobrý, atraktívny, hra sa prelievala z jednej strany na druhú. Videli sme teda niečo, čo sa čakalo už pred turnajom. Akurát vtedy to mal byť zápas o prvé miesto, ale aj tento zápas „o nič“ bol veľmi dôstojný a zábavný, určite stálo za to ho vidieť. Aj pri druhom góle si domáci pomohli štandardkou, tentoraz dlhým autom, pričom z odvrátenej lopty vznikla gólová strela.
Turci taktiež výrazne obmenili svoju zostavu. Vymenili 7 hráčov, neporušená ostala len základná os: brankár Çakır – Bardakcı – Güler a Yıldız. Turci jasne demonštrovali, že najlepšie sa mu hrá proti súperovi, ktorý s nimi ide do otvorenej partie. Žiadne dobýjanie obranných valov, na tom sa Turci vždy rozbili. Zároveň bolo cítiť, že súčasná americká obrana sú len náhradníci, a Turkom sa s nimi hralo ľahšie. Pri prvom góle ich ľahko vykombinovali Yılmaz a Güler. Pri druhom to bola akcia po ľavom krídle, akú sme videli v oboch predchádzajúcich dueloch práve od Američanov, akurát že teraz z toho nebol vlastný gól. Proti áčkovej americkej obrane by to také ľahké nemali.
Tretí gól bola klasická chyba, keď sa Dest – pôvodne krajný obranca – vykašlal na svojho hráča, ktorého musel dostúpiť Freeman, a na zadnej žrdi tak ostal voľný Uzun. Po jeho strele Turci v samotnom závere strhli víťazstvo na svoju stranu. Dest to celé sledoval, a aj keď o nič nešlo, za toto by si zaslúžil vyčistiť žalúdok. Konečne hral dobre Güler, za USA sa vrátil Pulisic. Mal tam asi tri nebezpečné momenty, najlepší bol ten prvý – prienik po ľavom krídle, akurát bolo na ňom veľmi cítiť, že chce skórovať. Zakončoval z veľkého uhla, pritom pod sebou na šestnástke mal voľného spoluhráča. Američania mohli vyhrať.
Pre USA táto prehra nič neznamená, avšak by mohla náladu domáceho mužstva značne narušiť. Po dvoch zvládnutých zápasoch a pri absolútnej ignorancii svojich slabých stránok nadobudla nezanedbateľná časť americkej verejnosti, ale aj novinárov pocit, že sa z domácej reprezentácie stal ašpirant na celkové víťazstvo. Bolo to vidieť na tlačovej konferencii, kde tréner Mauricio Pochettino nebol veľmi spokojný s tým, aká badateľne iná bola nálada. Stále si myslím, že prvý výraznejší súper ich dokáže vystaviť ráznej stopke.
Turci cestujú domov po veľkom sklamaní. S USA boli spolufavorit skupiny, možno boli ešte mierne favorizovanejší. Posledné roky u nich cítiť, že nie sú schopní naplno dosiahnuť svoj potenciál. Na poslednom EURE síce vypadli po dobrom výkone vo štvrťfinále s Holandskom, ale predtým skončili dvakrát v skupine, pričom na samotný Mundial sa vrátili po 24 rokoch. Iba tri body sú ale jedným z najväčších sklamaní turnaja. Veľmi ťažko sa hľadá ich najlepší hráč. Konštantne najlepšie výkony asi podával stopér Bardakcı, ani on ale nemôže byť spokojný.
Paraguaj – Austrália
Na posledných zápasoch skupín býva ošemetné, že sa v nich môžu urodiť situácie, kedy obom tímom stačí remíza, a tak tomu bolo aj v tomto zápase. A čuduj sa svete, zápas remízou aj skončil – bezgólovou. Toto bol rozhodne najnudnejší zápas doterajšieho priebehu. Nie najhorší, pretože na nekvalitu zápasu Švédsko – Tunisko sa to nechytá, ale najnudnejší. A tým nenarážam na samotný výsledok. Jeden z najlepších zápasov, aké som kedy videl, bola remíza Newcastlu asi s Aston Villou niekedy v roku 2007 alebo 2008, ktorý skončil bezgólovou remízou. Toto však bola čistá nuda. 19 striel celkovo nespravilo dokopy xG ani $0,80$. Oba celky hrali len medzišestnástkový futbal s miernou prevahou Austrálie na lopte. „Nuda, nuda, šeď, šeď.“
Curaçao – Pobrežie Slonoviny
Posledných 90 minút Curaçaa na šampionáte bolo o čosi rozdielnejších ako tých predchádzajúcich 180. Súper z Pobrežia Slonoviny si bol vedomý svojej pohodlnej pozície, masívneho tlaku na bránu modrého ostrovného zázraku sme sa nedočkali. Curaçao hralo zo všetkých troch zápasov najvyššie, dokonca hralo aj najviac na súperovej polovici, aj keď štatisticky to tak nevyzerá. Na druhú stranu „Slonov“ prestrieľali, pravda s nižším xG.
Na Afričanoch bolo cítiť, že hrajú to, čo potrebujú. Keď bolo treba zapnúť, tak zapli, ľahko súpera vykombinovali – ako pri druhom góle – a vyhrali. Pri tretích zápasoch je to ošemetné, často je to buď taktická bitka o postup, alebo takéto jednoznačné, no nevýrazné splnenie povinnosti. Curaçao sa lúči s jedným bodom, ale so vztýčenými hlavami. Nikto od nich nič nečakal a oni predviedli výkony na hranici svojich možností. Uhrali bod, strelili gól Nemecku a boli príjemným spestrením, podobne ako Haiti. A keď zas niekedy postúpia opäť, tak bude s čím porovnávať, ale kedy to bude, je len ťažko tipovať. Kostarika alebo Jamajka určite nie sú spokojné, že na šampionáte neboli, a miest je stále iba šesť.
Ekvádor – Nemecko
Toto je presne ten typ zápasu, ktorý Ekvádoru vyhovuje podstatne viac ako dobíjanie brány. Ich aktivita robila Nemcom veľké problémy a nepúšťala ich do žiadnych šancí. Prakticky jedinú poriadnu možnosť mal Sané v druhom polčase. Nemci dominovali prvú polku zápasu, s jeho koncom sa to ale obrátilo na ekvádorskú stranu. Veľký rozdiel bol vo fyzickom fonde oboch mužstiev a taktiež v tom, že Nemci nemali koho poslať z lavičky.
V základe totiž nastúpili vo svojej tradičnej zostave, zmeny boli iba pri zranených hráčoch. Všetky príchody z lavičky však boli o stupeň horšie ako hráči hrajúci v základe, a to ani tí nehrali nijaký extra zápas. Aj keď čiastočne by sme z toho mohli vyňať Undava, no s ôsmimi dotykmi a tým, že Nemci boli slabší, sa to ťažšie hodnotí. Znovu sa ukázala slabina v strede poľa. Pri góle Nmecha nespracoval ľahkú loptu, Pavlović bol ďaleko a dokonca aj Kimmich iba cúval. V takýchto ťažších chvíľach by štvornásobným majstrom sveta pomohlo mať v strede poľa dvoch skôr defenzívnejšie ladených záložníkov. Ale ak je ich najlepší v tomto smere Pavlović, tak to nie je optimistický pohľad na lavičku.
Do ofenzívy bol najlepší Musiala, celkovo to vyzeralo na jeho najlepší výkon na turnaji. Avšak dialo sa to tak ďaleko od brány, že to nemožno označiť ani ako predfinálnu fázu. Veľké problémy mal opäť Jonathan Tah. Asi trikrát sa ocitol v situácii, po ktorej mohli Nemci inkasovať. Prehral súboj, potom sa nedohodledol s Neuerom a nakoniec bol namočený v góle, kedy neustrážil svojho hráča. Už pred rohom nevyzeral vôbec dobre a pri jeho samotnom zahrávaní to pôsobilo, akoby sa o súpera opieral, aby sa udržal na nohách. Strašidelné bránenie od niekoho, kto má byť líder defenzívy Nemecka a Bayernu Mníchov, pritom na klubovej úrovni ho trénuje bývalý elitný stopér Kompany.
Gól nebol Neuerova chyba, ale turnaj mu zatiaľ nevychádza, aj keď nerobí žiadne veľké chyby. Navyše presakujú nepodložené informácie o tom, že posadenie Baumanna, ktorý odchytal kvalifikáciu, v tíme nerobí dobrú krv.
