Nevedela som,ako to prijať.....tešila som sa,ale ešte vôbec som nevedela,čo to obnáša.
A už vôbec nechcite vedieť,aké bolo moje prvé stretnutie s riaditeľkou.Vedela som,že je to cirkevná škôlka....ale rehoľná sestra,by ma ani vo sne nenapadla.Tak som pri otázke:"Čo budete mať oblečené?"hneď zhorela.Odpoveď asi tušíte....HABIT!
Bolo to veľmi zaujímavé...čudné a ešte neviem čo všetko.Mesiace....čo mesiace,skoro rok som pri nej len tak prechádzala,ako keby bola len duch....a to ani nespomínajúc,že od septembra si ma vzala so sebou do jednej triedy.
Nerozprávala som sa s ňou,odovzdala som smenu a letela som domov....nechcela som ju spoznať.Bola som hlúpa,lebo som dala na reči iných.emala som to robiť.
Až jedného dňa,keď už som na tom nebola najlepšie mi ponúkla svoju pomoc.Bola som zmätená,nedevela som,či jej veriť,či nie.
Ale viete čo?Dobre som urobila,že som stála nakoniec pri nej.Jej meno nebudem písať..ale týmto článkom by som sa jej chcela poďakovať,za to všetko,čo spravila.
Patrí jej veľké ĎAKUJEM
