Jedného dňa zajačik vstal, pretrel si oči, poumýval sa a pustil sa do sobotňajších prác. Pretože vedel, že večer sa má stretnúť s kamarátmi, veľmi sa usiloval, aby všetko stihol porobiť. Potom sa pripravil, zamkol si domček a vybral sa za kamarátmi.Keď sa stretli, pekne sa privítali a každý porozprával svoj zážitok. Po stretnutí sa však zajačikovi ešte nechcelo domov. Tak sa rozhodol, že si pozve kamarátku veveričku na teplý čajík. Avšak nevedel, čo ho čaká.
Pripravil čajík a začali sa rozprávať. Veverička, pretože mala rada zajačika a chcela byť spravodlivá, porozprávala, ako ho prefíkaná líška pred jeho príchodom ohovárala. Zajačik veľmi zosmutnel. Poďakoval sa veveričke, že bola úprimná a vyprevadil ju. Celú noc však ani oko nezažmúril, lebo nevedel, prečo to líška urobila.
Nie sme náhodou aj my ľudia niekedy také líšky? Prefíkané a ani si neuvedomujeme, ako tomu druhému ubližujeme. Prečo nehovoríme ľuďom pravdu do očí, ale miesto toho ich ohovárame, kde sa len dá?
Veď každý z nás má svoje chyby. Nikto nie je dokonalý. Skúsme povedať tomu druhému do očí, čo si myslíme, aký máme názor na jednotlivé veci. Možno práve náš názor bude ten, ktorý mu pomôže.
