Prečo sme vzdelaní, ale zlí...?

alebo kde preboha robíme chybu?

Prečo sme vzdelaní, ale zlí...?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V našom kultúrnom prostredí prevláda v rodinách aj v školách autoritatívna výchova, ktorá síce vedie k poslušnosti, ale zároveň u detí spôsobuje nedostatok sebavedomia, alebo naopak prehnané rebelstvo. V súčasnom období však dochádza aj k výchove bez hraníc a poskytovania slobody bez zodpovednosti. Takto vychované dieťa sa stáva egoistom bez rešpektu k ľuďom, či akýmkoľvek autoritám.

Napriek všetkým kvetnatým cieľom v školských vzdelávacích programoch o celostnom rozvoji žiakov zážitkovou metódou s potrebou ich podnecovania ku kreativite a tvorivosti, stále v našej spoločnosti pretrváva ideál dobrého žiaka v podobe poslušného, tichého, pozorného, aktívneho a učenlivého dieťaťa, ktoré je v prípade, že sa ideálu vymyká postihované trestami, poznámkami, zlými známkami, poučovaním, okrikovaním,  niekedy i zahanbením, ironickými poznámkami, zosmiešňovaním, v niektorých prípadoch i ponižovaním. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Existujú však aj opačné prípady, kedy v snahe o zavedenie humanizácie a individuálneho prístupu do škôl sa hranice demokracie uvoľnili nesprávnym chápaním relatívnej slobody a zodpovednosti. Táto plochá interpretácia výchovy a vzdelávania žiakov k individualizmu a osobnej prosperite, či utilitarizmu, sa nám vracia v podobe novej generácie - egocentricky orientovanej mládeže so sklonom k dešpektu k inakosti a s nízkou mierou tolerancie, či dokonca sympatizovania s extrémistickými postojmi. Z našej spoločnosti sa vytráca vzájomný rešpekt, úcta, ochota, tolerovanie iného názoru a hľadanie konštruktívnych riešení v prospech človeka.

SkryťVypnúť reklamu

Výchovné pôsobenie sa ešte viac presúva do škôl, čím sa nároky na prácu učiteľa/ky neustále zvyšujú a vyžadujú si od neho nielen žiakov učiť vedomosti, zručnosti, orientovať sa v spleti množstva informácií a zložitých životných situáciách, ale tiež naučiť ich vytvárať pozitívne sociálne vzťahy. Veľmi nízka miera hodnotového vzdelávania na úkor kognitívneho, resp, vnímanie detí ako lievikov, do ktorých je potrebné naliať čo najviac vedomostí, sa nám vracia v podobe možno vzdelaných, ale zlých a nerešpektujúcich ľudí, zaoberajúcich sa najmä vlastným prospechom bez ohľadu na potreby iného, či prospech spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Učiteľ preto musí byť osobnosťou, ktorá do vzdelávacieho procesu prináša do každej témy demokratické prvky a hodnoty, ktoré dieťa formujú v rešpektujúcu bytosť.  Na jednej strane musí učiteľ/ka disponovať prirodzenou a nie vynútenou autoritou a zároveň byť rešpektujúcim človekom, nielen svojimi postojmi, ale aj formou svojej komunikácie. Nájsť takýchto učiteľov vôbec nie je jednoduché, ak zvážime, že oni sami sú produktom nedemokratickej a autoritárskej výchovy a pôsobia v pracovných podmienkach, ktoré sú na hony vzdialené od demokratických škôl. Ak totiž učitelia denne trávia čas v prostredí, kde nie je vypočutý ich názor, nemajú umožnené slobodne tvoriť a musia sa prispôsobovať vôli direktívneho nadriadeného, nemožno od nich očakávať, že vo svojich triedach sa k deťom budú správať demokraticky a s rešpektom, ktorý oni nezažili.

SkryťVypnúť reklamu

Ak k tomu pridáme fakt, že takmer celá slovenská populácia je produktom autoritatívnej výchovy, nemôžeme sa čudovať ak rodičia tento stav tolerujú, ba priam ho považujú za normu. Tí ktorí sa rozhodli túto cestu opustiť a vychovávať svoje deti demokraticky ruka v ruke s rešpektujúcou komunikáciou, narážajú na absenciu odborníkov a inštitúcii, ktoré vedia tento postoj implementovať bez toho, aby sa odchýlili k výchove bez hraníc. Ich tlak po zmene však narastá aj preto, lebo si veľmi dobre uvedomujú, že jednou z ciest ako viesť spoločnosť k vzájomnému rešpektu napr. aj zdanlivo dvoch hodnotovo rozdielnych smerov - konzervatívneho a idey rodovej rovnosti – je  poskytovanie faktov namiesto populistického zastrašovania tzv. gender ideológiou a vnášanie strachu z nepoznaného do spoločnosti a tým pádom aj do rodín a k deťom. 

Učitelia a učiteľky sú povinní poskytovať deťom všetky relevantné názory a informácie v súlade s ich vekom a mentálnou výbavou, bez podsúvania svojho osobného postoja tak, aby deti vedeli kriticky a samostatne informácie vyhodnotiť a urobiť si svoj osobný názor, či zaujať svoj osobný postoj k téme.

V tomto kontexte je nemysliteľné, aby bolo v demokratickej spoločnosti kritériom na výber ministra jeho konzervatívny postoj a zároveň, aby bola vzťahová a sexuálna výchova, či rodovo citlivá výchova tabuizovaná a neakceptovateľná súčasť obsahu vzdelávania. 

Taký postoj vedie k tomu, čo kritizujeme a čo dehumanizuje spoločnosť. Takýto postoj vedie k záveru, že deti nielenže neučíme ako majú myslieť, ale aj čo si majú myslieť. 

Ak chceme z detí vychovať rešpektujúce bytosti, našou povinnosťou je pristupovať k nim rešpektujúco, nie len svojimi hodnotami, či postojmi,  ale aj  správaním, či  formou komunikácie.

To čo dnes deti nenaučíme, to v našej starobe od nich neočakávajme. Ak budú vzdelaní, ale zlí, egoistickí, zameraní na seba, mocenskí, manipulatívni, alebo pasívni, možno budeme odkázaní napospas...

 

Ingrid Kosová

Ingrid Kosová

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  64x

Manažérka, učiteľka Montessori, feministka, ktorá sa zaujíma o kultúrno-spoločenské otázky, ktoré formujú spoločenský diskurz a hodnoty. Členka predsedníctva Progresívneho Slovenska. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

66 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

739 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu