„O tom, že z balenia sa starne
Cestuj, ale s malou batožinou. Cestuj, ale ani na chvíľu nezabúdaj, že cestovateľovi sa nikde nedostane naozajstného spočinutia. Netráv veľa času chystaním svojej batožiny, nevleč na cesty zbytočné predmety. Z balenia sa starne.
Z drobných, nepodstatných úloh života sa starne najzákernejšie. Príkladov je mnoho: piplanie sa, zbytočné komplikovanie všedných úkonov, mrzutosti s odtrhnutými gombíkmi, starosti s listami, ktoré si neodoslal včas, balenie, keď si na cestách. Človek starne nielen dramaticky, s vejúcimi bielymi kaderami a vápenatejúcimi žilami. Predčasne starneš aj vtedy, keď sa ti už po týždni špinavá bielizeň nezmestí do batožiny, hoci pred týždňom, ešte vyžehlená, sa tam nádherne zmestila. Cestuj ľahko ako vtáci. Takto ďalej zájdeš a ostaneš mladý.“
Je jeseň a tá sa akosi podvedome spája so starnutím. A občas vďaka nej starneme i my. Dni sú kratšie, slnka je menej a ráno často málo energie. Posledné dni som i ja bola akási staršia. Každý deň som si pribaľovala ďalšie a ďalšie zbytočnosti, nepodstatné drobnosti, hoci sa mi už dávno nezmetili do batožiny. Dlho som si nenašla chvíľu na to, aby som sa pozrela, či ich vôbec potrebujem, či sú pre mňa naozaj také podstatné. Nestarnime predčasne. Vyprázdnime svoju tašku skôr, než ju už nedokážeme uniesť. Možno zistíme, že väčšina z tých ťažkých vecí ani nie je taká dôležitá.
