Kto je skutočným vinníkom ničenia nášho verejného priestoru?
Mnohými otriasol príspevok na sociálnych sieťach o prejavoch vandalizmu už v prvých hodinách po otvorení krásneho zrekonštruovaného parku v Stupave.
Hnev a rozčarovanie. To nie sú nejakí jednotlivci, len zopár nevychovaných indivíduí. Ani ojedinelý problém na Slovensku. To je len následok zanedbanej výchovy, vzdelávania a apatického vzťahu k okoliu mimo múrov a plotov našich domovov.
Niekto povie, taká je doba. Ale doba robí nás alebo my dobu? Vraj dnešné deti nezdravia, ľudia si nevážia jeden druhého, ničia, devastujú, vyhadzujú odpadky, sú agresívni a neúctiví.
Ktoré a ktorí ? Treba sa pozrieť do zrkadla. Je naozaj na nás, na našej osobnej zodpovednosti, či sme nasledovaniahodné vzory a či sme vôbec schopní vychovať ďalšiu generáciu, ktorú by nikdy nenapadlo ničiť kohokoľvek a čokoľvek okolo seba.
Po návšteve Japonska a zhliadnutí ich kultúry, vidieť tam všade tú čistotu, disciplínu, pokoru, vzájomnú úctu a prístup k verejnému majetku, je človeku ťažko.
Zmena je však len a len v našich rukách. Hnev a kritika nikdy nič nevyriešia, len ochota niečo začať robiť inak. Deti sa rodia všade rovnaké, slušnými ľuďmi poznajúcimi pravidlá, hranice a skutočné hodnoty sa stávajú vďaka usmerneniam a vzorom.
Nerozumiem ako tu na Slovensku stále očakávame nejaké zmeny, keď vlastne nie sme ochotní žiadne zmeny pripustiť. Kde začať? U seba, dovolím si povedať, tam predovšetkým a potom rovno do škôl.
