Čo mi dala osobná asistencia za obdobie 21 rokov

Čo mi dala osobná asistencia za obdobie 21 rokov
Písmo: A- | A+

Dobrí osobní asistenti môžu byť pre človeka s ťažkým zdravotným postihnutím niekedy viac ako rodina.

Osobná asistencia má veľmi dôležité miesto v mojom živote. Je pre mňa veľkým darom. Je to nenahraditeľný nástroj na kompenzáciu fyzických, ale aj sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Vďaka tomuto nástroju sa ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím môžu aktivizovať, vzdelávať, pracovať, rozvíjať a viesť tak plnohodnotný, dôstojný a nezávislý život. Jej unikátnosť spočíva v tom, že si ľudia so zdravotným postihnutím môžu sami vybrať toho, kto bude pre nich pracovať, resp. kto im pomôže. Čas aj náplň práce osobného asistenta si manažuje užívateľ sám.

 

Ja som bol jedným z ľudí s ťažkým telesným postihnutím, ktorí stáli pri zrode osobnej asistencie v Košiciach. Od tej doby už uplynulo viac ako 21 rokov. Keď sme v Detskom klube Zdravotne Postihnutých Detí a Mládeže v novembri 1998 spustili pilotný projekt Agentúra osobnej asistencie s finančnou podporou vtedajšieho európskeho fondu "PHARE", veľmi sme sa všetci tešili. V rámci tohto projektu bola vybratá 20 - členná pilotná skupina ľudí s ŤZP, ktorí sa chceli stať užívateľmi osobnej asistencie.

V projekte bolo zaregistrovaných okolo 150 záujemcov o vykonávanie osobnej asistencie. V tomto období som navštevoval 4. ročník Obchodnej akadémie na Opatovskej ceste 97.  Boli to vtedy moje prvé skúsenosti s osobnou asistenciou v praxi.

Jedným z mojich prvých asistentov bol študent Peter, ktorý vtedy navštevoval Fakultu elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Veľmi sa mu táto práca páčila. Vykonával ju približne 3 roky. V tom čase, keď som spoznal Peťa, prebiehal súbežne ešte ďalší úžasný projekt s názvom "Doprava pre všetkých", ktorý realizovala Košická organizácia vozíčkarov. Tento projekt čiastočne nahrádzal MHD, ktorá v tom čase nebola bezbariérová. Projekt bol taktiež financovaný z európskeho fondu "PHARE". Zakúpené boli tri mikrobusy značky Citroën Jumper, ktoré mali slúžiť ako taxíky pre vozíčkarov. Prvými zákazníkmi a cieľovou skupinou tohto projektu boli 20-ti ľudia s ťažkým telesným postihnutím. Bol som jedným z nich. Dostávali sme každý mesiac desať kusov 50-korunových kupónov. Stačilo to však len na jednu dlhšiu cestu. Každú jazdu nad rámec kupónov, sme si museli zaplatiť.

V tomto období sa začala nová etapa môjho života, kedy som prestal byť odkázaný len na rodinu. O tomto som pred príchodom osobnej asistencie mohol len snívať. Vtedajší moji osobní asistenti boli väčšinou študenti. Pomáhali mi pri mnohých veciach, okrem iného aj na toaletu cez prestávky počas vyučovania. Taktiež mi pomáhali na ceste zo školy, keď moji rodičia alebo sestra nemohli pre mňa prísť. Vždy som sa dohodol s konkrétnym asistentom deň vopred, aby prišiel pre mňa na konkrétny čas po vyučovaní. Taxík som si musel objednať telefonicky niekoľko hodín vopred. Vo voľnom čase som chodil s asistentom do mesta na prechádzku. Samozrejme len na miesta, kde bol bezbariérový prístup. Mamka s ockom boli veľmi radi, že si mohli aspoň čiastočne vydýchnuť a venovať sa svojim povinnostiam a záľubám. Pre mňa to bol úžasný pocit, že som mal možnosť zoznamovať sa s nezávislejším spôsobom života. Spoznal som od toho obdobia veľmi veľa zaujímavých ľudí. Podobne sa tešili aj iní užívatelia osobnej asistencie v projekte.

Samotný projekt "Doprava pre všetkých" trval 2 roky. Po skončení projektu boli mnohí vozičkári nútení prestať využívať tieto taxíky z finančných dôvodov. Onedlho v našom meste začali premávať prvé bezbariérové autobusy. Konečne sa aj ľudia s ťažkým telesným postihnutím mohli prepravovať tak, ako ostatní obyvatelia nášho mesta.

Osobná asistencia sa dostala neskôr aj do zákona a užívateľov osobnej asistencie začalo pribúdať. Ľudia so zdravotným postihnutím sa tak začali viac objavovať v uliciach Košíc.

Rád si spomínam na svojich prvých osobných asistentov. Môj asistent Peter ma pravidelne sprevádzal na Technickú univerzitu, kde som mohol využívať internet. V tom čase sme totiž ešte v Detskom klube nemali internetové pripojenie. Ďalší asistent Miško ma naučil pracovať s rôznymi počítačovými programami, napríklad MS Word, Excel, Access /program na vytváranie databáz/, CorelDraw /program na kreslenie/ a iné. Obidvaja mi vykonávali osobnú asistenciu viac ako 3 roky. Niekoľko mesiacov som mal aj asistentku, vtedajšiu študentku medicíny Petru, ktorá veľmi ocenila možnosť vyskúšať si osobnú asistenciu v praxi. O niekoľko rokov prejavil záujem vykonávať osobnú asistenciu Petrin brat Matúš, ktorý študoval na ekonomickej univerzite. Veľmi ma to potešilo. Vedel veľmi dobre šoférovať. Dobre sme si spolu rozumeli. Bol mojím asistentom približne 3 roky. Často sme cestovali autom za mojou známou, staršou pani, do domova sociálnych služieb pre seniorov do Poproča, kde žila. V detstve sa mi veľa venovala. Vždy sa veľmi potešila, keď sme ju prišli navštíviť. Bez auta a dobrého osobného asistenta by sa tieto návštevy nemohli uskutočniť.

V súčasnosti mi pomáhajú traja osobní asistenti. Jedna žena a dvaja muži. Pani Eva, ktorá mi asistuje už 10 rokov mi pomáha, keď som doma. Či už je to pri hygiene, obliekaní, upratovaní, niekedy nakupovaní či varení. Vďaka nej nemusím počas dňa zaťažovať moju rodinu, ktorá má vlastné pracovné povinnosti.

 

 

Takmer pred piatimi rokmi som spoznal Michala, vtedajšieho študenta sociálnej práce, ktorý bol v Detskom klube na praxi. Ponúkol som mu možnosť vyskúšať si osobnú asistenciu. Som veľmi rád, že to prijal. Rozumieme si veľmi dobre. Pomáha mi pri rôznych činnostiach v domácnosti, v práci, pri voľnočasových aktivitách, pri rehabilitácii, úradných záležitostiach, atď.

Ďalším mojim výborným osobným asistentom je Ján, ktorý rovnako vyštudoval sociálnu prácu. S vykonávaním osobnej asistencie má dlhoročné skúsenosti (11 rokov). Osobnú asistenciu mi vykonáva piaty rok aj na dlhších pracovných cestách, napríklad do Bratislavy alebo i do zahraničia. Spolu sa zúčastňujeme konferencií a seminárov. Mapujeme architektonické bariéry, prístupnosť dopravy, verejných inštitúcii a na cestách môžeme naše Košice porovnávať s inými mestami na Slovensku aj v zahraničí. Absolvovali sme rôzne poznávacie cesty, napríklad do Viedne, Budapešti, či Prahy.

Som veľmi rád, že som s mojimi rôznymi osobnými asistentmi zažil veľmi veľa pekných zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem. Mám veľa plánov a verím, že s mojimi súčasnými výbornými asistentmi sa mi ich podarí zrealizovať.

Marián Kozák

 

Skryť Zatvoriť reklamu