Keď človek počúva pápežov dnešný príhovor v katedrále, kde predstavuje svoju víziu cirkvi, nevdojak sa mu v pamäti vynára, že s touto víziou sa už stretol. Bola to vízia, ktorú ešte za predošlého pontifika predstavoval slovenským veriacim arcibiskup Bezák. Cirkev otvorená, cirkev nezahľadená do seba, cirkev kráčajúca s človekom, cirkev dialógu, cirkev kde Boh je „pohoďák“.
Dnes už nie je tajomstvom, že jedným z dôvodov, prečo slovenským biskupom nevadilo, že z ich stredu vypudili tohto nepohodlného parťáka, bolo to že z hĺbky duše odmietali Bezákove predstavy o smerovaní slovenského katolicizmu.
Je zjavné, že pri minulých stretnutiach Františka a Róberta prišli na pretras aj tieto otázky. Potvrdzuje to aj to, že emeritný biskup si tie stretnutia vysvetlil ako svoju, de facto, rehabilitáciu. Bolo to zrejme toto pochopenie, že slovenský klérus odmietal Bezákovu víziu a teda odmieta aj jeho vlastnú, čo pápeža znepokojilo do tej miery, že sa rozhodol pre túto prekvapivú cestu.
Verný svojmu štýlu nezvolil mocenské riešenie ale cestu dialógu a spoločnej trojdňovej púte. V prvý deň návštevy, na najdôležitejšom stretnutí s vedením slovenskej Cirkvi, im prišiel ako Kristov námestník, predniesť svoju predstavu o tom, ako má Kristova cirkev vyzerať, aby mohli o tom spolu nasledujúce dni diskutovať. A ako na potvrdenie svojho zámeru hneď potom chcel ísť navštíviť domov(!!!) toho, ktorého, aj s jeho víziou, biskupi odvrhli.
Nenechajme sa pomýliť, tu nejde o samotného arcibiskupa, jeho meno už bolo očistené. Je to zápas o budúcu tvár cirkvi na Slovensku. Možno slovo zápas vyzerá príliš silno, lebo Svätý Otec nie mocenský typ muža. Je to však zápas o to získať srdcia veriacich pre jeho predstavu o cirkvi. Modlime sa, aby mu to vyšlo.