No ako je to naozaj? Stačí si prečítať si, ktoré im píšu ĽUDIA skrývajúci sa za anonymné prezývky a málovravné IP adresy, navyše s dosť objemnou ponukou gramatických chýb, ktoré poukazujú na stupeň vzdelania dotyčných "kritikov". Nejde však o pravopisné chyby, veď tie robí každý, ide o spôsob, akým sa vyjadrujú na margo hocijaké snáh ľudí okolo nich niečo dokázať.
Dobrovoľne sa rozhodli prísť a skúsiť si, aké to je, vystupovať pred ľuďmi, aké to je, byť niekým, koho pozná viac ľudí, ako býva zvykom u decák do 18 rokov. Ja by som to nedokázal. Preto si myslím, že by si zaslúžili trochu uznania, pretože sa musia učiť do školy(čo by už mohli v budúcnosti robiť s gymnaziálnym vzdelaním) a dostať sa raz na výšku a k tomu si zobrali na svoje plecia niečo, čo by nezvládlo ani mnoho dospelých.
Vystupovať je len jedna tretina toho, čo musia zvládnuť! Posledná, tretia. Tou prvou je zvládnutie textov a rolí celkovo. Musia všetko ovládať, odosobniť sa, stať sa niekým iným... Druhou je zvládnuť psychický tlak, ktorí na nich vyvíjajú primitívne živly, ktoré si hovoria výkvet spoločnosti. Musia zvládnuť rôzne posmešky a neprajnosti, ktoré vidia v očiach druhých, ktoré počúvajú od ľudí okolo seba, a ktoré sa im DRZO rozhodne niekto napísať do fórka, ktoré si vytvoria.
Kto sú to? Sú to tí, ktorí si myslia, že s veľkými ováciami ich budú vítať aj naďalej tak, ako to robia ich rovesníci na strednej škole. Nemýlia sa? Sú to individuality, ktoré sú presvedčené, že ak napíšu, že sa tešia na to, ako "sa strápnia a zosmiešnia" a ako sa "dobre zasmejú" na tých, ktorí sa snažia robiť niečo duchaplné, tak sa stanú neviem-akými machrami pre svoje okolie. Nemýlia sa?
Bohužiaľ, v niektorých prípadoch nie. Človek sa narodí a keď spĺňa isté kritériá krásy, má šancu stať sa obľúbeným. Je jedno, aký je hajzeľ, dôležité je to, či dokáže pľuť na ľudí z balkóna, či je schopný strieskať starú škodovku, čo stojí pred krčmou, či sa odváži vydávať pazvuky na hodine náboženstva a zosmiešňovať ÚPRIMNÚ snahu kaplána. Nie som veriaci, neverím v Boha, a už vôbec nie cirkvi ako takej, no príde mi primitívne, keď niekto robí niečo zlé pre to, aby bol super. Nie je super, raz to hádam pochopí... ...
Dnes sa nenosí byť slušným. Dnes je moderné, že v piatok prídem domov, hodím tašku k stolu, vypadnem von a spijem sa do nemoty. Vysmejem sa starej žene do tváre, zhúlim sa, vyvraciam sa na nejaké okolostojace auto a som cool! Poprípade niekoho zmlátime, však nás je šesťkrát toľko!
A takýto si otvoria hubu na ľudí, ktorí sa snažia rozvíjať kultúru, ktorí sa snažia spraviť niečo pre seba, aj pre iných. Neberú za to peniaze, jediné, čo dostanú bude potlesk publika a priebežný drink, alebo čaj od režiséra. Ak sa podobným živlom nebude predstavenie páčiť, nemusia vstávať počas záverečného potlesku, nemusia si zničiť ich drahé dlane oduševnením ťapkaním. Stačí, keď si svoje názory nechajú v ústach a nech to zapijú tromi poldecákmi. Aspoň budú mať ľahší štart. A keď už niečo aj náhodou vypustím, tak sa za svoj názor postavím a napíšem svoje meno... ... trápne sa skrývať, keď mám svoj názor a dám ho von...
"Dramaťáci" už niečo dokázali a pritom nie sú ani z polovice tak namyslení, ako tí, ktorí si o sebe myslia, že všetko, čo nerobia oni, všetko, čo sa okolo nich deje, je trápne. DRŽTE PI*U, KEĎ HO5NO ROBÍTE!