Bologna, Firenze, Pisa a čakanie na Ryanaira

Bol to nápad mňa, Marty a Moniky. Táto myšlienka sa v našich hlavách zrodila v auguste, v čase, keď sme boli nabudené pre výletné, prázdninové chvíle. Asi dva týždne sme sledovali na stránke Ryanairu akciové letenky. Na destinácii nám nezáležalo. Vyhrala to napokon Bologna- talianske univerzitné mesto. Dátum padol po dlhších úvahách na 9. október. Strávili sme tam 3 noci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Druhú októbrovú sobotu ráno sa naša päťčlenná skupinka v zložení: ja, Marta, Monika, Matúš a Michal (mimochodom bývalí spolužiaci z gymnázia) stretla na Račianskom mýte. Čakali sme tu spoločne na autobus číslo 61(smer letisko). Na letisku sme bez problémov prešli cez kontrolu a nastúpili sme do lietadla spoločnosti Ryanair. Pred nami boli štyri dni plné zážitkov na ktoré sme mysleli, jednoducho sme boli plní očakávania. Z bolognského letiska sme sa presunuli takzvaným „aerobusom" do bezprostredného centra Bologne. Toto mesto preslávene špagetami sa nám na prvý pohľad zdalo iné, na aké mestá sme zvyknutí u nás na Slovensku. V prvom rade chcem podotknúť na neorganizovanosť miestnej dopravy. Na môj vkus tu bol príliš veľký chaos, takmer žiadna pešia zóna ....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Budovy tu boli postavené z neomietnutých tehál, čiže vyžarovali na nás červenou farbou. Niekde som dokonca čítala, že červená farba tiež charakterizuje politickú príslušnosť tohto mesta. Atmosféra tu bola vcelku klasická. V centre na Piazza del Nettuno bol hojný počet turistov. Poprechádzali sme sa po uličkách, obdivovali tunajšiu architektúru. Za skvost mesta považujem asi univerzitu, pretože je na svete najstaršia vôbec. Je to veľký komplex.

Pomaly sa schyľovalo k večeru a my nabudení sme rozmýšľali čo ďalej, resp. aký program bude nasledovať. Zhodli sme sa, že Bolognu sme si poobdivovali dosť a nasledovalo ďalšie kultúrno- historické mesto- Florencia. V minulosti tu pôsobili známi umelci ako napríklad Michelangello, alebo Danti Alighieri, známy svojou Božskou komédiou.

SkryťVypnúť reklamu

Na pôdu Florencie sme vstúpili asi o 23:00 stredoeurópskeho času. Cestovali sme vlakom. Tak a mohla začať exkurzia nočnou Florenciou. Ako prvý nám udrel do očí jeden kostol pri stanici. Marta, ktorá obľubuje kostoly neodolala a hneď vstúpila dovnútra. Mali sme v podstate šťastie, pretože sa tu konali misie. Hrala tu príjemná hudba, ľudia si tu vyprosovali svoje prosby, prípadne ďakovali. My sme sa k nim s pokorou pridali. Zanechalo to v nás obrovský dojem.

Musím povedať, že čo sa týka nočného života, Florencia nezaostáva. Centrum mesta bolo preplnené. Ľudia sa zabávali. My mierne unavení sme ešte stihli poobdivovať kostol Santa Maria Novellaa a Santa Croce. No pomaly nastal čas, aby sme si začali zháňať nejaké to prechodné bydlisko na jednu noc. Napokon sme zakotvili v jednom parku v blízkosti rieky Arno, ktorá preteká cez Florenciu. Vrátim sa ale naspäť k tomu nášmu parku. Vo vyhliadke sme mali lavičku, ale pred našimi očami sa zrazu vynoril altánok. Lepšie povedané bol to nejaký bufet s altánkom, ktorý pravdepodobne nebol v prevádzke. Tak sme sa tam nasťahovali. Pomaly začala byť vonku zima a nám neostávalo nič iné, len nahodiť na seba všetky vrstvy. Ja a Marta sme osadenstvo nechali osamote a kvôli nespavosti sme sa vybrali na potulky nočnou Florenciou. Chceli sme nájsť supermarket, v ktorom by sme si na druhý deň nakúpili jedlo. Nič sme však nenašli. Dokonca sme sa aj pýtali okoloidúcich, no nedostali sme pozitívnu odpoveď. A takto sme sa túlali asi 5 hodín. Aspoň nám nebola zima. Po návrate do nášho altánku sme našli zvyšok posádky v celkom tvrdom spánku, aspoň sa tak tvárili. Po čase sme zistili, že situácia je úplne iná. Matúš, Michal a Monika sa triasli od zimy. To bolo tak asi 6 hodín ráno. Po vzájomnej dohode sme našli jednu kaviarničku, ktorá bola otvorená nonstop. Bolo to kúsok od nášho prechodného bydliska. Pobalili sme sa a išli na skoré raňajky. Z najhoršieho sme boli von. Deň bol v plnom prúde. My sme si za prvý cieľ vybrali sochu Davida, nachádza sa nad mestom na Piazza del Michelangelo. Socha bola naozaj unikátna. Slnko nás pomaly ohrievalo a my sme si vychutnávali pokračovanie nášho „tripu". Keďže bola nedeľa a my, ako správni kresťania, sme si zistili sv. omšu v chráme Santa Croco, ktorej sme sa zúčastnili . Groteskné bolo, že všetci piati sme cez kázeň hodili takpovediac „čelovku". Bolo to od nevyspatia. Po nedeľnej slávnosti nás pri východe z chrámu oslnili slnečné lúče. Dodali nám pozitívnu energiu a elán na ďalšie spoznávanie Florencie. Pomaly sa schyľovalo k večeru a my sme začali hľadať náš vopred dohodnutý hostel cez Couch surfing (vrelo odporúčam!). Dopátrali sme sa asi po cca hodine k nášmu nocľahu. Boli sme radi. Hlavne kvôli sprche a posteliam. Nič iné nám k šťastiu nechýbalo. Vyspali sme sa do ružova.

SkryťVypnúť reklamu

Pred nami bol v podstate posledný deň putovania. Rozlúčili sme sa s Florenciou patričným spôsobom a náš najbližší vlak stál v zastávke Pisa. Cesta k šikmej veži bola veľmi jednoduchá: stále rovno. Naša orientácia nás samozrejme nesklamala. Musím povedať, že veža bola naozaj šikmá. Na naše študentské pomery bol však výstup drahý (15 Eur). Okolie bolo pekné. Vysadený zelený trávnik, jednoducho pohoda. Náš kolega Michal dokonca vyskúšal na vlastnej koži pohodlnosť tunajších smetných košov. To bola taká večerná perlička na pobavenie nielen nás, ale aj okoloidúcich.

Poprechádzali sme sa ešte po okolí a sadli sme si na jedny schody v blízkosti veže a vychutnávali sme si večernú chvíľu. Čas letel a my sme sa museli zbaliť a vrátiť späť na stanicu. Vlak odchádzal o 22: 30. Stihli sme všetko čo sme chceli a šťastne docestovali do Florencie, kde nás ale čakala vlaková stanica, ktorá bola uzatvorená a otvárala sa až o 4 hodine. Ako správni Slováci sme zašli do neďalekého Mc´Donaldu. Tam mali ale tiež záverečnú, tak sme išli „sockáriť" pred stanicu. Ubehlo to veľmi rýchlo, ako inak v príjemnej spoločnosti. Náš vlak mal odchod o 5: 30. V Bologni sme boli okolo 6:00. Odtiaľto nám hneď išiel aerobus na letisko. To sme si ale mysleli, že ako hladko to všetko prebehlo. Vraveli sme si: „Skvelé onedlho budeme doma, letí to o 10: 10 tak najneskôr o 12 budeme určite v Bratislave". Bolo to ale celé inak. V podstate sme nastúpili do lietadla, v ktorom sme ale čakali zhruba hodinu na odlet. Potom sme všetci vystúpili. Pilot vyhlásil nejakú poruchu (piccolo), ktorá mala byť odstránená a všetko malo byť v poriadku. Vrátili sme sa teda späť na terminál. Let sa ale posúval každú hodinu. Letušky nevedeli poriadne vysvetliť čo sa deje. Vraveli niečo v tom zmysle, že motor je pokazený a technik už dorazil a pracuje sa na tom. No druhá zas tvrdila, že nevedia zohnať technika. Komu sme mali veriť?

SkryťVypnúť reklamu

To čakanie bolo tak trochu unavujúce. Nevedeli sme, čo sa bude diať. Bolo tu niekoľko možností. Buď odletíme na druhý deň, neodletíme vôbec (zrušenie letu), alebo odletíme ešte v ten deň. My sme už uvažovali nad tou najhoršou alternatívou, tou bolo zrušenie letu.

Všetko sme ale brali s humorom, až sme sa sami čudovali. Začali sme si pomedzi ľudí umývať zuby, vozili sme sa na invalidnom vozíku, hrali futbal s prázdnym pohárom od milkshaku robili sme si tam menšie „šovky". Takpovediac nám bolo jedno čo s nami bude. Trochu sme si aj zanadávali na Ryanair, pretože to bol od nich totálny podfuk. Lietadlo slávnostne vzlietlo o cca 22:00. Ja osobne som celý let prespala a zobudila sa až v našom hlavnom meste.

Čo dodať? Bolo mi cťou zúčastniť sa takéhoto výletu plného nezabudnuteľných zážitkov.

Milota Kralčáková

Milota Kralčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

student, PrifUK, geografia Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
SkryťZatvoriť reklamu