Na Slovensku je 2 890 obcí a miest (141 miest a 2 749 obcí). Verejnú kanalizáciu má vybudovanú 1 210 obcí (≈ 42 % obcí), čo pokrýva 3,9 mil. obyvateľov (≈ 72 % populácie).
Zvyšných 1 680 obcí (≈ 58 % obcí), v ktorých žije približne 1,5 mil. obyvateľov (≈ 28 % populácie) kanalizáciu nemá.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že 72‑percentné pokrytie je dôvod na upokojenie. Realita je však vážna: takmer tretina obyvateľov bez verejnej kanalizácie produkuje každoročne obrovské množstvo odpadových vôd. 28 % obyvateľov bez kanalizácie vyprodukuje ročne okolo 40 až 55 miliónov m³ odpadových vôd. To nie je zanedbateľné množstvo.
Kde tieto vody končia?
V žumpách a septikoch – bez systematickej evidencie ich ďalšieho osudu, nepodchycuje to žiadna štatistika. Časť sa pravdepodobne dostane do čistiarní odpadových vôd, no významný a presne nevyčísliteľný podiel môže končiť na poliach, v lesoch, v povrchových tokoch a následne v podzemných vodách.
Presné a aktuálne údaje však chýbajú. A to je podstata problému. Slovensku chýba komplexná, prehľadná a verejne dostupná databáza o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami. Nejde len o administratívny nedostatok – ide o systémové zlyhanie v plánovaní ochrany verejného zdravia a životného prostredia.
Máme prehľad koľko obcí má verejnú kanalizáciu, ale nemáme informácie o tom, či je obec pokrytá kanalizáciou na 100 %, alebo len čiastočne.
Potrebujeme
komplexnú a transparentnú evidenciu, potrebujeme mať konečne prehľad, z ktorého by jasne vyplývalo:
– ktoré obce majú verejnú kanalizáciu pokrývajúcu 100 % obyvateľov, uviesť počet obyvateľov,
– ktoré obce majú verejnú kanalizáciu nepokrývajúcu 100 % obyvateľov, uviesť počet obyvateľov a uviesť počet obyvateľov nenapojených na verejnú kanalizáciu
– ktoré obce majú čistiareň odpadových vôd (ČOV) napojenú na kanalizáciu pokrývajúcu 100 % obyvateľov, uviesť počet obyvateľov, kapacita a stav ČOV, v prevádzke od roku, prevádzkovateľ,
– ktoré obce majú čistiareň odpadových vôd (ČOV) napojenú na kanalizáciu nepokrývajúcu 100 % obyvateľov, uviesť počet obyvateľov a uviesť počet obyvateľov nenapojených na verejnú kanalizáciu, kapacita a stav ČOV, v prevádzke od roku, prevádzkovateľ,
– ktoré obce majú ČOV ale bez verejnej kanalizácie, uviesť počet obyvateľov, kapacita a stav ČOV,
– ktoré obce nemajú ČOV a majú len žumpy/septiky ale bez riadneho odvodu odpadových vôd, uviesť počet obyvateľov, koľko km je do najbližšej ČOV.
A zišlo by sa zmapovať aj geografické riziká – blízkosť vodných zdrojov, povodňové zóny, oblasti so zásobou studničnej vody). Chýbajúca evidencia nie je len administratívny nedostatok – je to prekážka pri ochrane verejného zdravia a životného prostredia, to je dlhodobé prehliadanie problému.
Takéto mapovanie by nám umožnilo pozrieť sa pravde do očí. V štandardne fungujúcej krajine sú to základné dáta, na ktorých stojí plánovanie verejných investícií. U nás sú roztrieštené, neprehľadné alebo úplne chýbajú. Dočkáme sa komplexných a transparentných štatistík ešte v tejto dekáde?
Envirorezort by mal byť prvý, kto tieto údaje systematicky zozbiera, zverejní a nastaví podľa nich jasný plán. Európske fondy na túto oblasť existujú. Otázkou je, či budú využité efektívne, alebo opäť prepadnú. Zdravé životné prostredie nie je nadštandard, je to záväzok, je to základná povinnosť štátu voči svojim občanom a je to priama zodpovednosť envirorezortu. Vari im nevadí, kde sa podeje to kvantum znečistených odpadových vôd od takmer tretiny obyvateľov Slovenska? Nevadí im, že tým významne prispievajú k permanentnému zvyšovaniu znečisťovania nášho životného prostredia?
Čas sa kráti – nová smernica EÚ o čistení komunálnych odpadových vôd (účinná od 2025) rozširuje povinnosti aj na menšie aglomerácie. Pokuty môžu prísť po roku 2030.
Trvalá úloha dňa: zabezpečiť Slovensku zdravé životné prostredie. Čím skôr, tým lepšie. Kde je vôľa, tam je cesta. Dni utekajú, páni na ministerstve, nože sa rozhýbte.
Ochrana vody a pôdy nie je vedľajšia téma – je to základ zdravého života
Tých 40 až 55 miliónov kubíkov ročne nie je číslo, ktoré možno prehliadnuť. Je to dôkaz, že problém sa roky neriešil systematicky. Ak envirorezort ani teraz nezačne konať – mapovať, plánovať, čerpať, stavať – tak si treba otvorene povedať, že to ujma na zdraví obyvateľov Slovenska.
A to by malo zaujímať každého, nielen toho, kto pije vodu zo studne. Čím dlhšie budeme predstierať, že 72 % je úspech, tým viac budeme ignorovať realitu tých 40 až 55 miliónov kubíkov ročne.
Čo by sme potrebovali?
Okamžitú inventarizáciu: centrálna databáza obcí s údajmi o kanalizácii, napojení obyvateľov, ČOV, kapacitách a roku uvedenia do prevádzky.
Prioritizáciu rizík: identifikovať obce s najväčším environmentálnym a zdravotným rizikom (napr. blízko vodných zdrojov alebo s vysokým podielom studní).
Projektové balíky: pripraviť štandardizované projekty vhodné na čerpanie fondov (malé aglomerácie, zberné systémy, modernizácia ČOV, výstavba nových ČOV).
Transparentné zverejňovanie: otvorené dáta v strojovo čitateľnom formáte, pravidelné aktualizácie a mapové vizualizácie.
Komunikačný plán: jasné informovanie verejnosti a samospráv o pláne, termínoch a zdrojoch financovania.
