„Všecka náprava věcí lidských začíná nápravou mysli; a ta se děje světlem pravdy.“
J. A. Komenský, Panorthosia (z diela De rerum humanarum emendatione)
Temnota nemá vlastnú moc. Živí sa naším mlčaním, našou ľahostajnosťou, naším strachom. Ustupuje iba tam, kde sa rozsvieti odvaha. Pravda nezvíťazí sama od seba. Potrebuje hlas. Potrebuje tvár. Potrebuje skutok.
Kde je teda svetlonos? Nie je nedosiahnuteľným svetlom kdesi v dejinnej diaľke. Je človekom, ktorý sa rozhodne svietiť.
Byť svetlonosom znamená niesť zodpovednosť. Znamená vstúpiť do priestoru odporu, kde svetlo naráža na tieň záujmov, pohodlnosti a klamstva. Znamená vydržať tlak tých, ktorí sa svetla obávajú, pretože odhaľuje.
Svetlo sa nerodí z hnevu. Rodí sa z poznania. Nerastie z pýchy, ale z pravdy. Nešíri sa násilím, ale vytrvalosťou. Nikto nemôže rozdávať svetlo, ak v ňom nehorí vnútorný plameň.
Čas volá prebudiť sa, zapáliť sa, svetlom zahnať tmu. Nebojovať s temnotou, ale priniesť svetlo.
