Tragikomédia talianskeho futbalu

Talianska fraška na piatkové poobedie.

Tragikomédia talianskeho futbalu
Písmo: A- | A+

Z vrcholu až na dno

Keď 9. júla 2006 zdvihol Fabio Cannavaro nad hlavu trofej pre majstra sveta, asi málokto čakal, kam sa talianska futbalová reprezentácia za nasledujúcich dvadsať rokov prepadne. Taliansko bolo na nohách, veď so štvrtým titulom sa osamostatnilo na druhom mieste histórie. Následne ale prišiel rýchly pád.

Na nasledujúcom EURE vypadli vo štvrťfinále s neskorším víťazom zo Španielska až po penaltovom rozstrele – to nebola žiadna tragédia. Ale v roku 2010 v Južnej Afrike, po dvoch góloch Róberta Vitteka a jednom od Kamila Kopúnka, nepostúpili ani zo základnej skupiny (nechtiac tým započali hattrick vypadnutí obhajcu titulu už v základnej skupine). Rovnaký scenár zopakovali o štyri roky v Brazílii, kedy ich za sebou nechal nie len Uruguaj, ale aj Kostarika. 26 a 22. miesto boli pre Squadru Azzurra suverénne najhoršie umiestnenia v histórii svetových šampionátov (predtým 15. v roku 2002). Najväčšia pohroma ale prišla až potom – taliansky trápny hattrick v nepostupe na záverečný turnaj Majstrovstiev sveta. Roky 2018, 2022 aj 2026 tak boli bez nich.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Na scéne Majstrovstiev Európy to predsa len bolo lepšie: v roku 2012 striebro, 2016 štvrťfinále a 2020 (2021) sladký triumf. Ale pred dvomi rokmi v Nemecku len štrnáste miesto, koniec v osemfinále a historicky najhoršie umiestnenie. Pomaly to začína vyzerať ako začiatok novej špirály hanby, ale že by sa Taliani nedostali ani na Majstrovstvá Európy, nás hádam nečaká.

Tŕnistá cesta von?

V poslednej dobe sme v kolektívnom Západe (a možno aj po celom svete, ale „Západ“ máme predsa len viac pod dohľadom) svedkami obrovskej kompetenčnej krízy vo všetkých odvetviach, a tak sa jej zákonite nevyhol ani futbal. Po zlyhaní v marcovej baráži s Bosnou a Hercegovinou skončil nie len tréner talianskeho národného mužstva Gennaro Gattuso (majster sveta 2006), ale aj zväzový prezident Gabriele Gravina. Júnové prípravné zápasy viedol dočasný tréner Michele Baldini, ktorý je hlavným lodivodom talianskeho tímu do 21 rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Taliani si dali so zháňaním nového trénera dosť načas. Až 11. júla bolo oznámené, že legendárny Paolo Maldini bude ako nový technický riaditeľ zodpovedný za tento výber. Sekundovať mu ako asistent mal bývalý spoluhráč z AC Miláno, Leonardo.

SkryťVypnúť reklamu

Ako prvá, médiami prepieraná voľba bol čerstvo voľný Pep Guardiola, ktorý o tejto pozícii naozaj rokoval. Celé to však malo stroskovať na jeho platových požiadavkách. 20 miliónov eur ročne bolo nad možnosti zväzu, ktoré by mali byť o viac než polovicu menšie. Ak Guardiola naozaj pýtal túto sumu, zrejme si len robil alibi. Áno, v Manchestri City bol masívne úspešný a hral najkrajší futbal na svete, avšak až po tom, čo mu naliali do kádra stovky miliónov. Tieto možnosti v reprezentácii nie sú – proste by musel hrať s tým, čo Taliansko momentálne ponúka, a to je čoraz viac sa zužujúca skupina ako-tak nadpriemerných hráčov. A keby to zobral a dokázal by z hráčov vytlačiť maximum, čo by dosiahol? Postup na Mundial pre Taliansko nemôže byť hranica úspechu a vypadnutie maximálne v osemfinále (pričom na Majstrovstvách Európy by maximom bolo zrejme štvrťfinále) za tých dvadsať miliónov naozaj nestojí.

SkryťVypnúť reklamu

Druhou možnosťou pre Maldiniho tak bol bývalý spoluhráč z AC Miláno, Andrea Pirlo (rovnako ako Gattuso majster sveta 2006). Jemu ale vystavilo stopku reklamné partnerstvo s ruskou stávkovou kanceláriou. To je síce vec, s ktorou by mala časť verejnosti určitý problém, ale akosi sa s tým dopredu nepočítalo – aj keď aspoň mne prišiel Pirlo ako logická voľba už v čase pytačiek s Guardiolom. Prezident Talianskeho olympijského výboru Giovanni Malagò tak túto voľbu zavrhol, na čo sa Maldini po dvoch týždňoch rozhodol skončiť.

Legendárny Talian zrejme právom nevidí zmysel pracovať v takomto prostredí. Pri nástupe očividne nedostal žiadny zoznam nepriechodných kandidátov, tak sa jeho rozhodnutiu nemožno čudovať. Po pravde, zrejme nikto so zdravou hrdosťou by v takomto prostredí neostal.

SkryťVypnúť reklamu

Osvedčené meno alebo len spomienkový optimizmus?

Taliani sa tak rozhodli angažovaním Roberta Manciniho vstúpiť druhýkrát do tej istej rieky. Otázne je, či použijú aj ten istý brod. Mancini už trénerom Talianska bol – v rokoch 2018 – 2023 sa práve pod ním podarilo obsadiť európsky futbalový trón. V nasledujúcej kvalifikácii o majstrovstvá sveta ale neuspel ani on, keď ho už v prvom kole dvojkolovej baráže zastavilo Severné Macedónsko. Zo svojej pozície odstúpil v auguste 2023, aby ešte v ten istý mesiac prevzal reprezentáciu Saudskej Arábie. Na jej lavičke vydržal niečo cez rok. V novembri prebral katarský Al-Sadd, s ktorým vyhral ligu aj superpohár.

Na lavičke Talianska ho nahradil Luciano Spalletti a toho po dvoch neúspešných rochách Gattuso. Na talianskej reprezentačnej lavičke to vyzerá ako v ich lige, kde sa neustále opakujú tie isté mená stále dokola. Allegri, Spalletti, Gattuso, Conte sa pomaly rok čo rok menia a vyzerá to, ako by medzi sebou viedli akúsi súťaž, kto prvý skompletizuje všetky významné trénerské destinácie v talianskom futbale. Niečo podobné sme pred dekádou sledovali v Anglicku u Pardewa, Pulisa, Allardycea, Brucea, Hodgsona... akurát tam sa jednalo skôr o tímy z druhej polovice tabuľky.

Tak či onak, Manciniho úspech rozhodne nie je garantovaný a je možné, že do dvoch rokov tu budeme mať ďalšie kolo „Taliansko hľadá Superstar trénera“. Reprenzentačný tím nevyzerá vôbec dobre, treba ho prebudovať a čokoľvek menej ako štvorročný cyklus pre trénera je bláznovstvo. Budú ale na Apeninskom polostrove dostatočne trpezliví?

 

 

Ako keby toho nebolo málo, dnes zomrel Franco Baresi – obrovská legenda nie len AC Miláno a talianskej futbalovej reprezentácie, ale aj svetového futbalu. R.I.P.

 

Ján Korček junior

Ján Korček junior

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  40x

Bláznivý duch blúdiaci vo svete ľudí..... Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené,  Súkromné

Prémioví blogeri

Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
INEKO

INEKO

119 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

127 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu