Francúzsko – Anglicko
Francúzsko sa po 14 rokoch lúčilo s Didierom Deschampsom, Angličania mohli získať medailu z majstrovstiev sveta po 60 rokoch – vlastne iba druhú v histórii – nehovoriac o tom, že išlo o veľké derby dvoch odvekých, nielen futbalových, rivalov. Keď už toto nie je motivácia predviesť na záver šampionátu dôstojný výkon, tak ňou mohli byť aspoň fanúšikovia, ale pre tých sa už dnešný futbal nehrá. Najkrajšia hra sveta sa utopila v komercii a sláve, a za tretie miesto žiadna sláva nepríde. Obaja tréneri spravili viacero zmien, takže sa aspoň niektorí hráči z lavičky mohli ukázať, ale ani to očividne nestačilo, pretože to, čo sme videli v tomto zápase, bolo pre svätú pôdu Mundialu maximálne nevhodné.
Zápas, a teda hlavne prvý polčas, bol úplne bez nasadenia, bez tempa, bez koncentrácie. Pripomínalo to exhibíciu, pričom väčšiu kvalitu majú aj prípravné zápasy veľkých tímov, ktoré sa práve rozbiehajú. Obzvlášť Francúzi pripomínali novovznikajúci žiacky tím, kde prídu malé deti s minimálnym povedomím o futbale a ktoré treba naučiť všetko od základov. Napriek veľkému počtu gólov môžeme tento zápas smelo zaradiť do TOP 3 najhorších z tohto turnaja, pričom si niesol už poradové číslo 103. Toto bolo naozaj hodné neslávnej spoločnosti zápasu Švédsko – Tunisko.
Francúzi spravili menej zmien, aj keď obmenili kompletnú obranu a časť zálohy. Síce sa pri zranení Salibu dá považovať Lacroix za hráča základnej zostavy, v celoturnajovom kontexte to je náhradník. Niečo mali odohraté už aj kraje obrany Gusto a T. Hernández, zatiaľ čo Konaté mal doteraz na svojom konte iba 14 minút. V zálohe bol Zaïre-Emery a prvýkrát v základnej zostave figuroval aj Cherki. Výkon nových hráčov bol ale bez výnimky hrozný.
Theo Hernández na turnaji vôbec nemal byť a nijako to nesúvisí so škandálom s eskortnými službami, ktorý sa vyrojil na konci sezóny a je v štádiu vyšetrovania. Práve Hernández mal byť akýsi líder či organizátor týchto večierkov, či ako to nazvať, a malo byť do toho zapojených na dve desiatky hráčov milánskych klubov vrátane Milana Škriniara, ktorý celú situáciu poprel a presunul na svojho právnika, či Zlatana Ibrahimoviće či stále aktívnych hráčov. Hernández už hrá rok v Saudskej Arábii, takže sa jedná o staršie udalosti a samozrejme platí prezumpcia neviny (čo sa nedá povedať o Kanade, ktorá neumožnila obvineným, ale neodsúdeným Parteymu a Wahimu zúčastniť sa svojich zápasov na turnaji hraných na ich území), ale Hernándezove kvality ako obrancu nikdy neboli dostačujúce.
Aj v tomto zápase pôsobil neustále príliš vysoko a Angličania poľahky jeho stranou útočili. Akoby to nestačilo, Hernández väčšinou len vyklusával naspäť. Bol priamo namočený v dvoch góloch, oba od Bukaya Saku. Pri góle na 0:3 nepochopiteľne opustil bránkovú čiaru pri vybehnutí brankára. Saka svoju strelu nedal extra prudkú ani umiestnenú – keby Hernández preukázal futbalové IQ, poľahky by ju zastavil, ale on sa proste musel pobrať preč... Pri štvrtom góle zas neubránil Saku, ktorý cez neho tiež celkom ľahko skóroval.
Ani druhý krajný obranca Gusto nijako nevyčnieval. V druhom polčase, keď už Hernández nebol na ihrisku a naľavo hral naozajstný obranca Digne, chodili Angličania často práve cez Gustov priestor. Obranca Chelsea tam totiž nikdy nebol. Už v prvom polčase bol problém s jeho pohybom a postavením, ale až keď sa na to súper cielene zameral, začalo to byť vážnym problémom. Nakoniec spravil penaltu na Spenca a Saka ňou završil hattrick.
No a dobre sa nevyznamenal ani Konaté. Pokiaľ portál WhoScored niekedy ustrelí, čo sa týka hodnotenia, tak terajších 5,5 ako priemer pre túto francúzsku trojicu je trefným vyjadrením ich zápasu (len pre istotu pripomínam, že maximálne hodnotenie je 10). Všetci fanúšikovia Realu Madrid sa teraz modlia, aby Mourinha nenapadlo ani raz postaviť vedľa seba Konatého s Rüdigerom. Jediným futbalistom vo francúzskej obrane bol od začiatku zápasu iba Lacroix, snáď sa z neho stane jeden z pilierov do budúcnosti.
Veľmi slabý výkon podali aj Zaïre-Emery a Cherki. Hviezdička Man. City konečne hrala od začiatku, ale nepredviedla naozaj nič. Preňho bol tento turnaj zbytočný. Je to úchvatný hráč a nepochybne bude v najbližších rokoch hviezda, a to aj na reprezentačnej úrovni, ale Deschamps ho dokonale vyhladoval a bude potrebovať nejaký čas, kým začne byť opäť platný.
Za čo treba Deschampsa pochváliť je, že sa odhodlal k veľkému štvorstriedaniu už cez polčasovú prestávku. Hernández, Konaté, Cherki a Désiré Doué boli okamžite stiahnutí a francúzsky výkon sa viditeľne zlepšil. Francúzi zrazu začali hrať futbal a dávať góly – nakoniec ich dali štyri, ale aj dva dostali, a to si niesli veľký náklad z prvého polčasu. V druhom polčase, aspoň v jeho prvej polke, už nebola jediná francúzska motivácia spraviť z Mbappého najlepšieho strelca turnaja. Namiesto jeho ustavičného hľadania to skúšali aj iní hráči a Mbappé to už tiež nebral toľko na seba. Strelil dva góly a pripísal si aj asistenciu.
Olise si pripísal dve asistencie a asi tri zahodené čisté šance. Na turnaji neskóroval, aj keď mu to napríklad Dembélé chcel dopriať. Napriek tomu má úžasných sedem asistencií a je to najúchvatnejší hráč turnaja. Práve jeho dokonalá prihrávka Mbappému na prvý gól je to jediné pekné na vrede, ktorý predstavoval tento zápas. Veľmi dobrú prácu pred gólom predviedol Upamecano, ktorý skvele získal loptu a posunul ju dopredu. Práve obranca Bayernu Mníchov, hoci často splašený, na tomto turnaji ukázal, že s poriadnym stopérom a lídrom obrany rastie aj jeho výkon – len škoda, že v Bayernu Mníchov má vedľa seba obdobne pôsobiaceho Taha. Okrem podielu na prvom si pripísal aj asistenciu na štvrtom góle Les Bleus.
Zato Angličania predviedli ešte viac zmien ako Francúzi. V zostave ostal iba Rice, ktorý hneď na úvod skóroval, keď vyčíhal jednu z mnohých nepresných prihrávok, ktorými sa ich súper zpoza kanála La Manche prezentoval. Čoskoro pridal aj asistenciu po rohovom kope. Anglicko predviedlo len o trochu viac koncentrovaný výkon, v druhom polčase ale boli opäť pripravení stratiť vyhratý zápas, keď súpera pustili zo stavu 0:4 do 3:4. Ďalšie epické zlyhanie bolo na ceste, nakoniec sa táto potupa ale nezavršila.
Anglická obrana sa ale tiež veľmi nepredviedla, skôr si zaslúži pochvalu za svoj útočný vklad než defenzívnu činnosť. Konsa se presadil po rohovom kope, Spence vybojoval penaltu. Práve Djed Spence vyvolal pri nominácii výraznú vlnu kritiky – mal výbornú jeseň, ale na jar spoločne s celým Tottenhamom výrazne upadol, a keby sa na poslednú chvíľu nezranil Tino Livramento, zrejme by sa do Severnej Ameriky nepozrel. Nakoniec však bol asi najlepším anglickým krajným obrancom. Jeho rýchlosť a nasadenie bolo citeľné vo viacerých zápasoch, bez ohľadu na to, či hral v základe alebo prišiel z lavičky. Tomu by sa Trent Alexander-Arnold ani nepriblížil.
Veľmi dobré výkony si pripísali aj Rice a Andersen, netreba zabúdať na Kanea či Bellinghama. Ten nakoniec stihol dať ešte gól, ktorým sa oddelil práve od Kanea, pričom od jeho príchodu na ihrisko bolo vidieť, že toto je jeho hlavná motivácia. Už skôr mohol prihrať asi Sakovi do prázdnej brány, ale radšej zakončoval sám. Naopak úplne zbytočný bol Mainoo, ktorý pre zápas nebol zdravotne uspôsobený a na turnaji si nekopol, rovnako tak Henderson, ktorý zaznamenal pár minút, ale najväčší rozruch spôsobil, keď sa zranil pri oslavách po postupe cez Mexiko. Mladíci Scott a Wharton by tomu tímu dali viac, navyše by získali kopec skúseností.
Anglicko hralo jeden z najhorších futbalov na turnaji, čo len korunovali zbabelým nefutbalom v záverečnej polhodine semifinále. Druhá potupa vo forme francúzskeho monumentálneho obratu ich mohla zbaviť kotvy menom Thomas Tuchel, tú ale asi budeme musieť trpieť až do EURA, ktoré sa bude konať práve na Ostrovoch. Paradoxne som si pri tomto francúzsko-anglickom antifutbale, najmä v prvom polčase, čoraz viac spomenul na Premier League – ako mi chýba. Tam takého zápasu bez nasadenia, koncentrácie a ďalších nevyhnutných futbalových aspektov nevidno. Tak ešte mesiac treba vydržať.
Tento zápas teda urobil definitívnu bodku za pôsobením Didiera Deschampsa na lavičke francúzskeho národného tímu a takmer dokonale zhrnul svojím príbehom celé jeho pôsobenie. Francúzi pod Deschampsom hrali často pod svoje možnosti, napriek tomu toho veľa vyhrali, a keby dokázali dokonať obrat, bolo by to takmer dokonalé podobenstvo jeho pôsobenia. Napriek druhému miestu na ME a prvým dvom na MS nemôžem túto etapu francúzskej futbalovej histórie nazvať inak než čiernou dierou francúzskeho futbalu.
Áno, tento turnaj mohol veľa zmeniť. Deschamps prekvapivo už v prvom zápase na turnaji zmenil Oliseho pozíciu, čím konečne začali Francúzi hrať krásne. Mal hráčov schopných celý turnaj opanovať a tým konečne po dvanástich rokoch dostať na trón futbalového kráľa tím, ktorý by si to svojím herným prejavom naozaj zaslúžil. Absencia taktiky, momentu prekvapenia či schopnosti namotivovať svojich hráčov (to platí obzvlášť pre tento zápas) – to ale nedokázal a do značnej miery prehajdákal tak obrovský potenciál. Nemožno ho nazvať inak ako Caligulom francúzskeho futbalu. Zinedine Zidane bude mať pred sebou ťažkú prácu navrátiť francúzskemu futbalu dávno stratenú česť – kto iný by ale mohol uspieť než najväčší hráč histórie, hráč, vďaka ktorému som si Francúzsko pred desiatkami rokov tak zamiloval. Nech žije futbal, snáď nás čakajú krajšie časy.
