Skutočná osobná asistencia, nie falošné náhrady

Skutočná osobná asistencia, nie falošné náhrady
Písmo: A- | A+

"Osobná asistencia je ľudským právom".- Adolf Ratzka. Toto je jeho ďalší príspevok o osobnej asistencii. Zverejňujem ho s jeho súhlasom. Článok je preložený z angličtiny.

Skutočná osobná asistencia, nie falošné náhrady

Teraz budem hovoriť o osobnej asistencií ako o pojme, o jej zneužívaní a poškodzovaní a tom, ako sa skutočná osobná asistencia odlišuje od falošnej, ako to môžeme vidieť vo viacerých krajinách a prečo by sme sa s tým nemali uspokojiť. Väčšina foriem /modelov/ osobnej asistencie, aké vidíme dnes, by sa nemali nazývať osobnou asistenciou, pretože nám neumožňujú žiť taký kvalitný život, aký si zaslúžime, čiže taký život, aký považujú ľudia bez zdravotného postihnutia za samozrejmý.

Väčšina existujúcich modelov osobnej asistencie obmedzuje počet hodín osobnej asistencie, napríklad maximálne na 40 hodín týždenne. Ako sa takéto niečo mohlo stať? Ako môže niekto, kto je takmer úplne odkázaný na pomoc inej osoby, dostať len 40 hodín týždenne? Nehovoriac o tom, že človek s ťažkým zdravotným postihnutím by chcel žiť normálny život s rodinou, pracovať, mať svoje záľuby. Ak potrebujete viac hodín osobnej asistencie, mali by ste mať viac peňazí, mať bohatých rodičov alebo niekoľko súrodencov, ktorí môžu odísť zo svojho zamestnania a pracovať pre vás. Ak nemáte členov rodiny, ktorí sú ochotní obetovať svoj vlastný život, potom musíte ísť do inštitúcie, kde vás udržiavajú nažive, v suchu a v čistote, ale môžete zabudnúť na svoje životné sny!

Vo väčšine týchto modelov, ktoré sa nazývajú osobnou asistenciou, ľudia, ktorí pre vás pracujú, sú zamestnaní cez agentúru, ktorá si ich najíma, školí a dohliada na zamestnancov a posiela ich vám do domácností. Niektoré z týchto agentúr, sa môžu nazývať Centrá Nezávislého Života. Ale vidíte v tom rozdiel, keď ako užívateľ služieb nemôžete rozhodnúť o tom, kto bude pre vás pracovať, kedy, kde, s čím a ako? Ak nie vy, ale ostatní rozhodujú?
V týchto službách zdieľate asistentov s ostatnými užívateľmi. Musíte prispôsobiť svoj denný alebo týždenný plán potrebám ostatných užívateľov. Plánovali ste ísť dnes do školy na prednášku? Zabudnite na to! Iný užívateľ potrebuje ísť na vyšetrenie s asistentom k lekárovi a niekto rozhodol, že návšteva lekára je dôležitejšia než vaša prednáška v škole. Vo väčšine týchto služieb nikdy nevidíte žiadne peniaze. Peniaze idú od vlády priamo ku poskytovateľovi služieb. Nemáme žiadne slovo pri rozhodovaní na aký účel budú peniaze použité. Mzdy sú také nízke, že je nepochopiteľné prečo asistenti vykonávajú asistenciu. Je to kvôli peniazom alebo kvôli ľútosti /súcitu/ s nami.  Vo väčšine existujúcich modelov, kde dostávate peniaze, je to rovnaká suma, bez ohľadu na rozsah ich postihnutia. Pre istotu, aby niekto nezarobil príliš veľa peňazí, vláda dá každému príliš málo. Môžeme tú zarobenú sumu použiť ako vreckové, ale nemôžeme si za to zabezpečiť služby osobnej asistencie pre skutočný život.

Takto približne v súčasnosti je chápaný pojem osobná asistencia vo väčšine krajín. Situácia je v úplnom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V článku 19 sa hovorí: " Osoby so zdravotným postihnutím majú mať prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti; s rovnakými možnosťami výberu.

Tento dokument hovorí aj o priamych platbách na osobnú asistenciu, nasledovne: "Financovanie služieb má byť kontrolované a pridelené osobe so zdravotným postihnutím s cieľom zaplatiť požadovanú pomoc". Toto vlastne znamená priame platby. Priamo od vlády k vám. Čo sa týka hodnotenia potrieb vo všeobecnom komentári je uvedené: "Financovanie služieb je založené na hodnotení individuálnych potrieb a na základe individuálnych okolností. Preto nemôže byť vyčlenená žiadna paušálna suma, ktorá je pre všetkých používateľov rovnaká, bez ohľadu na rozsah odkázanosti  osobnej asistencii. V súvislosti s úlohou užívateľa osobnej asistencie voči poskytovateľovi tejto služby vo všeobecnom komentári dohovoru sa uvádza: "Služba musí byť kontrolovaná osobou so zdravotným postihnutím, čo znamená, že môže uzavrieť službu od rôznych poskytovateľov alebo konať ako zamestnávateľ. Podľa výboru (OSN) sme zamestnávateľmi našich asistentov alebo sme zákazníkmi, ktorí si vyberajú služby od konkurenčných poskytovateľov.

Čo sa týka možností formovania služieb podľa vlastných individuálnych požiadaviek vo všeobecnom komentári je uvedené: "Ľudia so zdravotným postihnutím majú právo na vlastné navrhovanie vlastných služieb, napríklad navrhnúť službu a rozhodnúť kto, ako, kedy, kde a akým spôsobom služba je doručená a poskytuje pokyny a usmerňuje poskytovateľov služieb. Tým je jasné, že individuálny užívateľ s priamymi platbami môže byť šéfom svojich asistentov s právomocou organizovať vlastný návrh a jemne doladiť službu.

Pokiaľ ide o postavenie používateľa vo vzťahu k osobným asistentom, vo všeobecnom komentári je uvedené: " Osobná asistencia je vzťah jedného človeka k druhému. Osobní asistenti musia byť prijatí do zamestnania, vyškolení a pod dohľadom užívateľa osobnej asistencie. Teda nie sú žiadni sprostredkovatelia medzi užívateľom a osobnými asistentmi.

Pokiaľ ide o zdieľanie asistentov, vo všeobecnom komentári je uvedené: "Čo sa týka zdieľania asistentov, bude užívateľa potenciálne obmedzovať a brániť mu v samovoľnej a spontánnej účasti v spoločnosti".

Samozrejme, existuje veľká medzera medzi tým, čo Dohovor OSN vyžaduje od našich vlád a tým, čo vlastne dostávame od našich vlád. Potrebujeme skutočnú osobnú asistenciu a nie falošné verzie. Požadujeme individuálne hodnotenie potrieb.

Dohovor jasne stanovuje, že kvantita a kvalita služieb osobnej asistencie nemôže závisieť od finančných priorít alebo na poňatí obyvateľstva o kvalite života, ktorú si zaslúžime, a čo to znamená, koľko krát denne smieme ísť na toaletu alebo koľko hodín týždenne môžeme minúť na študijné, pracovné alebo voľno časové aktivity.

Model osobnej asistencie, ktorý je v súlade s dohovorom OSN, poskytuje všetky potrebné prostriedky, ktoré umožňujú užívateľom vykonávať výber a kontrolu nad svojim životom, tak aby podporovali život a začlenenie do spoločnosti s rovnakými voľbami. Takže akýkoľvek vládny model, ktorý nie je založený na hodnotení individuálnych potrieb a individuálnych životných okolností, ktorý nás zaradil do jednej z niekoľkých kategórií potrieb alebo obmedzuje našu asistenciu na určitý počet hodín, musí byť kategoricky odmietnutý. Prečo? V takom prípade by nám takáto schéma mohla poskytnúť dostatok hodín na pomoc pri jedle, osobnej hygiene, obliekaní a nevyhnutnom pre prežitie v závislosti od konkrétnej medicínskej diagnózy. Takáto politika nás môže udržať nažive! Nemôže nám poskytnúť dostatok hodín asistencie, aby sme mali rovnaké možnosti ako ostatní. To nám neumožní použiť osobnú asistenciu ako najdôležitejší nástroj na kompenzáciu nášho znevýhodnenia, aby sme rástli a vyvíjali sa ako ľudské bytosti, aby sme mali svoje oprávnené miesto v rodine v komunite a v spoločnosti. Požadujeme priame platby, aby  peniaze dostávali užívatelia nie poskytovatelia. Politika, ktorá poskytuje finančné prostriedky pre osobných asistentov poskytovateľom nie používateľom, jasne a vecne  uvádza, že používatelia nie sú šéfmi, že sme objektmi nie subjektmi. Moji asistenti ma neuvidia ako zamestnávateľa, ako osobu, ktorá má posledné slovo. Bez kúpnej sily, ktorú nám dávajú priame platby, nemáme moc, ani peniaze, ani prostriedky na formovanie a organizovanie našich individuálnych služieb - osobnej asistencie, individualizáciou a vlastným dizajnom. Osobná asistencia je úžasný nástroj, ak si ho formujete a organizujete vy sami osobne na vaše potreby. Požadujeme, aby užívatelia osobnej asistencie zamestnávali, školili a dohliadali na svojich asistentov.

Bez možnosti zamestnať asistentov, užívatelia sú odkázaní vybrať si asistentov medzi zamestnancami agentúry. Najpravdepodobnejšie užívatelia budú musieť zdieľať týchto asistentov s ostatnými klientmi agentúry, so všetkými problémami, obmedzeniami a frustráciami, ktoré zdieľanie prináša. Čo môžem očakávať od asistenta, ktorý pracuje pre šiestich užívateľov? Bude si on pamätať zložitý spôsob, ako mi vytiahnuť nohavice, ktorý som niekoľko rokov vytváral, aby sa zabránilo zapareninám? Alebo zmeniť program v mojom dýchacom prístroji? Moje triky a techniky sa nemusia vzťahovať na iných užívateľov a naopak. Predpokladať, že generický školiaci program umožní asistentom pracovať pre akéhokoľvek užívateľa,  je naivný. Odhaľuje nevedomosť toho, o čom je osobná asistencia, pretože predpokladá, že všetci užívatelia sú podobní, majú rovnaké orgány, požiadavky, osobné zdroje, vkus a preferencie, túžby a sny v krátkosti to popiera našu jedinečnosť ako ľudských bytostí. Tento predpoklad je neľudský. Toto sú naše požiadavky. Sú primerané a odôvodnené, pretože nepožadujeme nič viac než rovnaký stupeň výberu a kontroly nad našimi životmi, ktorý ľudia bez postihnutia považujú za samozrejmé, bez toho, aby sa nad tým vôbec zamysleli.

Naše požiadavky sú primerané a odôvodnené, pretože dohovor OSN sa už zaviazal, že ich splní. Tak na čo čakajú? Prečo by sme mali prijať od našich vlád falošné verzie osobnej asistencie, keď sa zaviazali k tomu, že ho budú úplne dodržiavať? Buďme trochu sebakritickí. Boli sme skvelí pri hraní úlohy obetí, pri sťažovaní a stonaní o tom, aké sú veci zlé. Ale neboli sme dobrí pri pripomínaní povinnosti našim vládam. Boli sme príliš trpezliví. Stavím sa, že väčšina poslancov parlamentu vo vašej krajine nemá ani potuchy o tom, o čom článok 19 Dohovoru. Koľko právnikov, sudcov, úradníkov národných a miestnych vlád (samospráv) je si vedomých našich práv ako je uvedené v dohovore v komentári číslo 5? Nie veľa, podozrievam. Tak ako môžeme od nich očakávať, že začnú dodržiavať?  Koľkí z nás poznajú článok 19 a čítali Všeobecný komentár č. 5? Máme domácu úlohu musíme sa naučiť používať Dohovor, ako používať politické a právne procesy transformovať a spojiť s národnou legislatívou aby sme to dosiahli musíme zvýšiť naše právne znalosti Naučili sme sa dať o sebe vedieť v uliciach, aby sme prinútili vládu načúvať naším potrebám. Teraz je čas, aby sme sa posunuli na vyššiu úroveň a posunúť náš boj do pojednávacích miestností. Ak sa chcete viac o tom dozvedieť, pripojte sa do našej facebookovej skupiny Disability Rights Defenders. (Ochrancovia práv občanov so zdravotným postihnutím)

 

Autor: Dr. Adolf Ratzka PhD.,  29.10.2018

 https://www.youtube.com/watch?v=s5ARX-_7ais&feature=youtu.be&fbclid=IwAR2hf8_60exyYmx_qTtEwVRs_BlzPx9fYv-5ATd9fm0EMPNinxwIV-uY6IM

Preklad: PhDr. Marián Kozák

 

 

 

 

 

Skryť Zatvoriť reklamu