reklama

Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch

V tomto článku spomínam na svoje vysokoškolské štúdium a spolužiakov

Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch
Ja so svojimi spolužiakmi z vysokej školy (Zdroj: Marián Kozák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch

Štúdium na vysokej škole je významná etapa v živote každého človeka. Ľudia s ťažkým zdravotným znevýhodnením to majú so vzdelávaním vo všeobecnosti oveľa ťažšie ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia. Nemajú vytvorené rovnaké podmienky a príležitosti pre vzdelávanie. Ústava Slovenskej republiky síce deklaruje právo na vzdelávanie pre všetkých občanov bez rozdielu, v praxi to však tak vždy nefunguje. Hoci sa situácia oveľa zlepšila v porovnaní s minulosťou, stále to nie je tak ako by to malo byť. Dodnes nie sú prístupné viaceré základné, stredné ani vysoké školy pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. V mnohých prípadoch nemajú vytvorené vhodné podmienky pre štúdium ktoréhokoľvek odboru. Väčšina zo škôl je veľmi bariérová.  Hovorím to nielen z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúseností mojich kamarátov, najmä vozičkárov. Ja som tiež chcel vyštudovať vysokú školu, aby som mohol kvalifikovane pomáhať ostatným ľuďom. Rozhodol som sa, že chcem byť sociálnym pracovníkom. Moji rodiča ma vždy vo vzdelávaní a osobnom raste veľmi podporovali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 2001 som išiel študovať sociálnu prácu externe.  V tom čase v Košiciach ešte nebolo možné študovať sociálnu prácu ako samostatný odbor. Rozhodol som sa preto pre Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre, Fakultu sociálnych vied a zdravotníctva. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Už v tom čase tam prijímali vozičkárov bez problémov. Prijímacie skúšky som úspešne zvládol. Mal som veľmi dobrých spolužiakov. Vždy mi ochotne pomohli, keď som niečo potreboval. Spolu nás bolo v ročníku 61 študentov z rôznych miest na Slovensku. Veľmi dobre sme si rozumeli. Posielali sme navzájom vypracované poznámky a prednášky cez email. Zháňali sme si študijnú literatúru. Mnohé knihy a skriptá z ktorých sme sa učili, nedali sa vtedy bežne zohnať v kníhkupectve. Viaceré z nich boli napísané v češtine, boli dosť drahé a bolo ich málo na slovenskom trhu. Ja som si kupoval takéto knihy, lebo som si vytváral knižnicu sociálneho pracovníka. Počas štúdia sme absolvovali  rôzne disciplíny z oblasti práva, sociálnej práce, sociológie, psychológie, pedagogiky, ekonómie, sociálno-psychologické výcviky a mnohé ďalšie. Mali sme aj absolventskú prax v rôznych zariadeniach sociálnych služieb a občianskych združeniach.
Štúdium externistov vtedy prebiehalo formou týždenných sústredení vo vzdelávacom stredisku v Barokovo-klasicistickom kaštieli z 18. storočia v Mojmírovciach. Veľmi sa mi tam páčilo. Býval som tam s mamkou, ktorá mi pomáhala, hlavne pri písaní poznámok a prednášok, pretože som nestíhal rýchlo písať a podporovala ma pri mojom štúdiu v bezbariérovom apartmáne, ktorý nám pridelil počas môjho štúdia samotný vtedajší pán riaditeľ. Môj ocko nás tam pravidelne vozil autom. Štúdium som úspešne ukončil v roku 2006.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po dlhých 16 rokoch sa nám podarilo zorganizovať spoločné stretnutie v Nitre. Dňa 18.6. 2022 som cestoval spolu s mojím osobným asistentom Jankom autom do Nitry. Cesta nám trvala asi 3,5 hodiny. Počasie bolo veľmi pekné, premávka bola pomerne pokojná. Po príchode do cieľa našej cesty, tak sme sa ubytovali v hoteli Zobor. Mali sme tam vopred zarezervovanú bezbariérovú izbu. Stretávku sme mali v reštaurácii, ktorá sa nachádzala oproti nášmu hotelu. Najprv sme si zložili na izbe batožinu a išli sme sa prejsť do centra. Videli sme niektoré tamojšie významné budovy. Divadlo Andreja Bagara, Nitriansku Synagógu, fontánu na Svätoplukovom námestí. Potom som sa stretol v predstihu s dvomi spolužiačkami pred tamojšou vlakovou stanicou. Následne sme išli pred budovu našej bývalej fakulty. Tam sme vykonali štátnice. Urobili sme si spoločnú fotku. Vzápätí sme sa presunuli autom pred hlavnú budovu univerzity. Taktiež sme si spravili spoločnú fotku. Spomenul som si na to, ako som bol na tomto mieste so svojou rodinou po promočnej slávnosti v roku 2006. Potom sme už išli autom na parkovisko pred naším hotelom. Odtiaľ sme sa pešo presunuli do reštaurácie, v ktorej sa konalo naše spoločné stretnutie. Chvíľu sme čakali. Postupne prichádzali aj ostatní spolužiaci. Najprv sme sa všetci navzájom privítali. Spolu nás prišlo 15 spolužiakov. Môj asistent Janko nás všetkých fotil.  Na začiatku každý z nás povedal niečo o sebe, o svojej práci, rodine, o tom, čo všetko robil od skončenia školy až doteraz. Potom nasledoval  spoločný prípitok  a po ňom boli individuálne rozhovory medzi spolužiakmi. Čas plynul veľmi rýchlo. Atmosféra bola výborná. Zaspomínali sme si na našich neprítomných spolužiakov aj niektorých bývalých vyučujúcich, na rôzne zážitky spojené s nimi. Bolo to veľmi veselé. Medzitým sme mali aj večeru. Dohodli sme sa, že zorganizujeme takéto stretnutie aj o rok. Verím, že sa nám to podarí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhý deň ráno sme sa najprv naraňajkovali a vyrazili sme autom do Mojmíroviec, aby som sa pozrel, ako vyzerá zvonku v súčasnosti. (Niekdajší kaštieľ bol neskôr zrekonštruovaný na terajší hotel). V tomto období v ňom externé vzdelávanie študentov z Univerzity Konštantína Filozofa už neprebieha. Vonkajší areál je stále veľmi pekný. Naďalej tam chovajú pávov ako vtedy.

 

Následne sme cestovali autom do Skalice. Je to rodisko mojej mamky. Jej starí rodičia tam kedysi dávno bývali v rodinnom dome. Bol som sa tam pozrieť po mnohých rokoch. Taktiež som videl Rotundu svätého Juraja, Jurkovičov dom, Námestie Slobody, Pamätník obetiam vojny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navštívili sme môjho kamaráta vozičkára Jakuba. Poznáme sa už niekoľko rokov. Pravidelne spoluorganizuje výstavy vozíkov a iných kompenzačných pomôcok v rôznych mestách na Slovensku. Pozval nás s Jankom na návštevu k sebe domov. Rozprávali sme sa spolu najmä o osobnej asistencii, ale aj o akciách, ktoré pripravuje. Stretli sme sa aj s jeho rodičmi. Býva v obci Vrádište v okrese Skalica.

Boli to úžasné 2 dni. Prežil som ich veľmi aktívne. Som veľmi rád, že sme to všetko spolu s Jankom úspešne absolvovali. Ďakujem mu veľmi pekne za to.

Marián Kozák

 

 

Marián Kozák

Marián Kozák

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  270x

Som vozičkár. Vyštudoval som sociálnu prácu .Aktívne sa venujem nezávislému životu, osobnej asistencii, architektonickým bariéram 30 rokov. Preto chcem blogovať o týchto témach upozorňovať na nich, navrhovať dobré riešenia a pomáhať druhým ľuďom. Pokiaľ považujeme naše zdravotné postihnutie za tragédiu, budeme ľutovaní. Pokiaľ sa hanbíme za to, kto sme, naše životy sa budú považovať za zbytočné. Pokiaľ zostaneme v tichosti, ostatní nám budú hovoriť, čo môžeme robiť. (Adolf Ratzka ) Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod. - František Vláčil Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu