Keď lietadlo pristálo v Tallinne, nemal som ani šajnu, ako sa dostať do svojho študentského internátu. Bol chladný, tmavý večer, koniec januára 2022. Vyšiel som z budovy a čakala tam električka smerujúca do Starého mesta. O dvadsať minút som bol na mieste. Najjednoduchšia doprava z letiska akú som kedy zažil. A stálo to bežnú cenu hodinového lístka – 2 €.
Najviac na mňa zapôsobila estónska demokracia, dobre fungujúce online štátne služby a silný sociálny systém. Viete, aký luxus majú Estónci počas parlamentných volieb? Kliknú na jednu z viacerých demokratických strán, ktoré medzi sebou spolupracujú, a tá jedna nacionalistická strana s antidemokratickými tendenciami je mimo akejkoľvek spolupráce s ostatnými stranami. Na Slovensku máme jednu stranu, ktorá je voliteľná, a tucty, ktoré nemajú šancu. Bývalí komunisti, zločinci, klamári a fašisti.
Pokiaľ ide o sociálnu podporu, uvediem dva príklady na ilustráciu. Rodičia, ktorí idú na rodičovskú dovolenku, dostávajú rovnakú sumu, akú zarábali, a študenti nad 25 rokov študujúci v zahraničí majú nárok na mesačnú podporu vo výške niekoľkých stoviek eur. Štát už s občanmi nekomunikuje v papierovej forme; všetko sa vybavuje online pomocou mobilnej aplikácie na overenie totožnosti. Niektorí ľudia majú dokonca virtuálne bydlisko, čo znamená, že využívajú výhody estónskeho občianstva, hoci fyzicky žijú v inej krajine. Ak vám niekto vo vašej krajine povie, že zavedenie volieb cez internet je nereálne, môžete namietať, že Estónci majú všetky voľby (parlamentné, komunálne i euro-) online a trvajú týždeň. Prvé boli realizované už v roku 2005.
Všetky verejné služby je možné vybaviť online, kmeňová stránka Eesti.ee obsahuje osobné údaje občana ako súčasnú adresu trvalého bydliska, údaje detí, vozidlá vo vlastníctve atp. Zároveň sa odtiaľ môžete dostať na všetky úrady, poisťovne, políciu a vybaviť čo potrebujete. Žiadosť o sobáš, registrácia novorodenca, prihlásenie auta, registrácia na úrade práce, všetko čo sa dá nadiaľku. Komunikácia štátu s občanom prebieha len online kvôli bezpečnosti (eliminácia falšovania dokumentov či podpisov). Elektronický podpis je tu ten naozajstný, zašifrovaný (nie oskenovaný podpis na papieri). V počítačovom programe sa registruje pomocou čítačky občianskeho preukazu. Tú čítačku, ktorá mi bola na Slovensku naprd som tu použil. Po spárovaní počítača a mobilu stačí už len overovacia aplikácia. Tá funguje naozaj spoľahlivo, zapne sa sama keď sa chcem prihlásiť okrem spomínaného portálu Eesti.ee na stránke svojej banky či mobilného operátora. Nedávno som zistil, že môj operátor už vie o mojej živnosti, lebo už sa môžem prekliknúť na podnikateľský účet ak by som chcel napríklad firemnú SIM-kartu. Takže naozaj je tu všetko prepojené a zažívam to, čo mi otec dávnejšie vysvetľoval. Že ak by našej vláde záleželo na znížení byrokracie a počtu úradníkov, všetky úrady už mohli byť prepojené cez internet. Lenže naša vláda potrebuje presný opak: mnoho úradníkov spadajúcich pod vláde spriatelených vedúcich.
Keď si moja priateľka chcela vybaviť preukaz na cestovanie vlakmi bezplatne, odmietli ju na stanici v Bratislave aj Košiciach, lebo potvrdenie o návšteve školy, hoci preložené a overené prekladateľkou, bolo vytlačené z PDFka. Panie pri pokladni proste potrebovali originál pečiatku, nie oskenovanú. Študijná referentka na priateľkinej škole totiž poslala to potvrdenie e-mailom, lebo priateľka nebola v ten deň v Tallinne. Žiaľ, nikomu z nás nenapadlo, že toto môže byť na slovenskej stanici reálny problém, obzvlášť ak má ISIC kartu s názvom tej istej školy ako na potvrdení. Na porovnanie, keď ona potrebovala na schválenie mesačného príspevku výpis mojich príjmov za predchádzajúci rok, poslal som jej najprv originál, s tým, že ho môžem dať preložiť do angličtiny. Už to je niečo, čo u by u nás neprešlo, keďže angličtina nie je úradný jazyk krajiny. Po víkende som sa dozvedel, že panej na úrade v Estónsku stačil len slovenský oskenovaný výpis. Nechcelo sa mi tomu najprv veriť. Zrejme sme mali šťastie na zhovievavú pracovníčku, ktorá chcela urobiť dobrú reklamu svojmu štátu.
Po mnohých groteskných skúsenostiach so slovenskými vlakmi ma prekvapilo, že tie v Estónsku vždy prichádzajú načas, napriek tomu, že nákladné vlaky nemajú samostatnú trať. Samozrejme, Slovensko má štyrikrát viac obyvateľov, ale aj tak. Ak sa na niektorých úsekoch zníži rýchlosť kvôli rekonštrukcii, cestovné poriadky sa okamžite aktualizujú na webovej stránke dopravcu. U nás vlak hockedy zastaví na trati a nechá prejsť iný, aj keď sa na danom úseku žiadne práce nevykonávajú. Takže zrejme ide aj o poriadok v grafikone.
Najväčšou prekážkou je jazyk; anglicky hovorí hlavne mladšia a stredná generácia, staršia po rusky. Estónčina je podobná fínčine, samským jazykom a niekoľkým malým vymierajúcim jazykom na území dnešného Ruska, ale inak sa nepodobá žiadnemu inému. Má štrnásť pádov, ale len jeden rod a žiaden budúci čas. Ako Estónci vtipkujú: „no sex, no future“.
Keď som si uvedomil, ako tam všetko hladko funguje, motivovalo ma to naučiť sa estónčinu. Už som nechcel žiť na Slovensku a angličtina je materinským jazykom len v jednej krajine EÚ, takže som aj tak počítal s tým, že sa budem učiť nový jazyk. Moja motivácia odísť vychádzala z hlbokého nesúhlasu s našou vládou. Nikdy som nepochopil, ako môže toľko ľudí voliť toho istého človeka, ktorý počas dvanástich rokov vo funkcii premiéra obral štátnu pokladnicu o tridsať miliárd eur (!). Je zodpovedný za predaj našej krajiny oligarchom a talianskej mafii. Dal moc dnes už väznenému zločincovi, o ktorom písal zavraždený novinár. Po tom, čo mladého novinára a jeho priateľku našli mŕtvych v ich dome, naši ministri neodstúpili. Keď raz v jednom malom rakúskom mestečku ľudia vybehli do ulíc a protestovali proti jednému politikovi (na lokálnej úrovni), na druhý deň odstúpil. Na Slovensku zavraždili investigatívneho novinára a naše kádre odmietli odísť z politiky. Premiér, minister vnútra a šéf polície sa po týždňoch demonštrácií vymenili, vybrali si náhradníkov zo svojej vlastnej politickej strany a úradov. Kto na svete mal nižšiu morálku ako politici zo Smeru-SD? Breivik, Hitler, Stalin?
Aj keby som nezohľadnil momentálnu politickú situáciu, ktorá nikam nevedie, a návrat postreleného na „trón“, naša ekonomika rastie pomaly. V tabuľke HDP (per capita) je Estónsko hneď pri Česku, ale ako učiteľ hudby by som u "pobaltského tigra" zarobil o 30-40% viac ako u našich susedov. Učitelia na Slovensku sú za takú dôležitú prácu veľmi slabo odmeňovaní a majú môj úprimný rešpekt za to, že vykonávajú ťažkú prácu za podpriemerné platy.
V konečnom dôsledku ide o estónsku mentalitu. Postoj k rusko-ukrajinskému konfliktu je jasný v celom Pobaltí aj v Poľsku. Žiadne spory, žiadne hádky na Facebooku o oprávnenosti ruskej invázie. Ak ste proputinovec, v Pobaltí radšej ani neotvárajte ústa, lebo vás budú považovať za hlupáka alebo človeka s vymytým mozgom. Navyše, pokrok a sloboda (rozumej progresivizmus a liberalizmus) tam nie sú hanlivé slová, vzdelávanie sa radí medzi najlepšie na svete a o sovietskej ére sa učia ako o čase okupácie, bez akejkoľvek diskusie ohľadom oslobodenia. Lebo podobne ako my, ani Estónci nezískali slobodu a demokraciu v druhej svetovej vojne, takže pre nich to bola porážka.
Na Slovensku je však veľa ľudí, ktorí veria, že socializmus bol dobrý. Myslím si, že okrem horšej kvality vzdelávania k tomu prispieva aj fakt, že sme dostali vlastnú krajinu, hoci s bábkovou vládou a len jednou politickou stranou. Všetci ľudia mali stabilnú prácu, bezdomovcov a postihnutých schovávali v ústavoch a mlieko a chlieb stáli pár mincí. Avšak tí, ktorí obhajujú totalitu, prehliadajú fakt, že komunisti zabili alebo mučili tisíce ľudí z našej krajiny. Málokto mohol slobodne cestovať alebo odísť z Československa a novinári a umelci podliehali prísnej cenzúre. Navyše porovnávajú úplne nesúvisiace meny – dnešné eurá (alebo slovenské koruny v nedávnej minulosti) s československými korunami z 80. rokov. To je úplne irelevantné a nehovorí to nič o životnej úrovni, ak zohľadníme infláciu a odlišnú hodnotu týchto mien.
Spomínam si na našu učiteľku dejepisu na základnej škole v Košiciach. Zrejme trpela nostalgickým optimizmom – chválila komunistov – a keď som namietol a poukázal na slobodu cestovania, povedala, že teraz (v roku 2011) aj tak nemá peniaze na cestovanie. Akoby za to mohla naša demokracia. Očividne si spájala úplne nesúvisiace príčiny a následky. Aspoň jej deti alebo vnúčatá môžu ísť do zahraničia na západ a vyskúšať si život inde. Verím, že si môžu dovoliť tie letenky za dvadsať až päťdesiat eur. No, ak by nejaký učiteľ v Estónsku hovoril tínedžerom, že autoritársky režim bol v poriadku, bola by spochybnená nielen jeho práca, ale aj schopnosť kritického myslenia.
Ďakujem za prečítanie!
