Skupina F
Japonsko – Švédsko
Švédi od samého začiatku vyrukovali s pár zmenami. Do trojčlennej obrany sa zasunul obranca Gudmundsson, zatiaľ čo Lindelöf sa z nej posunul do stredu poľa – hrával tu už za Aston Villu. Taktiež v útočnej formácii nasadili Elangu. Jeho rýchlostné dispozície jasne ukázali, že Švédi sa budú snažiť hrať najmä na brejky. Graham Potter urobil práve z Elangu ústrednú postavu svojho tímu, hráč Newcastlu dal gól (obstrelom) a z ofenzívnych hráčov mal aj najviac dotykov s loptou. To trochu uškodilo Isakovi, ktorý v predošlých zápasoch fungoval trochu ako taký tvorca hry. Teraz v tej medzihre až tak zapojený nebol, na rozdiel od Gyökeresa sa dostal do dvoch nebezpečných zakončení, pričom hlavne to druhé v závere nadstaveného času mohlo byť víťazné. Švédom sa už v prvom polčase zranil Hien, takže do obrany zostúpil Lindelöf. V závere zápasu sa zranil aj on, pri striedaní najlepšie nevyzeral ani Gudmundsson, ktorý si niečím podobným prešiel už v zápase číslo jedna. Švédi boli väčšinu času pod tlakom, ale od inkasovaného gólu výrazne otočili hru a bola to ich najlepšia polhodina od zvládnutia marcovej baráže. Súpera prestrieľali, ten mal však čistejšie príležitosti.
Japonci aj tretíkrát ponúkli podobný štýl aj princípy hry, v útoku to skúšali rôznymi spôsobmi. Najprv nakopávali centre do šestnástky, ale tie odvrátil Hien, prípadne to skúšali prihrávkami po zemi za obranu, tým však vždy niečo chýbalo. Celkovo zlyhávali v predfinálnej fáze. Po nezavinenom zranení Hiena od centrov upustili, aj keď tam už súper nemal najdôležitejší prvok svojej protivzdušnej obrany. Nakoniec to skúšali kombinačnou hrou a po takejto akcii aj skórovali. Využili vyššie postavenie Lagerbielkeho a pri Maedovom odpútaní aj zaspatie Bernhardssona. Po góle sa stiahli, rýchlo inkasovali a už do konca zápasu ostali pod tlakom, z ktorého sa nepodarilo vymaniť ani striedaniami. Pri góle možno mierne zaváhal brankár Suzuki, chýbal však pohľad spoza brány.
Tunisko – Holandsko
V zápase, kde už o veľa nešlo, sa Holanďania stretli so zdecimovanými Tunisanmi. Orly z Kartága boli tak zdecimované, že ani príchod špecialistu na africký futbal, Hervého Renarda, s nimi nedokázal nič urobiť. Tunisania sa porazili už pred turnajom a v tomto zápase sa porazili taktiež sami. Hneď na úvod si strelili vlastný gól a pri tom druhom sa Hannibal Mejbri totálne vykašlal na bránenie svojho hráča Briana Brobbyho, ten sa následne ocitol po hlavičkovej prihrávke od Van Dijka sám v šestnástky a v pohode loptu upratal do siete. Mejbri si nezaslúži ani polovicu minút, ktoré dostáva či už v reprezentácii alebo v klube. Tretí gól dostali z rohového kopu, rovnakým spôsobom aj sami skórovali. Tento zápas ale veľa futbalovej slávy nepredviedol. Aké naľavo namiesto Van de Vena pôsobil spoľahlivejšie, proti silnejšiemu protivníkovi by to ale nemusela byť vhodná voľba. Na záver už len želanie, aby Crysencio Summerville dostával viac minút ako Donyell Malen. A pre Tunisanov – tradičného účastníka MS – zas, aby si upratali neporiadok vo svojom futbale a od mundialu kľudne aj osemročnú pauzu. Nikdy na turnaji príliš veľa vody nenamútili a v Afrike je množstvo ambicióznejších tímov. Na tomto šampionáte boli najhorším mužstvom.
Skupina G
Nový Zéland – Belgicko
Pre Belgicko to bol tretí rovnaký zápas. Znovu to bolo o ich dobíjaní súperovej brány. Tentokrát ale boli úspešní. Do základu sa vrátil Doku, ale nebolo ho vôbec cítiť, vypadol z neho Lukaku. Obrana Mechele – Theate vyzerala najstabilnejšie, rovnako ako Vanaken v strede zálohy, na rozdiel od jeho predchodcov Onanu a Raskina. Nový Zéland však bol najslabší belgický súper, tak je otázne, akú výpovednú hodnotu tento zápas mal. Neprekvapilo by ma ale, keby rovnakí hráči nastúpili aj v ďalšom zápase. Opäť bol vynikajúci Trossard, teraz už počas celého zápasu. Dvakrát skóroval, pridali sa k nemu aj ďalšie opory ako De Bruyne – pre ktorého to bol najlepší zápas na turnaji – tak aj Lukaku. Nový Zéland mal problémy pri bránení rohových kopov, práve po tejto situácii si európsky tím odomkol ich bránu. Rovnako to platí aj opačne, akurát Nový Zéland viac ako jeden gól nepridal. Belgicko môže táto situácia mrzieť, keďže si priestor pred pokutovým územím nepostrážil Saelemaekers. Inak ale Oceánčania ponúkli najmenej zo všetkých troch vystúpení a pôsobili, akoby im došiel dych. S Iránom vydržali celý zápas, s Egyptom hodinu, proti Belgicku už vyrovnaným súperom, samozrejme, neboli, ale aspoň bez inkasovania vydržali necelú polhodinu. V záverečnej štvrťhodine už výrazne odišli a dostali dva góly, tam už bol veľmi nebezpečný každý belgický útok. Každopádne vo svojich radoch našli trojgólového strelca Justa a minimálne prvé dva duely ponúkli dôstojné výkony. Skóre 4:10 a jeden bod môže pôsobiť hrozivo, ale ich účasť rozhodne nebola sklamaním.
Egypt – Irán
Zápas tímov na rovnakej úrovni, avšak každý bol v inej pozícii. Kým Egypt mal postup istý a ostávalo už len rozlúštiť, z akej pozície, Irán oň stále ešte bojoval. Zrejme najústrednejšou postavou Egypta bol Mohamed Salah, takto dôležitý nebol ani v jednom zápase, išli cez neho snáď všetky dôležité akcie, veľký podiel mal aj na góle, kedy mu vysokú loptu sklepol v šestnástke jeden zo spoluhráčov. Tento útočný variant očividne zafungoval, Egypťania ho viac nevyužili. Irán bol zas najnebezpečnejší, keď či už pri napádaní alebo v doplnení útoku prečíslil súpera v jeho vlastnom pokutovom území, prípadne pred ním, respektíve ho dostal pod tlak väčším počtom hráčov. Tak to bolo pri penalte aj góle. Iránsky líder Taremi však penaltu nepremenil, čo ich môže mrzieť. V samotnom závere zápasu Irán vyprodukoval veľký tlak a pre Islamskú republiku je isto škoda, že takýmto spôsobom nedokázali hrať dlhšie než len v nadstavenom čase. Taký 20-30 minútový úsek v takomto duchu a určite by postúpili. Práve Irán bol ten, kto musel nakoniec najdlhšie čakať na to, či vôbec postúpi alebo nie. Vieme, že logisticky si musel prejsť najväčšími peripetiami na turnaji a práve v tom mohol byť aj koreň problému. Iránčania boli len málo od toho, aby postúpili, stačilo aspoň jeden remízový výsledok premeniť na víťazstvo a to sa mohlo zrodiť v ktoromkoľvek momente. Zrejme najväčší smoliar turnaja.
Skupina H
Uruguaj – Španielsko
Konečne hral Uruguaj futbal a jeho hráči nebehali po ihrisku ako malé deti. Tento dynamický štýl futbalu robí európskym tímom veľké problémy, ale Uruguajci ho aplikovali podstatne rozumnejšie a využívali ho v momentoch, kedy to dávalo zmysel. Ich dynamika a zdravá agresivita robila Španielom obrovské problémy a práve po chybách v rozohrávke zapríčinených uruguajským tlakom si Juhoameričania vytvárali aj najväčšie náznaky príležitostí. Španieli chybovali opakovane a opakovane sa to dialo aj v prípade Rodriho. V časoch jeho Zlatej lopty vec takmer nevídaná, ale tak ťažké zranenie, akým si prešiel, ešte snáď nikoho nezanechalo bez podpisu. Inak si Španieli len ťažko vytvárali nejaké šance. Veľmi na nich bolo cítiť, že im chýbajú svetové hviezdy na krídlach. Yamal je po dlhom zranení, možno ešte stále nie je úplne fit. Mal pár dobrých ťahov, ale na Uruguaj to bolo zatiaľ málo a inak Španieli tento post akosi obsadený nemajú. Nico Williams je zatiaľ zúfalo slabý a jeho nomináciu možno odôvodniť iba spomienkou na dva roky staré EURO a nie aktuálnou formou. Ešte lepším príkladom na tento nezmyselný spomienkový optimizmus je brankár Uruguaja Fernando Muslera. Bielsa ho vytiahol z reprezentačného dôchodku, čo bola chyba, a ešte väčšou chybou bolo nasadiť ho do rozhodujúceho zápasu o postup. Tak ako aj v predchádzajúcich zápasoch, aj teraz urobil lacnú chybu vedúcu ku gólu. Inak mali Španieli iba dve šance, pri ktorých sa dalo hovoriť, že sa z nich dalo skórovať. Tú väčšiu z nich opäť spálil Ferran Torres. Nasadzovanie tohto spaľovača šancí do nepríčetnosti je tiež na zamyslenie. Španieli by v nominácii aj doma vedeli nájsť niekoľko hráčov, ktorí by toľkými šancami nepohrdli.
Uruguaj sa zaslúžene lúči, po jeho výkonoch ostáva pachuť podobná tej spred štyroch rokov. Bielsa si po zápase sypal popol na hlavu a to oprávnene. Po Turkoch sa jedná o ďalší fatálny výbuch už v skupinovej fáze; tento tím mal na viac, ale miera chýb v jeho hre presiahla neúnosnú mieru.
Kapverdy – Saudská Arábia
Tento zápas mal ukázať ofenzívnu silu kapverdského tímu, čo sa podľa mňa úplne nestalo, aj keď mali prevahu. Na úvod síce diktovali tempo hry Saudi, ale to bolo tak do polky prvého polčasu. Následne už boli Kapverdy lepšie. Zaujímavé je, že v prvom polčase boli nebezpečnejšie z pravej strany, zatiaľ čo v druhom to bola hlavne ich ľavá strana. Afričania tak po troch remízach senzačne postupujú z druhého miesta.
Skupina I
Nórsko – Francúzsko
Mal to byť súboj najlepších útočníkov planéty, ale Nóri sa zľakli a nasadili zostavu náhradníkov. Trochu prekvapivý ťah od tímu, ktorý sa pred odchodom na svetový šampionát prostredníctvom tímovej fotografie štylizoval do roly Vikingov. Pravý Viking sa nezľakne ničoho. Nóri by si za tento čin zaslúžili vypadnúť už v tom najbližšom kole. Namiesto veľkého zápasu sme tak dostali niečo na úrovni prípravného zápasu. Francúzi síce nastúpili s plnou zostavou, avšak nie naplno. Chýbal akurát základný pilier defenzívy Saliba pre nie stopercentný zdravotný stav. Aspoň je pozitívne, že nastúpil Lacroix. Francúzi poľahko vyhrali, Dembélého hattrick a aj ďalšie šance – prakticky všetko nebezpečenstvo Francúzska prišlo z ich pravej strany. Zmena nastala až v samotnom závere zápasu, kedy po príchode Barcolu hrozili Francúzi aj zľava.
Ľavý obranca Nórska Björkan totálne horel, neustále mal zlé postavenie voči Dembélému a ani keď bol v pozícii, tak sa nijako nevyznamenal. Aj tento zápas jasne ukázal, že Francúzom sa ľahšie dávajú góly, než sa bránia ich útočné hviezdy. Upamecano predviedol svoj klasický splašený výkon, Strand Larsenovi dovolil veľkú šancu, keď ho útočník ľahko obohral, a pri góle tiež pôsobil ako malý chlapec. Bundesliga by mala podať žalobu na Bayern Mníchov za poškodzovanie dobrého mena. Bavorský veľkoklub v pohode kraľuje celej súťaži, pritom ich hlavná stopérska dvojica je Upamecano – Tah. Veď to je smiešne. V obrane sa znova nevyznamenal ani Hernandez, ktorý lacno ponúkol súperovi penaltu. Strand Larsen ale nevyužil ani túto šancu, čím len podčiarkol svoju mizernú sezónu. Toto bola strašne kopnutá penalta.
Senegal – Irak
Tu sme mali potenciál veľmi zaujímavého zápasu, kde imperatív víťazstva visel nad Senegalom, pretože nepostúpiť by bolo pre jeden z najlepších tímov Čierneho kontinentu za poslednú dekádu veľkým neúspechom. Všetko to však zmarila skorá červená karta. Bola posúdená správne, ale škoda, že prišla. Senegal dokázal dať gól už pred ňou a môžu byť za to radi, pretože po červenej karte nasledovala ich veľká ofenzívna nemohúcnosť. Irak s nimi hral stále otvorenú partiu, chodil do útokov a získaval aj rohy. Iračanom vďaka tomu narástlo sebavedomie a v druhom polčase sa snažili hrať čoraz vyššie, čím viac otvárali priestor pred svojou bránou. Po druhom góle a prestriedaní sa to značne zmenilo a Afričania pridali ďalšie kúsky. Zápas veľmi neohúril.
Irak ide domov, všetky tri zápasy prehral vysoko; najmä v prvom zápase podávali dôstojný výkon až do doby, kedy im v závere došli sily. V ťažkej skupine sa od nich veľa nečakalo, v iných by možno uhrali lepšie výsledky. Napriek tomu ich za sklamanie nepovažujem.
Skupina J
Alžírsko – Rakúsko
Na záver základných skupín sme videli jeden hanebný moment. Ale najprv k futbalu.
V úvodnej polhodine bolo jediné, čo sme videli, len alžírske zaváhania v rozohrávke a rakúske zahrozenia cez pravú stranu ihriska. Potom však Alaba prehodil celú obranu a Arnautovićovo umné zakončenie okolo brankára odštartovalo veľmi dobrú futbalovú polhodinku. Rakúšania dvakrát viedli a Alžírsko dvakrát vyrovnalo. Druhý rakúsky gól padol opäť cez súperovu slabšiu – ľavú – stranu. Nehral tam Aït-Nouri, ale Hadjam. Veľmi sa však neosvedčil. Alžírsko tiež kontrovalo z krídelných priestorov, oni však využili obidve strany rovnomerne. Pri prvom góle si Belghali pekne poukladal Rakúšanov na zem a poľahky ich obišiel, pri druhom prešla Aouarova prihrávka krížom cez pokutové územie k voľnému Mahrezovi. Po druhej občerstvovacej prestávke však uťalo a s futbalom bol koniec. Až v 93. minúte opätovne udrela rovnaká alžírska dvojica ako pri prvom góle. Vzeralo to ako dokonalá odplata za Valčík v Gijóne, ale Rakúsku to tiež dlho netrvalo, aby vyrovnali. Pokiaľ niekto verí na to, že športové výsledky sa dejú podľa scenára, tak tento zápas ho v tom musel utvrdiť.
Práve čas medzi druhou občerstvovacou prestávkou a tretím gólom Alžírska až nehanebne pripomínal slávnu frašku, ktorá vošla do dejín pod názvom Valčík v Gijóne. Písal sa 25. jún 1982 a na Mundiale v Španielsku hrali proti sebe Nemci a Rakúšania. Nemci potrebovali vyhrať, zato Rakúšanom stačila na postup ďalej aj prehra o jeden gól. Ten vsietil nemecký hráč už v jedenástej minúte a odvtedy sme nevideli už žiadnu futbalovú snahu, len bezcieľne posúvanie lopty. Na základe tohto zápasu FIFA zaviedla paralelné zápasy na záver skupín a my teraz nestíhame napozerávať všetky zápasy, lebo je ich veľa a pokračujú v rýchlom slede (vďaka, Rakúsko!!). Podobný obraz hry malo aj záverečných 30 minút tohto zápasu. Alžírčania si väčšinou bez akejkoľvek snahy posúvali loptu v strede ihriska a Rakúšania sa len posúvali bez snahy to akokoľvek zmeniť. Až napokon Alžírsko udrelo v závere zápasu a vyzeralo to na dokonalú odplatu po 44 rokoch. Vtedy v Španielsku to bolo totiž práve Alžírsko, ktoré kvôli dohodnutému výsledku nepostúpilo. O tri minúty to už ale neplatilo, lebo Rakúšania vyrovnali, remíza totiž stačila na postup obom. Takto kruto sa napokon skončil tento šampionát pre Irán. Toto nanešťastie nie je jediný takýto moment, z futbalových turnajov si takéto bezkrvné zápasy pamätáme dosť často. Podávajú ich tímy, ktoré v sebe nemajú dostatok morálky a úspech stavajú aj nad futbal samotný. Je to hanba. Radšej by som ďalej videl Irán, Južnú Kóreu či Škótsko než kohokoľvek z tejto dvojice. Ale postupujú obaja...
Jordánsko – Argentína
Argentína už mala postup istý, tak si mohla dovoliť nasadiť náhradníkov. Jordánci aj v treťom zápase hrali to isté, podávali kvalitný bežecký výkon, ktorý sčasti robil Argentíne problémy. Na druhej strane, náhradníci Albiceleste sú stále vysokokvalitní hráči, a tak mali s blízkovýchodným celkom najmenšie starosti zo skupiny. Síce to nebola záplava šancí, nič v zmysle zápasu Nemecko – Curaçao, ale rýchlo strelili dva góly. Oba zo štandardky. Najprv sa skvelým priamym kopom ukázal Lo Celso a následne z penalty Lautaro Martínez. Ale treba uznať, že bez Messiho ich hra ani zďaleka nebola taká nebezpečná, pritom v prvých dvoch zápasoch bol nebezpečný takmer výlučne Messi, a opäť opakujem, že je škoda, ako veľmi sa naňho spoliehajú. Argentína sa zvykne po tom, ako sa dostane do vedenia, zatiahnuť, nesnaží sa hrať veľmi aktívne smerom k ďalším gólom. Jordánsku sa podarilo aj znížiť, v závere zápasu im ale opäť došli sily. Po príchode z lavičky sa trafil aj Messi. Jordánsko určite patrilo k najsympatickejším tímom z ázijskej kvalifikácie.
Skupina K
Kolumbia – Portugalsko
Vrchol skupiny K a posledný veľký zápas základných skupín, herný obraz však mohol pôsobiť mierne prekvapivo. Portugalsko jednoznačne zvládlo zápas s Uzbekistanom, ale Ázijci patria k najslabším tímom na šampionáte, posadiť na zem ich teda mal zápas o prvé miesto v skupine práve s Kolumbiou. A pre Seleção das Quinas to rozhodne nebolo príjemné pristátie. Netreba sa nechať pomýliť vyrovnanými štatistikami prvého polčasu, tento zápas sa celý čas niesol v rovnakom duchu – v znamení kolumbijského tlaku. Prevaha Juhoameričanov bola taká veľká, že bezgólová remíza je pre nich ako prehra. Keby tento zápas skončil 5:0, nemohol by nikto nič povedať. Len minimálny ofsajd v nadstavenom čase pripravil Los Cafeteros o výhru, ostalo im aspoň prvé miesto.
Oba tímy k zápasu pristúpili dôstojne, urobili mierne korekcie zostavy, takže sa nejednalo o súboj absolútne najlepsích jedenástok, ale boli sme k tomu dosť blízko a Kolumbijci ho jasne ovládli. Väčšinu zápasu to bolo práve o nich. K útokom veľmi radi využívali svoju pravú stranu, a to aj napriek faktu, že na nej nebol Muñoz, ich doteraz najnebezpečnejší hráč, ale Arias. Kolumbijci sa teda nedostali ani k tomu, čo im zatiaľ prinášalo úspechy – centre z ľavej strany za obranu, kde si nabiehal práve Muñoz. Juhoameričania však našli iné zbrane. Mendesovi síce horela strana, bolo to zapríčinené aj tým, že João Félix sa v obrane určite nešiel pretrhnúť. Problém bol v tom, že Kolumbia sústavne prečíslovala Portugalcov vo finálnej tretine ihriska. Pred portugalskou šestnástkou zívala obrovská diera, kde to vyzeralo, že behá sám Vitinha medzi hráčmi v žltých dresoch. Záloha Vitinha – Rúben Neves sústavne nestíhala. Rúben Neves je možno najväčším príkladom, aký herný úpadok zaznamenal hráč, ktorý sa vydal zbierať „ropné peniaze“ príliš skoro.
Škoda, že pred rokmi, keď sa húfne začalo odchádzať z Európy za ľahkým zárobkom na Arabský polostrov, nevyslyšali reprezentační tréneri apel, aby hráči, ktorí nie sú vo veteránskom veku (35 rokov), boli pre nedostatok ambícií vylúčení zo svojich reprezentácií. K tejto „kartelovej“ dohode v mene futbalu nedošlo. Snáď jediný, kto za tento skutok vyhodil hráča, bol Ronald Koeman, keď okamžite zavrel dvere do holandskej reprezentácie pre Stevena Bergwijna.
Kolumbijci využívali ľahko obsadené priestory k obľúbeným strelám spoza pokutového územia. James Rodríguez rozdal za tento zápas viac geniálnych prihrávok ako Bruno Fernandes za celú základnú skupinu a Portugalci sa nevedeli vymaniť z tlaku. Aj keď sa nakoniec dostali k asi trom nebezpečným momentom. Všetko boli ale výsledky priebehu hry a nie systémové veci, na ktorých by mohli stavať. Raz to bolo po dlhom a prekvapivom aute priamo do šestnástky, druhýkrát nebezpečná strela z diaľky, kedy sa na ňu Európanom výnimočne otvoril priestor, a tretíkrát po klasickom prieniku z pravej strany; jediný dôvod, prečo bol tento jeden raz nebezpečný, bolo zaváhanie súperovho obrancu. Gólovú šancu nevyužili a viac si ich už ani nevytvorili. Kolumbia mala bleskový prechod do útoku, behom pár sekúnd po zisku lopty dokázali prekonať väčšinu ihriska a takmer zakaždým išli do prečíslenia. Taktiež sa im darilo získavať lopty veľmi skoro, ešte na súperovej polke. Grafika nám v jeden moment ukázala, že Kolumbijcom treba na opätovné získanie lopty iba 13 sekúnd, zatiaľ čo ich náprotivkom dlhočizných 29. Protiútoky Portugalska často končili na tom, že Pedro Neto išiel sám do obrovského podčíslenia proti trom, štyrom či viacerým protihráčom a nikto ho nestihol doplniť.
Portugalci potrebovali nutne posilniť stred poľa. Roberto Martínez sa aj odhodlal k striedaniu hneď na polčas, dokonca k dvojitému, avšak iba formou post za post. Ten človek tomu vôbec nerozumie! Potom, čo Joao Neves nahradil Rúbena Nevesa, sa nezmenilo nič. Stále ten istý obraz hry. Portugalci potrebovali mať na ihrisku minimálne troch stredových záložníkov, a to na úkor jedného z dvojice Félix – Fernandes (pre mňa na úkor Félixa). Okrem toho Portugalci totálne odchádzali fyzicky. Vitinha pôsobil pri striedaní vyšťavenejší ako vo finále Ligy majstrov, kedy striedal až v predĺžení o viac než polhodinu neskôr ako teraz. Od 60. minúty bolo bolestivé sa na Pedra Neta vôbec pozrieť. V druhom polčase už ani nemal výpady a tam by vôbec nevadilo nahradiť ho Semedom a hrať to regulérne na 5 obrancov. Portugalci aj tak iba bránili. Jediný Martínezov ťah, ktorý dával zmysel, bolo poslať Leãoa ako ideálny brejkový typ futbalistu, a naozaj, jeho prieniky boli to jediné, čo Portugalci v druhom polčase ukázali – žalostne málo. Ronalda opäť nemožno chváliť ani kritizovať, on je len taký dobrý, ako hrá jeho tím. Nič výrazné nepokazil, nič výrazné ani nepriniesol, proste typický výkon hrotového útočníka, ktorý je odrezaný od lopty. Portugalci sa „takticky“ vyhli Argentíne už v osemfinále, otázne je, či sa tak ďaleko vôbec dostanú. Zatiaľ toho ponúkajú zúfalo málo. Človek z nich má pocit, akoby bol opäť rok 2014.
DR Kongo – Uzbekistan
Demokratická republika Kongo si mala ísť v tomto zápase za víťazstvom aj postupom, prispôsobili tomu aj zostavu, keď z päťobrancového systému presedlali na štvorobrancový. Doplatil na to Kapuadi. Neskôr však došlo k ďalšej úprave, kedy to vzadu stiahli dokonca na troch a Wan-Bissaka sa posunul o úroveň vyššie. Od Afričanov bolo od začiatku vidieť vyššiu individuálnu kvalitu, ale Uzbeci podávali kvalitný bežecký výkon a až tak veľa im nedovolili. Dokonca otvorili skóre. V druhom polčase však klasicky fyzicky odpadli. Veľmi zlý výkon a aj celý turnaj zaznamenal Khusanov – ktovie, či sa ešte na Majstrovstvá sveta dostane. Stopér Manchestru City sa ale trápil a na najvyššej reprezentačnej úrovni ešte nepôsobil ako líder. V dvoch zápasoch dostal žltú kartu, spôsobil penaltu (za ktorú mohol vidieť druhú žltú a predčasne sa porúčať).
Uzbekistan síce ukázal, že na Majstrovstvá sveta patrí, platí to ale iba o výkonoch v prvých polčasoch. Aj oni prejavili v druhých dejstvách veľký úpadok fyzických síl, podobne ako všetky krajiny Perzského zálivu (s výnimkou Iránu), načo sa následne zhoršila aj ich hra a výsledky. Nabudúce kľudne niekto iný, ale 9 miest pre Áziu je strašne veľa.
Skupina L
Chorvátsko – Ghana
Chorváti nastúpili bez trápiaceho sa Gvardiola, na ľavého obrancu sa tak posunul Perišić. Zároveň vyrukovali na Ghanu s jasným plánom. Africký tím vyhral zápas s Panamou po protiútoku a proti Anglicku boli najsilnejší z rovnakých herných situácií. Preto sa oni postavili do bloku a nechali Ghanu hrať. Ak sa teda v úvode zápasu niečo udialo, bolo to po ghanských stratách alebo chybách v rozohrávke a chorvátskych protiútokoch. Tie vyústili do zakončenia alebo štandardky. Až po polhodine a prvom góle sa obraz hry zmenil a Chorváti prebrali iniciatívu. Po zmene strán akoby sa všetko vymenilo a iniciatívu opäť prebrala Ghana. Až po vyrovnanie, a potom opäť boli aktívnejší Chorváti. Úderné boli najmä štandardky, Ghana skórovala po priamom, Chorváti po rohovom kope. Za Ghanu sa presadil Luckassen, brat Holanďana Briana Brobbyho. Afričanov prehra nemusí mrzieť, vyhli sa tak šesťnásťfinálovému zápasu na území Kanady, kam by opäť nemohol cestovať Thomas Partey.
Panama – Anglicko
Angličania nepredviedli optimálny výkon ani s Panamou, dokonca súpera ani nepriklincovali pred vlastnú bránu. Útoky ťahali najmä z krídelných priestorov, kde bol Rashford určite aktívnejší ako Saka. Góly dali však po centroch. Bellingham sa výborne presadil, aj keď bol veľmi tesne bránený, a o majstrovstve Harryho Kanea snáď ani nemusí byť reč. Panama sa naďalej snažila pokračovať v tom, čo celý turnaj, ale toto bol očividne najsilnejší súper, takže z príležitostí sa stali len náznaky. Nakoniec sa stala jediným tímom, ktorý na tomto Mundiale neskóroval, aj napriek tomu ale zanechala lepší dojem ako rad iných tímov z Európy, Ázie či Afriky. Snáď sa vidíme aj nabudúce.
