Bola trochu zima keď vystúpila v auparku z autobusu. Pozvánka, nervozita, neustála potreba liať na seba parfém. Ide bez daru, nedalo sa inak, práca jej yaberie všetok čas, nemala čas kúpiť najlepšiemu priateľovi nič. Doslova. Stále dookola mu opakuje, že mu to vynahradí. Inokedy. On vie, že je to pravda, neháda sa. Usadia sa. Film sa jej páčil. Niekto povie, že je neobjektívna, ak hovorí, že sa jej najviac páčili dialógy, ktoré písal ten, za ktorého by dala ruku kamkoľvek. A nech. V titulkoch sa ocitlo meno blízkeho. Celkom silný zážitok.
Afterparty. V úzkej uličke držiac tanier stojí v rade na jedlo. Ľudia sa dívajú jeden po druhom, nevedia, či sa majú smiať, plakať, potriasť si rukami alebo sa navzájom povracať. Niekto má krásne šaty, iní si ani za toho Boha nedajú dole otrasnú tyrkysovú vlnenú čiapku. Každý si myslí, že je niekto. Niekto dôležitý. Napne ju. A znova a znova. Víno je suché. Neznáša suché víno. Presedlá teda na červené a naleje si do pohára trochu koly. Postupuje v rade. Ľudia sa pozerajú, len mierne a skromne v kútiku duše tušia čo to má v tom pohári. Barbarka. Konečne sa dostáva k vinárovi a unavene sa spýta: Vám, dúfam, nevadí, že si ho dám s kolou? Vinár sa usmeje, poznamená, že ho aspoň pobavila a naleje jej do poloprázdneho pohára lahodné červené. Okolo prejde Kobielsky a Mauréry. Vonku fajčí Hansman. Debata o divadle s bystrým chalanom. Točí sa jej hlava. On má pravdu vo všetkom čo hovorí, ona myslí aj na to, ako nádherne rozpráva a artikuluje. Okrem iného má to chlapča pred ňou krásny, tlmený hlas. Je to tými cigaretami? pýta sa hlúpo. Kdeže, hneď si aj odpovedala, je to prácou. Každodennou prácou na sebe, ty krava pomýlená, povedala sama sebe. Niekto povedal, že ten kto sa neusiluje, na toho sa zabudne. Očami hľadá ústa, ktoré to povedali. Našla ich. Boli to ústa z jej hlavy. Vymyslené ústa a slová s ktorými sa každučké ráno budí. Priopito si volá taxík. Taxikár počúva slovenský rozhlas, beží relácia o knihách. Chvíľu mlčky počúvajú, taxikár sa nakoniec odvážne otočí a povie jej: Slečna, že je kniha najlepší priateľ človeka? A nie pes? spýta sa ona opäť hlúpo. Mňa učili, že kniha, povie pán. Ona nevie na sto percent, ale súhlasí. Nevie kam patrí, nemá ani šajnu. Ale asi už nepatrí medzi tých, ktorí víno nemiešajú. Škoda.
