<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Lucia Kramaričová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/kramaricova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Dvor pri usadlosti</title>
      <description>Takmer uzatvorený dvor - ohraničený domom, hospodárskymi budovami a záhradným plotom - pred bývalou roľníckou usadlosťou, bol dávno posiaty bylinami, ktoré sa prírode zdali najvhodnejšie na tomto mieste. Počas fungovania hospodárstva bol určite vyšliapaný až na zeminu, niekto ho kedysi predelil betónovým chodníčkom od vchodu k dvojkrídlovej bráne. Betón sa rozpadá a rastliny postupne víťazia nad ľudským dielom.</description>
      <guid isPermaLink="false">e5bea1c0-d573-41ad-8d3a-bc97f5fbf248</guid>
      <pubDate>Tue, 12 Jan 2010 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/dvor-pri-usadlosti</link>
    </item>
    <item>
      <title>PF</title>
      <description>Milí spolublogeri,ďakujem za priania. Želám veľa šťastia, zdravia, úspechov, spokojnosti a lásky nielen v roku 2010.annum faustum</description>
      <guid isPermaLink="false">a2d75e4d-2fc9-4c42-b2e2-7fd85ce04290</guid>
      <pubDate>Sat, 02 Jan 2010 22:01:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/nezaradene/pf</link>
    </item>
    <item>
      <title>V starom dome - retro kúpeľňa</title>
      <description>Často sa o starých domoch tvrdí, že majú svojho ducha. Isté vyžarovanie a pôsobenie na ľudské podvedomie majú asi aj novostavby, ale v tom pocite chýba tá vekovitosť, prežité mnohé osudy, šťastia aj útrapy. Novostavby dýchajú čistotou, moderné zariadenie sa neskrýva za pavučinami a chýba mu patina. Niektorí sú skoro až magicky priťahovaní čarom starých obydlí a predmetov, iní sa tej tajomnosti nevedomky boja a hlásajú, že dobré je len to, čo je nové. De gustibus non est disputandum.</description>
      <guid isPermaLink="false">83a198a9-95fc-4d7f-b28f-3db93a1675de</guid>
      <pubDate>Tue, 08 Dec 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sukromne/v-starom-dome-retro-kupelna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jar a začiatok leta v starej záhrade</title>
      <description>Naša niekoľko rokov opustená záhrada, zanechaná napospas burine, znovu ožívala od začiatku mája. S teplejšími dňami sme sa - vyzbrojení knihou Jar v záhrade, časopisom Flóra na zahradě a internetovými radami - pustili do ďalšieho boja proti burine. Na vymoženosti v podobe herbicídov a rôznych fólií sme sa vykašľali a brali to pekne postupne po starom, s rýľom a motykou. Naša záhrada ani zďaleka nepripomína upravené záhradoparčíky, ktoré vídam pri novostavbách, ale o to nám ani nešlo. Záhrada je pri dome okolo 150 až 180 rokov starom, obohnaná kamenným múrom, takže sme si vymysleli pár záhonov len tak pre zábavu, chuť a na skúšku, čo všetko dokážeme - a okrem toho kvety a zbytok nech si zatiaľ rastie, ako chce. Darovaný krovinorez je jediná mechanizácia, aj suché konáre režeme obyčajnou ručnou pílkou. Nesnažíme sa silou-mocou o biozáhradu, ale roky oddýchnutá zem snáď nepotrebuje chemické hnojivá.</description>
      <guid isPermaLink="false">960da08b-c1f0-4557-82dd-48623102ce94</guid>
      <pubDate>Thu, 26 Nov 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sukromne/jar-a-zaciatok-leta-v-starej-zahrade</link>
    </item>
    <item>
      <title>Od zimy do leta</title>
      <description>Drobnosti v starom dome - dvadsať fotografií.</description>
      <guid isPermaLink="false">79395441-4f44-480d-8fe9-917e9c21ad5a</guid>
      <pubDate>Fri, 16 Oct 2009 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/od-zimy-do-leta</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pred bazou kľakni</title>
      <description>Nenápadne si rastie v kadejakom kúte, trpezlivo znova a znova raší aj po zotnutí a možno spomína na dávne časy slávy... Kedysi liečivka na všetko možné aj nemožné, dnes náletová burina, ktorej sa treba zbaviť. Občas si niekto spomenie na sirup z jej kvetov, že bol veľmi dobrý. Ostatné domáce výrobky sú takmer zabudnuté. Rastie síce hojne, v starých záhradách, pri opustených vidieckych domoch, na poliach okolo nevyhnutných stĺpov, popri cestách, ale jej dary využívame málo. Baza čierna - Sambucus nigra.</description>
      <guid isPermaLink="false">160157f7-b3d7-4299-a6d6-79e60c5f2980</guid>
      <pubDate>Tue, 25 Aug 2009 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/jedlo/pred-bazou-klakni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zverstvá v meste</title>
      <description>Malé mesto - okraj centra a zároveň aj zarastená lúka vedľa pozemku... Roky neobývaný dom so zanedbanou záhradou, kde sa usídlilo vtáctvo, ktoré stratilo prirodzenú plachosť... Táto kombinácia zaručuje stretnutia s rôznym zvieratstvom. V zámockej záhrade sa premávajú pávy, v našej bažanty. Občas vymákneme na dvore plachého poľného zajaca. Nad hlavou sa nám preháňajú drozdy a rôzne vrabčiaky... Prenášame ježkov do záhrady, aby likvidovali množstvá slimákov a premnožených predátorov slizovcov iberských. Mestský vidiek, samota v centre. Zverstvá:</description>
      <guid isPermaLink="false">7135935e-1a9a-4afa-af3f-53cf1f95b929</guid>
      <pubDate>Wed, 12 Aug 2009 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/zverstva-v-meste</link>
    </item>
    <item>
      <title>O kobercoch a ľuďoch</title>
      <description>Aký je vzťah Európanov a Západniarov ku kobercom? Ešte nie celkom dávno boli koberce neodmysliteľnou súčasťou každého domu či bytu. Pri omladení interiéru často zmizne práve starý koberec a nahradí ho moderná laminátová podlaha alebo betónový poter - nezadržiavajú prach, vhodné pre alergikov. Interiér zútulní nanajvýš kusový koberec pod konferenčným stolíkom pred sedačkou. Tieto trendy ale nezmenia nič na tom, že napríklad orientálne koberce boli a stále sú ozdobou interiéru a v krajinách svojho pôvodu sú dedičným majetkom. Podľa použitých farieb a vzorov znalci vedia určiť miesto vzniku. Pravé orientálne koberce sú kvalitné, z prírodných materiálov, ručne tkané - vydržia krásne dlho a preto sa tak cenia. Ale k výdrži treba prispieť patričnou starostlivosťou.</description>
      <guid isPermaLink="false">90db494c-2e12-474a-a609-2760c5b5d342</guid>
      <pubDate>Thu, 23 Jul 2009 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sukromne/o-kobercoch-a-ludoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mozaika z Trogiru</title>
      <description>Trogir - asi 1600 obyvateľov, Staré mesto zaradené od roku 1997 na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, kostolíky z 13. až 15. storočia, kamenná katedrála, stredoveké uličky, pevnosť - to všetko je na ostrove medzi pevninou a ďalším ostrovom. Trogir v strednej Dalmácii, necelých 30 km od Splitu... http://www.trogir.hr/</description>
      <guid isPermaLink="false">e9a3151d-5c6a-444f-904b-fcea87e3e14d</guid>
      <pubDate>Thu, 16 Jul 2009 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/mozaika-z-trogiru</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bývanie a domov (ctím si svoj dom)</title>
      <description>Bývaniu a zariaďovaniu interiéru aj okolia domu a plánovaniu záhrad sa venuje spústa časopisov, televíznych relácií, inšpiráciu ponúkajú aj mnohé internetové stránky - tie oproti časopisom poskytujú ďalší rozmer - komentáre (ne)vhodnosti riešenia a praktické skúsenosti čitateľov. Rady nielen od architektov a interiérových dizajnérov, ale aj od bežných užívateľov overené v praxi...</description>
      <guid isPermaLink="false">0d182233-9e12-4b50-8fb5-2b584dae713c</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Jul 2009 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/spolocnost/byvanie-a-domov-ctim-si-svoj-dom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jar v opustenej záhrade</title>
      <description>Podľa článkov v časopisoch a na internete sú v kurze moderné záhrady - kratučký trávnik bez machu, púpav či skorocelu, olemovaný úzkymi záhonmi malých ihličnanov najrôznejších druhov. Záhony majú zvlnené okraje presahujúce do trávnika. V článkoch možno nájsť prehľad všakovakých nástrojov a prístrojov na čistenie, kyprenie, zavlažovanie a kosenie trávnika. Ihličnany a skalky sú takmer bezúdržbové. Záhrada má byť hlavne oddychová - pri kávičke sa kochať upraveným vzhľadom. My máme záhradu opustenú a zanedbanú, v ktorej sa nik nerealizoval takých päť až desať rokov. Vyše troch rokov bola záhrada úplný samorast, roky predtým stará pani záhradu už krotiť a formovať nevládala. Iba starší sused raz za čas pokosil vysokú trávu a odrezal pár konárov zo stromov. Osem árov buriny a dvaja pestovateľskí laici...</description>
      <guid isPermaLink="false">52a4bc63-3f43-4bda-bd52-01991632cfcc</guid>
      <pubDate>Wed, 06 May 2009 09:11:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/jar-v-opustenej-zahrade</link>
    </item>
    <item>
      <title>Strašidlo menom pamiatkari?</title>
      <description>O starých domoch, remeslách, modernizácii a o pamiatkaroch.V rôznych debatách a príbehoch JPP v súvislosti so starými domami a objektami, v pamiatkovo chránených oblastiach alebo priamo kultúrnymi pamiatkami, sa objavuje tajomný nepriateľ - pojem pamiatkari. Začínajúca sa osobná skúsenosť v stredočeskom mestečku s pamiatkovo chráneným centrom:</description>
      <guid isPermaLink="false">fdf04206-226d-4602-bd96-9fa1c0aa6809</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Mar 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/spolocnost/strasidlo-menom-pamiatkari</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hokejistky v akcii</title>
      <description>Snímky zo zápasov slovenskej a českej ligy - jednoducho, hokejistky:</description>
      <guid isPermaLink="false">1334e464-f7ac-4aa8-a19a-2ae6c278e4d3</guid>
      <pubDate>Mon, 23 Feb 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sport/hokejistky-v-akcii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hlodavec v dome</title>
      <description>Hádanka hlodavčia. Víkendové tiché poludnie preťalo cvaknutie pasce. Deň predtým som videla v kuchyni po prepravkách behať myš. V pasci však bolo chytené iné zvieratko.</description>
      <guid isPermaLink="false">6d9297b0-a933-42a8-8bb0-9478d13b777d</guid>
      <pubDate>Mon, 16 Feb 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/hlodavec-v-dome</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kokořínsko</title>
      <description>Presnejšie výlet do Nového Boru pod Lužickými horami a na hrad Kokořín pri Mělníku. Do Nového Boru sme sa vypravili po zabudnutú vetrovku, povinnosť sme si spríjemnili výletom na hrad a fotením krásnej, takmer nedotknutej prírody Kokořínska okolo cesty číslo 9.</description>
      <guid isPermaLink="false">ca610746-6ebf-4e18-ae3e-0cc8423255b1</guid>
      <pubDate>Wed, 28 Jan 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/koko-insko</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mozaika zo Šibenika</title>
      <description>Dalmátske štyridsaťtisícové mesto Šibenik zažilo okrem Slovanov aj nadvládu Benátčanov, Uhrov, Byzantíncov, Rakúšanov a odolávalo nájazdom Osmanov. Zasiahla ho aj juhoslávska občianska vojna, ktorá značne oslabila miestny priemysel. Príjmy z turizmu zaisťuje okrem katedrály zo Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO aj blízkosť Národného parku Krka. Centrum starobylého jadranského mestečka:</description>
      <guid isPermaLink="false">be4e95a5-54bd-4b34-8d92-32e05258d0c0</guid>
      <pubDate>Mon, 19 Jan 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/mozaika-zo-sibenika</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pelíškovo</title>
      <description>Štvrť Košíře patrí do piateho pražského obvodu, spolu so susediacimi Jinonicami, Radlicami, Motolom a Smíchovom. O dedinskej osade menom Košíře je dochovaný záznam z roku 1185, až do 19. storočia boli Košíře dedinou. Status mesta dostali v roku 1896. Od roku 1922 už patrili k Veľkej Prahe. Na svahoch boli vysadené vinice a dodnes sa zachovalo niekoľko starých viničných usadlostí z 18. a 19. storočia a aj dve stredoveké hospodárstva (Bulovka a Cibulka). Charakteristikou Košíř sú však okrem viliek  medzivojnové a povojnové vilové domy pre robotníkov. Tí pracovali hlavne vo fabrikách na Smíchove, z Anděla premávala električka do Košíř (po Kavalírku) od roku 1896.</description>
      <guid isPermaLink="false">6bde43fa-7fb9-40af-8975-0d36a4cc6a7e</guid>
      <pubDate>Wed, 07 Jan 2009 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/peliskovo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do Orientu - Mada'in Saleh</title>
      <description>Púštna oblasť západného pobrežia Saudskej Arábie skrýva tajomné skalné mesto s hrobkami, ktoré zanechali dávne semitské kmene Thamudov a po nich aj Nabatejcov. Oba národy žili z výnosov z karavánového obchodu s koreninami. Madain Saleh v Lonely Planet charakterizujú ako sestru jordánskej Petry. Spoločnú majú odľahlú lokalitu v skalných priesmykoch, hrobky so zdobenými fasádami - ale saudskoarabská sestra na rozdiel od jordánskej ostáva skrytým pokladom takmer úplne bez turistov. V júli tohto roka bol areál zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.</description>
      <guid isPermaLink="false">c457246f-347f-4a06-8e15-5efb9351ed14</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Nov 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/cesta-do-orientu-mada-in-saleh</link>
    </item>
    <item>
      <title>Korene a výhonky</title>
      <description>Amor ut lacrima: oculs oritur, in pectus cadit ~ Láska je ako slza, v oku vzniká, do srdca vniká. /Publ. Syrus, Sententiae/ Deväťdesiatsedem rokov, viacero rodín, desať neviest a desať ženíchov - avšak čosi spoločné. Svadobný deň a zdedená krv. Sobášny rodokmeň:</description>
      <guid isPermaLink="false">8501a1b8-fba2-4cc8-a09e-5685187caf31</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Nov 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/lifestyle/korene-a-vyhonky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Turecká a arabská káva</title>
      <description>Turecká káva v našich končinách znamená zaliať mletú zrnkovú kávu vrelou vodou. Žiadna extra pochúťka. Toto našské zjednodušenie nijako neprispelo k chuti tureckej kávy. Na Balkáne pod pojmom turecká káva bežne servírujú kávu urobenú v džezve, špeciálnej kovovej nádobke s dlhou rúčkou, v ktorej sa priamo zomletá káva s vodou varí. Takto pripravená káva chutí úplne inak, než iba zaliata.</description>
      <guid isPermaLink="false">8149948c-a069-490b-bcbc-d5932a6505c5</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Oct 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/jedlo/turecka-a-arabska-kava</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mozaika z NP Krka</title>
      <description>Národný park Krka neďaleko dalmátskeho mesta Šibenik - vodopády, spenená rieka a samá zelená. Zo Skradinu loďou na konečnú Skradinski Buk, okruh okolo vodopádov po vlastných (vstupné 80 a zľavnené 65 HRK):</description>
      <guid isPermaLink="false">8e7dd727-c841-496f-ad93-b4024b08c5cd</guid>
      <pubDate>Thu, 23 Oct 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/mozaika-z-np-krka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hokejistka</title>
      <description>Zrejme najčastejšie si ľudia pri slove hokejistka (s upresnením, že hrá ľadový hokej, nie pozemný) predstavia veľkú, nie veľmi žensky vyzerajúcu babu, mužatku. Nuž, hrala som vo viacerých kluboch v troch štátoch a materiálu na pozorovanie som mala dostatok. Na nešťastie pre generalizovačov, rozmanitosť tohto materiálu veková, vzdelanostná a vzhľadová sa nedá zhrnúť do jednoduchého modelu s názvom hokejistka. Pekne postupne si to rozoberme:</description>
      <guid isPermaLink="false">0ace7fa7-e319-448a-90fb-ea89e3a61243</guid>
      <pubDate>Mon, 06 Oct 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sport/hokejistka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do Orientu - Džidda</title>
      <description>Džidda (Jeddah), druhé najväčšie mesto Saudskej Arábie. Osada založená už pred 2500 rokmi, je vstupnou bránou pre pútnikov do Mekky (asi 80 km) a miestom, kde v Saudskom kráľovstve prebieha najviac obchodov. Od začiatku 16. storočia patrila Džidda aj s provinciou Hidžaz k Osmanskej ríši, Turci vystavali mohutné opevnenie so strážnymi vežami na obranu proti portugalským výpadom. V prvých desaťročiach 19. storočia Saudi bojovali s Osmanmi o nadvládu nad mestom a provinciou.</description>
      <guid isPermaLink="false">1568f48c-daba-475c-9732-c9bc70577aa0</guid>
      <pubDate>Tue, 23 Sep 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/cesta-do-orientu-dzidda</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rekord v ženskom hokeji = kvalifikácia na ZOH 2010</title>
      <description>Slovenské hokejistky dosiahli po druhom mieste v I. divízii (B-skupina MS) ďalší úspech - v predkvalifikácii na ZOH 2010 vo Vancouveri vyhrali v lotyšskom meste Liepaja a postúpili do kvalifikačnej skupiny. Súperkami im boli reprezentantky Bulharska, Chorvátska, Lotyšska a Talianska. V ďalšej predkvalifikačnej skupine v slovinskom Maribore súperili Britky, Nórky, Rakúšanky a Slovinky. V slovinskej skupine najvyšším výsledkom Nórky porazili domáce Slovinky 15:1. Pomer striel na bránku bol 62:5. Nórky postúpili do novembrovej kvalifikácie v Šanghaji, kde sa stretnú s Češkami, Číňankami a Japonkami.</description>
      <guid isPermaLink="false">a629ac46-718c-4afe-9fd5-bfb5b447e1e6</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Sep 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sport/rekord-v-zenskom-hokeji-kvalifikacia-na-zoh-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do Orientu - Rijád II</title>
      <description>Hlavné mesto Saudskoarabského kráľovstva - táto časť približuje bývalé kráľovské sídlo z nepálenej hliny, rušné trhoviská so všakovakým tovarom, ženy zahalené v čiernom od hlavy až po päty, mužov v tradičných bielych sutanách a zdobené predmety na úžitok aj na dekoráciu. Fotiť ľudí na verejných priestranstvách je obtiažne, drvivá väčšina z nich fotografovanie odmieta. Predsa však je tu malá ukážka mnohonárodného obyvateľstva, aj keď všetci majú takmer jednotný odev:</description>
      <guid isPermaLink="false">54dfe110-2ad7-460a-938c-606aeb591243</guid>
      <pubDate>Mon, 25 Aug 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/cesta-do-orientu-rijad-ii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do Orientu - Rijád I</title>
      <description>Rijád je hlavným a najväčším mestom Saudskej Arábie, krajiny, v ktorej takmer neexistuje aktívny cestovný ruch, zato pasívny prekvitá (Saudi a Západniari cestujú každý víkend do okolitých krajín). Počet obyvateľov mesta sa v rôznych údajoch líši, čísla sa pohybujú od 4.200.000 po 4.700.000 obyvateľov. Značná časť z nich sú Indovia, Pakistanci, Bangladéšania a Filipínci, pracujú v službách ako taxikári, predavači, strážnici, upratovači, atď. Mesto je obklopené púšťou, teploty sa v lete šplhajú k číslu 50 na celziovej stupnici a vzduch je veľmi suchý.</description>
      <guid isPermaLink="false">f71c7f2e-3b80-43a0-9f07-0ddf013f742b</guid>
      <pubDate>Mon, 04 Aug 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/cesta-do-orientu-rijad-i</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mozaika z Vodíc</title>
      <description>Opäť rodinná dovolenka v chorvátskych Vodiciach. Dlhá cesta tam, niekoľkonásobná výmena za volantom. Prvé dva dni sú zachytené aj v týchto fotografiách, ktoré tvoria mozaikový výber zvečnených okamihov. Štrnásť pohľadníc:</description>
      <guid isPermaLink="false">871eec84-17bb-4dd2-a921-d89bf7dc7f24</guid>
      <pubDate>Mon, 28 Jul 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/mozaika-z-vodic</link>
    </item>
    <item>
      <title>Trium mensium spatium</title>
      <description>Tri mesiace zachytené štyrmi fotoaparátmi na desiatich fotografiách jednou osobou na piatich rôznych miestach v dvoch štátoch. 3/4/10/1/5/2- aj tak sa dá vyjadriť jedno ročné obdobie. Dokumentácia jari:</description>
      <guid isPermaLink="false">f99823fa-36b6-4cc3-90a9-1a32f6815713</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Jul 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/trium-mensium-spatium</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hlavou proti múru (čo je pod povrchom)</title>
      <description>Negatívne konštrukcie... Čo všetko nemám rada. Napríklad stádovitosť. Je to vlastnosť ľudstvu prirodzená, ale rovnako aj individualizmus, nie? Stádovitosť zabíja rôznorodosť a vyvoláva nudu. Tristotisíc článkov na rovnakú tému, navyknutý stereotyp, zotrvávanie v ktorom je také pohodlné... Ruka v ruke kráča so stádovitosťou aj manipulatívnosť. Jednoduchá konzumácia predloženého, bez snahy zamestnať rozum, zistiť si ďalšie informácie na dokreslenie obrazu. Nebrať len tie naservírované (porozmýšľať: od koho sú? prečo sú to práve tieto? sú všetky možné dostupné alebo selektívne? za akým účelom boli selektované? ...?).</description>
      <guid isPermaLink="false">04b94100-8e25-4513-a619-3e84b02ce9f6</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Jul 2008 18:20:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sukromne/hlavou-proti-muru-co-je-pod-povrchom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do Orientu - Maskat</title>
      <description>Hlavné mesto sultanátu Omán je natiahnuté pozdĺž pobrežia Ománskeho zálivu a tvoria ho tri časti, Maskat, Matrah a Rawi. Budovy sú svetlé s osviežujúcimi farebnými časťami, najmä mešity sú príjemne farebné pre zrak unavený púštnou sivosťou. Staré mesto tvoria tradičné nízke budovy a okrem obdivovania architektúry možno hodiny prechádzať trhovisko s tovarom od výmyslu sveta. Nehovoriac o upravených trávnikoch a kvitnúcich kríkoch.</description>
      <guid isPermaLink="false">17669ef8-5951-4ba3-8910-3b749b44f639</guid>
      <pubDate>Thu, 03 Jul 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/cesta-do-orientu-maskat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krásy Slovenska a Železník</title>
      <description>Prvé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska ma značne prekvapilo. Od známeho som sa dozvedela, že sa v čísle píše o Železníku. Myslela som, že o tom na východe, pri Giraltovciach. Kdeže, naozaj o tom našom, zabudnutom, gemerskom. Informácia sa mi však dostala neskôr, keď už bolo v predaji ďalšie číslo. Na internete som našla len kratučký úryvok z článku Miroslava Lacka. Zvedavosť ma morila.</description>
      <guid isPermaLink="false">728899c8-5dd8-4f3e-9d87-b3eb2326f5e2</guid>
      <pubDate>Wed, 25 Jun 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/spolocnost/krasy-slovenska-a-zeleznik</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do Orientu - Ammán</title>
      <description>Piatok, teda naša nedeľa, v hlavnom meste Jordánska. Našinec si zvyká na pouličný ruch, rozliehajúci sa hlas z mešít, chaotickú dopravu a na množstvo vôní, pachov, farieb, hlasov. Uličky Starého mesta, trhovnícke stánky, zjednávanie ceny... Množstvo privítaní Welcome in Jordan - víkendový pohľad na ammánske centrum:</description>
      <guid isPermaLink="false">9844240a-1921-4081-bff2-e4ba7d2def59</guid>
      <pubDate>Thu, 19 Jun 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/cesta-do-orientu-amman</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rodinka</title>
      <description>... Simpsonizácia dopadla úspešne ...</description>
      <guid isPermaLink="false">c30b1283-79b4-40ec-8b0c-406422a17cf6</guid>
      <pubDate>Tue, 17 Jun 2008 18:20:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/zabava/rodinka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta do Orientu</title>
      <description>Odlet zo stredoeurópskeho kráľovského mesta, z Prahy, na Blízky východ. Dnešná porcia fotografií prevažne z jordánskej Petry.</description>
      <guid isPermaLink="false">78ef825b-0b1a-40cf-8d8e-fb5389060b23</guid>
      <pubDate>Thu, 12 Jun 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/cesta-do-orientu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hríb planý (Boletus agrestis)</title>
      <description>Zjednodušovanie si žurnalistickej práce, široké internetové zdroje - celkom zadarmo využívané... .týždeň bez bulváru, ale aj bez škrupulí. Aktuálne internetové vydanie, sekcia téma, článok s názvom Štvrtáci. Rozhovor s Romanom Megom, bývalým reprezentačným hokejovým brankárom, dnes trénerom detí. Použitá fotografia v perexe aj v článku je stiahnutá z môjho článku. Samozrejme, bez uvedenia zdroja.</description>
      <guid isPermaLink="false">895a25f6-665b-4712-8d92-b64987c630ea</guid>
      <pubDate>Fri, 30 May 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/media/hrib-plany-boletus-agrestis</link>
    </item>
    <item>
      <title>Staroindická rozprávacia literatúra</title>
      <description>Staroindická literatúra obsahuje významné diela náboženskej literatúry a kávjovej tvorby, určené vzdelanému publiku. Ale veľkú časť staroindickej literatúry tvorí narratívna (rozprávacia) tvorba. Na rozdiel od kávjových diel, ktoré učení básnici adresovali vzdelaným poslucháčom a divákom na kráľovských dvoroch, rozprávacia literatúra bola určená najširšiemu okruhu. Tieto druhy sa značne líšili – v kávjovej tvorbe bol dôraz na básnických ozdobách a majstrovskom narábaní s jazykom, obsah bol podružný. Naopak, v rozprávacích dielach bol dôležitý obsah, ktorý nemusel byť zaobalený slovnými hračkami a zložitými výrazmi.</description>
      <guid isPermaLink="false">730b1922-9bec-4490-9964-740c08cf80a5</guid>
      <pubDate>Mon, 26 May 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/kultura/staroindicka-rozpravacia-literatura</link>
    </item>
    <item>
      <title>Edite, bibite, post mortem nulla voluptas</title>
      <description>Jedzte, pite, po smrti už nie je žiadne potešenie... Fotografické variácie témy jedli, pili, hodovali - na týchto fotkách väčšinou zo súdka jedli, než pili. Jedlo je v mojom archíve zriedkavým objektom, takže s chuťou do toho:</description>
      <guid isPermaLink="false">334607b8-ed66-49cb-b352-d6a0b9a6cd95</guid>
      <pubDate>Mon, 12 May 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/edite-bibite-post-mortem-nulla-voluptas</link>
    </item>
    <item>
      <title>Poobedie na Karlštejne</title>
      <description>Hrad postavený kráľom a rímskonemeckým cisárom ako pokladnica, klenotnica a modlitebňa s relikviami. Karlštejn, vybudovaný na príkaz Karla IV. v polovici 14. storočia.  Podobne ako na ostatných českých hradoch a zámkoch, ani tu nie je možnosť fotografovať vo vnútri. Takže zostáva len poriadne sa obzerať, alebo si kúpiť skladačku.</description>
      <guid isPermaLink="false">0ff8b137-a494-456f-8e17-b27b9e10546c</guid>
      <pubDate>Tue, 29 Apr 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/cestovanie/poobedie-na-karlstejne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Európa jazykov a národov</title>
      <description>Europa linguarum nationumqve - kniha Viliama Mruškoviča z vydavateľstva Matice slovenskej. Prehľadne zostavená 518-stranová encyklopédia európskych jazykov vyšla v tomto roku, v tvrdej väzbe za celkom prijateľnú cenu. Ja som ju kúpila v kníhkupectve Reduta v Bratislave za 378 korún. V rôznych internetových kníhkupectvách sa ceny pohybujú väčšinou do 400 korún. Cieľ diela uvádza sám autor v predslove: Práca ´Europa linguarum nationumqve - Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia´ si kladie za cieľ zmapovať všetky jazyky a etnické spoločenstvá v Európe. Na Slovensku takéto komplexné dielo (a pokiaľ vieme, v takejto skladbe ani inde v Európe) doposiaľ nevyšlo.</description>
      <guid isPermaLink="false">be8082b6-f88e-4c16-95d7-11a7e0b03dda</guid>
      <pubDate>Tue, 22 Apr 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/kultura/europa-jazykov-a-narodov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Majstrovstvá sveta v ženskom hokeji, 2008</title>
      <description>Skupiny majstrovstiev sveta v ženskom hokeji na seba postupne nenadväzujú tak ako v mužskom hokeji. Najprv sa hrala I. divízia (B-čko), kde hrali aj slovenské reprezentantky, potom takmer súčasne prebiehala IV. a II. divízia (E a C) a na záver tretia s najvyššou. Prehľad jednotlivých divízií:</description>
      <guid isPermaLink="false">95cc2f7b-230c-41c4-9c58-5c0ac62d7b00</guid>
      <pubDate>Mon, 14 Apr 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sport/majstrovstva-sveta-v-zenskom-hokeji-2008</link>
    </item>
    <item>
      <title>A fructibus eorum cognoscetis eos</title>
      <description>Po ich ovocí ich poznáte... Sezónne ovocie už ani nebýva, jahody dostať aj vo februári v supermarkete. Vyzerajú slušne, ale tie ozajstné jahody zohrievané slnkom to nie sú... Ale prísun vitamínov treba aj v zime, aj keď iba z fotoarchívu:</description>
      <guid isPermaLink="false">78f6c510-0c21-4b2c-9a05-7ded988762ee</guid>
      <pubDate>Fri, 04 Apr 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/a-fructibus-eorum-cognoscetis-eos</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rok 5x4</title>
      <description>Rok, 365 či 366 dní. Štyri ročné obdobia, každé zachytené v piatich momentkách na troch miestach (Gemer - najmä Železník, Bratislava a Praha):</description>
      <guid isPermaLink="false">f1aa081e-828c-4e32-afc6-6cba5f548e53</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Feb 2008 10:13:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/rok-5x4</link>
    </item>
    <item>
      <title>Troška tvorivosti: na skle maľované</title>
      <description>Namaľovať si čosi na sklo nie je veľmi zložité, obzvlášť, keď výsledný predmet môže spokojne prezrádzať vlastnoručnú tvorbu a nejde nám o priemyselnú dokonalosť. Pomaľovaný svietnik je potom aj vhodným darčekom - tak som začala maľovať na sklo ja. Postup jednoducho a s fotografiami:</description>
      <guid isPermaLink="false">ba44ec23-eeba-4a27-93e5-c93ad33d926b</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Feb 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/troska-tvorivosti-na-skle-malovane</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gemerské domy</title>
      <description>Gemerské domčeky predstavujú peknú architektúru, zväčša od polovice 19. storočia. Mnohé domy sú z nepálených tehál, ich obyvatelia a majitelia sa sťahujú do miest za prácou, vymierajú a nerozkúrené podmočené domy sa rozpadávajú. V Jelšave zmizlo od jari do leta minulého roka niekoľko domčekov. Nevraviac o Coburgovskom kaštieli, ktorý sa už dlhé roky rozpadáva a zachrániť ho môže snáď len zázrak. 22 fotografií z desiatich gemerských obcí a mestečiek:</description>
      <guid isPermaLink="false">54cc36d5-238b-4851-87a9-bf7f6bd38886</guid>
      <pubDate>Thu, 24 Jan 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/gemerske-domy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zimný večer</title>
      <description>Osamelé čakanie za zimného večera... Príležitosť vyskúšať vlastný výtvor - pomaľovaný svietnik. V tme vytvára svetlo sviečky farebnú mozaiku na stene:</description>
      <guid isPermaLink="false">0aeb48c8-bc0a-4cc7-aff7-67a41d14a93c</guid>
      <pubDate>Wed, 16 Jan 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/zimny-vecer</link>
    </item>
    <item>
      <title>MS žien do 18 rokov, Calgary - a čo Slovensko, hokejová krajina?</title>
      <description>V pondelok 7. januára sa v kanadskom meste Calgary po prvýkrát začali majstrovstvá sveta žien do 18 rokov v ľadovom hokeji. Kvalifikovali sa reprezentácie Kanady, USA, Švédska, Fínska, Ruska, Švajčiarska, Nemecka a Českej republiky. Češky mali hneď v úvodnom zápase najťažšieho súpera - Kanadu, prehrali 2:11, brankárka Bečevová z Pardubíc, momentálne na hosťovaní v Kladne, mala ešte 38 úspešných zásahov a bola vyhlásená po zápase za najlepšiu hráčku českého tímu. Potvrdila sa jasná dominancia Kanady a USA, prekvapujúco mladé Rusky utŕžili poriadne nakladačky.</description>
      <guid isPermaLink="false">40c6ed06-5b52-4ec8-940b-4b88df020b10</guid>
      <pubDate>Mon, 14 Jan 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sport/ms-zien-do-18-rokov-calgary-a-co-slovensko-hokejova-krajina</link>
    </item>
    <item>
      <title>Múzeum Pella, Grécko</title>
      <description>Krátke video natočené v Pelle, severogréckom mestečku v lete 2005.</description>
      <guid isPermaLink="false">ba795079-d7c0-4c10-a94f-5b618477508d</guid>
      <pubDate>Mon, 07 Jan 2008 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/spolocnost/muzeum-pella-grecko</link>
    </item>
    <item>
      <title>Quattuor anni tempora</title>
      <description>Štyri ročné obdobia. Cintoríny, zvlášť tie staré s rozmanitými sochami a kovanými zábradliami, počas všetkých štyroch ročných období vyžarujú pokoj a dôstojnosť, nech už má na nich pomník ktokoľvek. Kňaz, matka, samovrah, politik či žobrák.</description>
      <guid isPermaLink="false">363c9af7-22ce-414d-829c-56ea4b8abd43</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Dec 2007 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/fotografie/quattuor-anni-tempora</link>
    </item>
    <item>
      <title>Betóny a spol.</title>
      <description>Žiadne stavebníctvo... Oficiálne sa betóny nazývajú chrániče nôh. Avšak brankári, hráči, tréneri aj rozhodcovia používajú iba názov betóny. Slová na b- sú v hokeji všeobecne obľúbené - betóny, bogna, bully, bago, bek... Moje, niektoré už historické, časti výstroja a peripetie so zháňaním chráničov dokumentujú fotografie s krátkym popisom:</description>
      <guid isPermaLink="false">4162041a-9879-4c98-a3a3-88c9376c67cd</guid>
      <pubDate>Thu, 29 Nov 2007 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/sport/betony-a-spol</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tehelňa na Zelenom</title>
      <description>Z pôdy v okolí Poltára sa už oddávna robila keramika, vďaka prímesi kaolínu boli výrobky po vypálení biele. V druhej polovici 19. storočia objavili aj ložisko ohňovzdornej hliny, z ktorej sa vyrábajú šamotové tehly. Tehelňu na Zelenom, dnes miestnej časti Poltára, postavila rodina Karla Barattu, ktorý prišiel z Moravy. Barattovci začiatkom roka 1868 zriadili v Poltári poštový úrad, v roku 1869 v Poltári postavili továreň na tehly a krytinu, ktorú spravoval Karlov syn Alojz. Dva roky po smrti otca - 1882 postavila rodina Barattovcov fabriku aj v Zelenom. Železničnou traťou spájajúcou Poltár s Lučencom (1901) a s Rimavskou Sobotou (1913) sa tehliarsky tovar aj dlaždice, kamenina, krytina a keramika expedovali do širšieho okolia. Alojz Baratta zomrel koncom roka 1910. Po jeho smrti sa o majetok staral syn Norbert.</description>
      <guid isPermaLink="false">c066d5fc-7823-4150-b5a9-4996ba484cfa</guid>
      <pubDate>Mon, 12 Nov 2007 07:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kramaricova/spolocnost/tehelna-na-zelenom</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
