<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Ivana Krekáňová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/krekanova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Červená kráľovná nám prezradí, načo nám je vlastne sex</title>
      <description>Poslednou dobou čítavam literatúru faktu menej a menej. Niežeby som jej predtým čítala obrovské množstvá, to nie. Ak som si mala vybrať, príbehy mali pre mňa vždy oveľa neodolateľnejšie čaro. Teraz je však podiel takýchto kníh pri mojej posteli na povážlivom minime, keďže jediná strana ma dokáže spoľahlivo uspať. Vyhováram sa na deti a nie na svoju lenivosť vyburcovať sa k sústredeniu, ako inak.</description>
      <guid isPermaLink="false">aa44ea1f-c2bb-45e4-a41a-32b57fbcfd6c</guid>
      <pubDate>Wed, 08 Oct 2014 16:50:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/cervena-kralovna-nam-prezradi-naco-nam-je-vlastne-sex</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tri rôzne svety sa stretli, aby porozprávali príbeh moderného Egypta</title>
      <description>Je nespočetne veľa dôvodov, ktoré človeka prinútia siahnuť po určitej knihe. Každý máme tie svoje, ktoré uprednostňujeme pred inými a v mojom prípade je jedným z nich (z mnohých) nominácia na literárnu cenu. Nie je jediný, samozrejme, ale keď sa stretne s príbehom, ktorý má silu zaujať na prvé počutie, je to neodolateľná kombinácia. Román The Map of Love egyptskej spisovateľky Ahdaf Soueif sa v roku 1999 dostal medzi finalistov na Man Bookerovu cenu, a veru zaslúžene.</description>
      <guid isPermaLink="false">f1c9bb90-fc1f-440e-b98e-d6b2987e07c7</guid>
      <pubDate>Thu, 25 Sep 2014 11:10:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/tri-rozne-svety-sa-stretli-aby-porozpravali-pribeh-moderneho-egypta</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stasiland - príbehy z orwellovského sveta za Berlínskym múrom</title>
      <description>Anna Funderová, austrálska právnička a novinárka, prvýkrát navštívila múzeum Stasi Runde Ecke v Lipsku v roku 1994, len päť rokov po páde Berlínskeho múru. V tom čase malo východné Nemecko ešte stále príchuť miesta zabudnutého v čase.</description>
      <guid isPermaLink="false">86272ff7-07cd-41ba-bc93-20ff93bc0c7f</guid>
      <pubDate>Wed, 17 Sep 2014 14:37:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/stasiland-pribehy-z-orwellovskeho-sveta-za-berlinskym-murom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stallo. Severské krimi trochu inak (a originálnejšie).</title>
      <description>Opisovať nejakú knihu tým, že je ťažko zaraditeľná do nejakého konkrétneho žánru je momentálne v móde a tým pádom už tak trochu otrepané klišé, ale o niektorých knihách to jednoducho platí a nič sa s tým nedá robiť. A preto môžem s pokojným svedomím napísať, že román Stallo švédskeho spisovateľa Stefana Spjuta sa pohybuje na hraniciach viacerých žánrov a teda je v praktickom dôsledku zmesou všetkého možného, čo ale v tomto prípade vôbec nie je na škodu, práve naopak.</description>
      <guid isPermaLink="false">07479975-b563-45b8-ae51-3491eea44a31</guid>
      <pubDate>Mon, 08 Sep 2014 19:31:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/stallo-severske-krimi-trochu-inak-a-originalnejsie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Poznámky na okraj k prekladom detskej literatúry (z pohľadu mamy)</title>
      <description>Som si (relatívne) istá, že dôležitosť a úlohu literatúry vo formovaní detského sveta a samozrejme aj jazyka, ktorý ho odzrkadľuje, vôbec nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať, i keď niektoré výsledky prekladateľskej práce detských kníh svedčia o tom, že nie každému to je také jasné.</description>
      <guid isPermaLink="false">7374e2f6-65c3-43ba-bbeb-8c255052d538</guid>
      <pubDate>Tue, 18 Mar 2014 15:30:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/poznamky-na-okraj-k-prekladom-detskej-literatury-z-pohladu-mamy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odpočúvaj v pokoji. Podobnosť s realitou čisto úmyselná.</title>
      <description>Jána Kalinu, ktorý spolupracoval s rozhlasom, televíziou, aj divadlami, odsúdili v roku 1972 na dva roky väzenia v spolitizovanom procese, ktorý bol akousi nevydarenou paródiou na päťdesiate roky. Mal jednoducho smolu, že sa to stalo práve jemu, ako poznamenal jeho kamarát Milan Šimečka, kedysi docent filozofie, neskôr bagrista.</description>
      <guid isPermaLink="false">c288011a-696e-4601-93a7-a837d72c0a53</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Mar 2014 11:10:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/odpocuvaj-v-pokoji-podobnost-s-realitou-cisto-umyselna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Truman Capote nám ukázal, prečo chladnokrvne znamená desivo</title>
      <description>V roku 1959 bol na svojej vlastnej usadlosti pri malej dedinke Holcomb v západnom Kansase zavraždený farmár so ženou a dvoma deťmi. Masová vražda rodiny Clutterovcov, zďaleka nie výnimočná v porovnaní s inými krutosťami ľudskej histórie, však tak otriasla obyvateľmi kraja Finney, že sa z nej spamätávali ešte dlho. Zmenila aj ich samých, zasiala do nich strach a nedôveru. A spisovateľ Truman Capote sa rozhodol zistiť, prečo na nich mala taký dopad.</description>
      <guid isPermaLink="false">df3a8606-5afb-496f-8d0f-5bfea5c125a8</guid>
      <pubDate>Fri, 28 Feb 2014 10:19:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/truman-capote-nam-ukazal-preco-chladnokrvne-znamena-desivo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Psychologická sonda do myslenia výnimočných detí</title>
      <description>Enderova hra je jeden z tých románov, ktorým sa mi, podobne ako Heinleinovej Hviezdnej pechote, darilo úspešne sa vyhýbať dlhé roky najmä preto, že military sci-fi, teda (z pohľadu mojich predsudkov) príbehy plné zeleného vymývania mozgov a brutálnych výcvikov z vojenského prostredia, ma až tak veľmi nepriťahuje, predsa len som kvetinka. Potom som si ale Enderovu hru prečítala - a ostala som poriadne prekvapená, pretože som toto majstrovské dielo zhltla takpovediac na posedenie. Ak aj sci-fi nečítate, v tomto prípade urobte výnimku.</description>
      <guid isPermaLink="false">0d31786b-cdc6-4564-9bb5-41e86a48bf99</guid>
      <pubDate>Thu, 20 Feb 2014 13:02:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/psychologicka-sonda-do-myslenia-vynimocnych-deti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Januárové potulky s čvirikom po okolí Žiliny</title>
      <description>Nezvyčajne teplý január nám ani trošku nevadí, pretože to znamená, že sa vôbec nemusíme obmedzovať vo vláčení čvirika do bližších či vzdialenejších lesov (blato sa medzi obmedzujúce okolnosti neráta). Miest v našom okolí, kde sme ešte neboli (a kam sa dá ísť aj s dvojročným dieťaťom), začína byť povážlivo málo, ale stále sa nejaké nájdu. Tento január sme si vybrali vrch Cigánka pri Považskej Bystrici a cestu do Rajeckých Teplíc cez hrebeň Skaliek.</description>
      <guid isPermaLink="false">ed780829-cf0e-4eae-b145-f46dec9a4c9a</guid>
      <pubDate>Sat, 15 Feb 2014 11:50:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/januarove-potulky-s-cvirikom-po-okoli-ziliny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dve neobyčajné zbierky poviedok</title>
      <description>Zbierky poviedok príliš neobľubujem, najmä ak ich vydanie v jednej knihe nespája viac než akási vágna spoločná téma. Možno je to tým, že ak sa mi príbeh páči, chcem doň ostať ponorená čo najdlhšie a najhlbšie, jednoducho poriadne si ho užiť, a poviedka skončí skôr, než ju začnem skutočne cítiť. Aj preto je trochu prekvapujúce (hlavne pre mňa), že som si prečítala hneď dve zbierky poviedok po sebe. Lenže práve tieto dve sa tak trochu vymykajú typickým zbierkam poviedok - tie od Mileny Slavickej tvoria jeden jediný ucelený príbeh a tie od Daphne du Maurier spája spoločná téma, ktorá vôbec nie je vágna, práve naopak.</description>
      <guid isPermaLink="false">f42cbc91-c43a-4b5b-8ab3-f3d951003203</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Feb 2014 11:47:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/dve-neobycajne-zbierky-poviedok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Veda z časopisu .týždeň</title>
      <description>Mnoho vecí sme si zvykli považovať za samozrejmosti a na tom, že sa už nečudujeme, nie je vlastne nič čudného, ako píše Martin Mojžiš na úvod článku o reprodukovanej hudbe. Tým, že sa už nečudujeme, sa však "pripravujeme o dve dôležité veci: o moment úžasu a potrebu klásť si otázky". Zbierka jeho vedeckých stĺpčekov z .týždňa nám našťastie obe veci umožňuje (vo väčšej či menšej miere v závislosti od vedeckého vzdelania čitateľa). A hovorí nám, aké dôležité je pýtať sa, ak niečomu nerozumieme.</description>
      <guid isPermaLink="false">412b4b82-b9f2-403e-88c3-61b6680a757d</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Jan 2014 17:55:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/veda-z-casopisu-tyzden</link>
    </item>
    <item>
      <title>E. de Waal napísal jednu z najlepších biografií posledných rokov</title>
      <description>S trochou zovšeobecnenia by sa dala jednou vetou opísať aj ako príbeh o malých veciach a veľkých historických udalostiach, i keď to ani zďaleka nevystihuje kvalitu jedinej knihy (teda ak nerátam tie o keramike) Edmunda de Waala, anglického umeleckého hrnčiara, ktorý sa rozhodol spísať farbistý príbeh svojej rodiny vystopovaním cesty malých japonských netsuke, ktoré sa naprieč generáciami a búrlivým storočím nakoniec dostali až k nemu.</description>
      <guid isPermaLink="false">507f9a80-33e5-4818-aa1c-52e4e9eb75e2</guid>
      <pubDate>Thu, 23 Jan 2014 10:18:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/e-de-waal-napisal-jednu-z-najlepsich-biografii-poslednych-rokov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jonathan Strange &amp;#x26; Mr Norell - fantázia v austenovskom štýle</title>
      <description>Susanna Clarke sa vo svojom debute z roku 2004 (ktorý mimochodom písala údajne až desať rokov) vracia do Anglicka na začiatku devätnásteho storočia. Do Anglicka, ktorému vládne šialený kráľ Juraj III. a ministri, ktorým nikto neverí, a ktoré sa zmieta v napoleonských vojnách, lebo akýsi Korzičan sa nevedel zmestiť do kože. Jednoducho Anglicko ako má byť, až na to, že v tejto alternatíve histórie v ňom existuje mágia.</description>
      <guid isPermaLink="false">c636517b-8805-4a88-b000-6f83d4183800</guid>
      <pubDate>Fri, 17 Jan 2014 11:18:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/jonathan-strange-mr-norell-fantazia-v-austenovskom-style</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sedem (normalizačných) dní do pohrebu Zory Jesenskej</title>
      <description>Keď v roku 1972 zomrela prekladateľka Zora Jesenská, komunistický režim sa snažil jej pohreb všemožne obmedziť a ututlať, pretože išlo o známu osobnosť, ktorá v roku 1968 verejne odsúdila sovietsku okupáciu. V čase svojej smrti mala už niekoľko rokov zákaz publikovať a jej preklady, rovnako ako preklady jej manžela Jána Roznera, vyradili z knižníc. Zoru, ktorá pochádzala zo známej martinskej rodiny Jesenských, spoznal v 50. rokoch pri diskusii o preklade Šolochovovho románu Tichý Don.</description>
      <guid isPermaLink="false">28124240-faaa-4087-97ba-bb81b4d68d54</guid>
      <pubDate>Fri, 10 Jan 2014 18:42:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/sedem-normalizacnych-dni-do-pohrebu-zory-jesenskej</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ten šialený Hitler je tu už zas! A tentoraz aj na youtube.</title>
      <description>Predstavte si (teraz aktuálne vo svetle najnovších volebných výsledkov, ehm), že Hitler v roku 1945 nezomrel, ale akosi len zaspal a že by sa prebudil v roku 2011 a v trochu zaprášenej uniforme by začal blúdiť Berlínom a spoznávať Nemecko Angely Merkelovej. Predstavte si, čo by dokázal, ak by mal k dispozícii internet a svoju live show v televízii. Vitajte vo svete satirickej komédie Timura Vermesa.</description>
      <guid isPermaLink="false">03656997-aac3-4955-8eb5-82db0131be7c</guid>
      <pubDate>Mon, 25 Nov 2013 17:16:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/ten-sialeny-hitler-je-tu-uz-zas-a-tentoraz-aj-na-youtube</link>
    </item>
    <item>
      <title>Samo Marec - This is Hardcore</title>
      <description>Príbeh niekoľkých mladých ľudí zo začiatku tisícročia plný svetiel, hudby a drog. Priznám sa, nie práve popis príbehu, na ktorý by som sa s nadšením vrhla, takéto trainspottingové tripy ma naposledy zaujímali na strednej. Neodolala som, lebo Samo Marec. A naozaj a úprimne neľutujem.</description>
      <guid isPermaLink="false">e3714fa0-5995-48f3-98e2-874ff0527d55</guid>
      <pubDate>Fri, 22 Nov 2013 20:01:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/samo-marec-this-is-hardcore</link>
    </item>
    <item>
      <title>Slovo za slovom: dvadsaťsedem príbehov prekladateľov z čias režimu</title>
      <description>V českom vydavateľstve Academia vyšla minulý rok v edícii Paměť fantastická kniha rozhovorov s dvadsiatimi siedmimi prekladateľmi "starej školy", ktorí zažili redaktorskú a prekladateľskú prácu a vydavateľský svet za režimu i po ňom. Kniha veľmi zaujímavá, a to nie len pre prekladateľov, ale pre všetkých, ktorých aspoň trochu zaujíma, ako "vtedy" u nás fungoval literárny svet. Ale napríklad aj to, ako dnes už legendárna česká komparatistika položila základy neskoršej teoretickej translatológie a vychovala celú generáciu filologicky veľmi vzdelaných ľudí.</description>
      <guid isPermaLink="false">b5b5a4f6-7e99-4e80-b2c0-450adb59562b</guid>
      <pubDate>Sat, 16 Nov 2013 17:07:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/slovo-za-slovom-dvadsatsedem-pribehov-prekladatelov-z-cias-rezimu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Estónske dejiny zo ženského pohľadu Fínky</title>
      <description>V upršaný neskorý jesenný deň roku 1992 sa pred domom starej Aliide Truuovej niekde na zapadnutom estónskom vidieku objaví neznáme dievča a táto v podstate nevinná udalosť spustí u Aliide príval spomienok, ktorým sa nedá ubrániť. Spomienok na všetko zlé a kruté, čo spravila, čo spravili jej, čo spravili Estónsku, čo spravili jeden druhému v podmienkach, kedy bolo každé rozhodnutie ťažké. Či už pre jednu alebo pre druhú stranu.</description>
      <guid isPermaLink="false">92f48175-b67e-4899-ace6-055176354224</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Nov 2013 18:33:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/estonske-dejiny-zo-zenskeho-pohladu-finky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niekoľko jesenných zastavení (fotorelax)</title>
      <description>Len tak, v rámci relaxácie na sivý a chladný upršaný deň. Pred nami sú dlhé tmavé večery (ale aspoň bude viac času na čítanie, však). Foto z jesenných výletov a iných radostí, ktorých sme počas potešiteľne krásneho a dlhého babieho leta stihli celkom dosť.</description>
      <guid isPermaLink="false">9c33fe36-042c-43e6-9eeb-9059c27aaacf</guid>
      <pubDate>Tue, 05 Nov 2013 19:07:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/niekolko-jesennych-zastaveni-fotorelax</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gény verzus výchova - keď neurobiologička píše o detskom mozgu</title>
      <description>Knihám o vývoji či výchove detí som sa vo všeobecnosti radšej vyhýbala, pretože, ako to zhodnotil jeden kamarát, na jednej strane vám povedia niečo, čo hneď na tej ďalšej poprú, alebo povedia, že toto je dobré, ale stáva sa aj toto, ale vlastne aj toto je v poriadku... A tak som v rámci prípravy na rodičovstvo, ktorá sama o sebe nebola veľmi extenzívna, pre istotu žiadnu neotvorila. No dobre, jednu áno, ale ani tú som nedočítala. Povedala som si, že zdravý rozum stačí. Je však jedna kniha, ktorá vám toho o deťoch povie viac než väčšina iných "parenting" kníh dokopy.</description>
      <guid isPermaLink="false">3a96e9ca-433a-4a69-b314-bbe9588df0aa</guid>
      <pubDate>Fri, 01 Nov 2013 20:17:52 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/geny-verzus-vychova-ked-neurobiologicka-pise-o-detskom-mozgu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prekladateľ by mal byť neviditeľný v diele, ale nie v realite</title>
      <description>Problém neviditeľnosti prekladateľa v kultúrnom prostredí, ktoré obohacuje, ma zaujímal už dávnejšie, ale kým som o tom nezačala vyhľadávať informácie, netušila som, že problém takmer až anonymity prekladateľov umeleckých diel (svetlých výnimiek je bohužiaľ žalostne málo) nie je charakteristický len pre nás, ale už niekoľko rokov sa ním zaoberajú aj rôzne inštitúcie združujúce prekladateľov aj v Čechách či na európskej úrovni.</description>
      <guid isPermaLink="false">2429db43-fdc2-4c5b-904b-fe45f4e0b96a</guid>
      <pubDate>Sun, 13 Oct 2013 15:06:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/prekladatel-by-mal-byt-neviditelny-v-diele-ale-nie-v-realite</link>
    </item>
    <item>
      <title>Červené skaly a petroglyfy. A niečo na záver.</title>
      <description>Náš kirgizský trek sme ukončili v tak trochu mokrom a zablatenom štýle. V horách sme podľa pôvodného plánu mali ostať ešte dva dni (a prejsť ešte jedno horské sedlo), ale po niekoľkých dňoch dažďa, hmly, blata a sem-tam aj sneženia sme sa rozhodli zísť dole skôr.</description>
      <guid isPermaLink="false">f8307975-f967-4d4d-9d95-d77b51287a83</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Oct 2013 20:12:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/cervene-skaly-a-petroglyfy-a-nieco-na-zaver</link>
    </item>
    <item>
      <title>Príbeh z pohraničia (nielen) optikou archívov ŠtB</title>
      <description>Na moravsko-slovenskom pohraničí, v bielokarpatských lesoch nad Hrozenkovom, odjakživa žili bohyne. Ženy, ktoré "bohovali", dokázali liečiť, poznali bylinky, stanovovali diagnózy, veštili; svoje učenie si predávali z generácie na generáciu. Jedinečná tradícia žítkovských bohýň neexistovala nikde inde, len na koprvazských kopaniciach, na tom zvláštnom mieste, kde neúrodná pôda nedokázala svojich obyvateľov poriadne uživiť, kde sa od detstva ničili nielen tvrdou prácou, ale aj silnou domácou pálenkou.</description>
      <guid isPermaLink="false">0c0035d1-c4c9-4d77-ba8e-b11e1993ed12</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Oct 2013 20:37:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/pribeh-z-pohranicia-nielen-optikou-archivov-stb</link>
    </item>
    <item>
      <title>Viete, odkiaľ pochádzajú anglické a slovenské názvy dní?</title>
      <description>Etymológia je celkovo veľmi zaujímavá disciplína, plná zábavných a fascinujúcich príbehov. Pôvod niektorých slov je už notoricky známy, ako napríklad "robot" Karla Čapka, anglické "guy" od Guya Fawkesa, či volanie o pomoc "mayday" z francúzskeho m'aider - pomôžte mi. Aj o dlhom príbehu slova OK som už písala.</description>
      <guid isPermaLink="false">4bd4b9f7-ea35-4c0f-b765-acd9c3681548</guid>
      <pubDate>Wed, 02 Oct 2013 19:01:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/viete-odkial-pochadzaju-anglicke-a-slovenske-nazvy-dni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cez Karakol Base Camp do mrazivého sedla Telety</title>
      <description>Pokračovanie nášho kirgizského treku predhorím Ťanšanu, síce neskoro, ale lepšie ako nikdy, ako hovorí obľúbené pisateľské klišé. Včera sme mokrí a zablatení zaspávali na hranici lesa pod jazerom Ala-Kol, okolo ktorého sme prešli až neskoro poobede, kvôli zlému počasiu, ako inak.</description>
      <guid isPermaLink="false">f377befd-62a9-4f72-950e-6122c61ef6d4</guid>
      <pubDate>Tue, 01 Oct 2013 19:20:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/cez-karakol-base-camp-do-mraziveho-sedla-telety</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gréci hlásali, že všetko plynie. My tvrdíme, že každý udáva.</title>
      <description>Povedal politický väzeň v cele na Lubianke. V románe Život a osud by sa len ťažko našli slová, ktoré by ho lepšie vystihli. Vasilij Semionovič Grossman, hoci známejší skôr ako vojnový korešpondent a publicista, vytvoril epický obraz z doby bojov o Stalingrad. Bol ich priamym účastníkom a neskôr prešiel celým frontom od Volgy až po Berlín. Označovať toto dielo len ako historický vojnový román je však značne nevýstižné. Grossman ho napísal už v roku 1960, v Sovietskom zväze ju zakázali, KGB rukopis zhabala a kniha vyšla až po dvadsiatich rokoch, a aj to len na Západe; v Rusku až po začiatku politiky glasnosti o ďalších osem rokov neskôr.</description>
      <guid isPermaLink="false">f620bb29-057b-466f-abb7-409e5329d101</guid>
      <pubDate>Thu, 26 Sep 2013 15:16:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/greci-hlasali-ze-vsetko-plynie-my-tvrdime-ze-kazdy-udava</link>
    </item>
    <item>
      <title>Perla ťanšanského predhoria - jazero Ala-Kol</title>
      <description>Náš kirgizský trek pokračuje nenaplnenými túžbami, teda aspoň čo sa týka počasia. Po tom, čo sme včera večer zaspávali pod sedlom Ala-Kol viac-menej mokrí vďaka našim nosičom, ktorí zablúdili a našli sa (aj s našimi stanmi) až podvečer, nás o siedmej ráno zobudilo bubnovanie dažďa na stan. Zvuk je to síce romantický, ale to je tak asi aj všetko, čo je na daždi vo výške okolo tri a pol tisíc romantické.</description>
      <guid isPermaLink="false">891c1c99-9339-4b30-8a74-2cac168aedb5</guid>
      <pubDate>Tue, 24 Sep 2013 17:13:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/perla-tansanskeho-predhoria-jazero-ala-kol</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dvakrát rodinný fotozáver leta na V - Vršatec &amp;#x26; Vápeč</title>
      <description>Fotopotulkám z okolia sa venujem málokedy, ale aby ste si nemysleli, nie je to preto, že by som na slovenskú prírodu zanevrela, to vôbec nie. Je to skôr tým, že posledné dva roky chodíme takmer všade s malým čvirikom, a z vlastnej skúsenosti viem, že ľudí veľmi málokedy zaujímajú cudzie deti, hoci ich rodičia si často myslia opak.</description>
      <guid isPermaLink="false">a60e6a70-7dcc-41f1-b5f0-e660a4c33920</guid>
      <pubDate>Wed, 18 Sep 2013 17:17:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/dvakrat-rodinny-fotozaver-leta-na-v-vrsatec-vapec</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dobrodružná cesta pod sedlo Ala-Kol</title>
      <description>Posledné ráno v údolí Altyn-Arashan je chladné a polojasné, balíme čo sa dá a to, čo sa nedá, dávame na kopu pre našich dvoch nosičov, ktorí našťastie naozaj dorazili. Obaja stoja pri kôpke stanov, jedla, varičov a spacákov a začínajú sa pomocou ručnej váhy deliť. Problém s nosičmi býva v tom, že neskúsené oko turistu pri pohľade na nich nedokáže odhadnúť, či sú dobrí a skúsení, alebo nie, a tak sa musí spoľahnúť na úsudok toho, kto ich najíma, čo je v našom prípade Jevgenij, ktorý je niekde v Biškeku. Nuž uvidíme.</description>
      <guid isPermaLink="false">a50f6cf4-4f53-4df8-be48-9110c1124bc4</guid>
      <pubDate>Mon, 16 Sep 2013 20:24:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/dobrodruzna-cesta-pod-sedlo-ala-kol</link>
    </item>
    <item>
      <title>Slnečný deň v údolí Anyr-Ter - konskými pastvinami k jazerám</title>
      <description>Druhý (a bohužiaľ posledný) deň naľahko, chceme sa pozrieť k dvom horským jazerám v jednom z bočných údolí. V noci opäť pršalo, ale ráno sa veľmi pozitívne vyjasnilo a okolo deviatej začíname stúpať z nášho kempu v údolí Altyn Arashan popri rieke Anyr-Ter, ktorá sa do Altyn Arashan vlieva kúsok nad kempom.</description>
      <guid isPermaLink="false">bef4bc68-2c26-4a89-a73b-e973cb32c0af</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Sep 2013 10:16:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/slnecny-den-v-udoli-anyr-ter-konskymi-pastvinami-k-jazeram</link>
    </item>
    <item>
      <title>World War Z - psychologický portrét ľudstva, ktoré čelí vyhladeniu</title>
      <description>Ešte o World War Z, kým o nej nenapíše toľko ľudí, ako o tom Starčekovi, ktorý mal tak veľa rokov. Toto je ďalší skvelý tip na čítanie do stanu, a pre mňa hneď z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že je to veľmi pútavo napísané čítanie, presne na ten spôsob, že ani neviete, ako beží čas. Čo nie je veľmi potešiteľné v prípade, že na druhý deň ráno musíte vstávať do práce, ale čo je veľmi pozitívne vtedy, ak ste cez deň zachumlaní v stane a vonku už niekoľko hodín prší. No a ten druhý, tento špecificky osobný, dôvod je ten, že hneď jedna z prvých častí sa odohráva v skalných jaskyniach kirgizských hôr, čo malo v mojom prípade takú tú mrazivú príchuť niečoho, čo sa odohráva tam, kde to práve čítam.</description>
      <guid isPermaLink="false">e7b96767-56de-4ce3-a6d2-5e83a8caa28e</guid>
      <pubDate>Wed, 11 Sep 2013 21:15:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/world-war-z-psychologicky-portret-ludstva-ktore-celi-vyhladeniu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Slnečný deň v údolí Altyn Arashan - konskými pastvinami k vodopádu</title>
      <description>Ak si ešte čírou náhodou spomínate, kde sme skončili, tak viete, že sme v kempe Altyn Arashan a čakajú nás dva dni potuliek naľahko po okolí. Po nočnom daždi a rannej zamračenej oblohe sa pomaly vyjasňuje, takže môžeme nechať sušiť stany a vyraziť do hornej časti údolia k vodopádu. Keď pred sebou vidíme slnkom zaliate lúky, tak sa tešíme na oddychovú prechádzku, ale ono to nie je úplne tak ako to vyzerá.</description>
      <guid isPermaLink="false">c1f2691b-e36f-470f-bccc-9e9b8062e859</guid>
      <pubDate>Mon, 09 Sep 2013 19:20:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/slnecny-den-v-udoli-altyn-arashan-konskymi-pastvinami-k-vodopadu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Z Karakolu do údolia Altyn Arashan</title>
      <description>Posledný večer v rozpálenom Biškeku pred cestou na kirgizský východ si vychutnávame ruské pivo Baltika, ktoré sa mimochodom predáva podľa očíslovania objemu alkoholu - Baltika 0 je nealko, 3 je ako naša jedenástka, no a potom ešte 5, 7 a 9, môžete si vybrať. Deviatku sme radšej ani neskúšali. No, úprimne, ani sedmičku. S Jevgenijom sme sa dohodli, že stany a variče nám požičajú oni, čo sa neskôr ukázalo ako nie veľmi dobrý nápad. Jevgenij nám veci doniesol a hoci stany sme si nemali veľmi ako vyskúšať ešte pred trekom, variče sme sa rozhodli otestovať ešte posledný večer v Biškeku.</description>
      <guid isPermaLink="false">f4ab64d1-7712-45da-9441-feeade0c355b</guid>
      <pubDate>Sun, 01 Sep 2013 20:12:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/z-karakolu-do-udolia-altyn-arashan</link>
    </item>
    <item>
      <title>Otravný svet oslavných blurbov</title>
      <description>Oslavný a otravný, to je presne ono. Blurby, to sú tie nadšené a pompézne vyjadrenia na prebaloch kníh, ktoré hýria spojeniami ako Best book ever!, awesomely inventive, exhilarating, witty and engaging, incredible and thought-provoking, gorgeous and superbly plotted... Človek by povedal, že blurberom sa o adjektívach aj sníva. Slovo blurb mimochodom vytvoril autor detských kníh Gelett Burgess v roku 1907, ale blurbovať sa začalo vo veľkom až neskôr.</description>
      <guid isPermaLink="false">173e9497-0184-4f51-a310-33beb684012b</guid>
      <pubDate>Wed, 28 Aug 2013 19:40:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/otravny-svet-oslavnych-blurbov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tajomný svet podzemného Londýna podľa majstra temných rozprávok</title>
      <description>Ak meno Neil Gaiman poznáte, určite viete, že to je ten človek, ktorý tvorí príbehy plné neobmedzenej detskej predstavivosti, ale v tak trochu temnejšej verzii akoby dospelej rozprávky. Ak ho nepoznáte, tak to je ten, ktorý napísal Koralínu, Hviezdny prach (obe sfilmované) a spolupracoval na scenári k novému Beowulfovi. Jednoducho presne ten typ čítania, ktorý sa výborne hodí do stanu.</description>
      <guid isPermaLink="false">fe2c7c7c-9371-4238-bf88-b08e0ff91e00</guid>
      <pubDate>Tue, 27 Aug 2013 19:27:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/tajomny-svet-podzemneho-londyna-podla-majstra-temnych-rozpravok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aklimatizačná túra v národnom parku Ala Archa</title>
      <description>Krátko pred deviatou ráno vyrážame s našim sprievodcom pre dnešný deň, ktorý sa volá Dima a vezme nás do národného parku Ala Archa. Dima síce šoféruje opatrne, ale napriek tomu je naša ranná jazda Biškekom poriadne rely, keďže na cestách nie sú žiadne čiary (alebo sú, ale takmer neviditeľné) a nejaký daný počet jazdných pruhov tu je neznámy pojem. Na ceste je jednoducho toľko áut vedľa seba, koľko sa ich tam zmestí. Zväčša aspoň tri v jednom smere, veď tie široké ulice treba využiť.</description>
      <guid isPermaLink="false">ee5e0bd9-a062-4a06-ab8d-39d0fe11b6c9</guid>
      <pubDate>Tue, 27 Aug 2013 12:43:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/aklimatizacna-tura-v-narodnom-parku-ala-archa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Lenin v parku a deti vo fontáne. Aj taký je Biškek.</title>
      <description>Ešte v zime sme si povedali, že by sme opäť raz mohli vyraziť niekde ďalej než zvyčajne, najlepšie do nejakej zaujímavej krajiny plnej divokých hôr. Dumali sme a vymýšľali, až sa nám v jeden zasnežený večer dostal do rúk časopis Príroda a v ňom článok Jana Miklína o Kirgizsku (o ktorom som doteraz vedela tak akurát že Čingiz Ajtmatov). A bolo. Nádherné zábery slnkom zaliatej krajiny a informácia, že Kirgizsko má vyše 300 slnečných dní v roku, rozhodnutie ísť na trek do predhorí Ťanšanu spečatili (no a ešte cena letenky v januári). V zasnenom očakávaní sme si akosi neuvedomili, že počasie na horách je... No, počasie na horách.</description>
      <guid isPermaLink="false">f4b4a2c9-6c9d-4c25-a322-a90a3118acdd</guid>
      <pubDate>Sun, 25 Aug 2013 20:07:40 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/lenin-v-parku-a-deti-vo-fontane-aj-taky-je-biskek</link>
    </item>
    <item>
      <title>Niekoľko čriepkov z dávnej histórie Čiech a Moravy</title>
      <description>Tie čriepky sú konkrétne tri. Príbehov viac. Z čias tak dávnych, že sú zastreté hmlistými nánosmi legiend a mýtov. Čokoľvek, čo aspoň vzdialene súvisí s mytológiou od prvého prečítania Holdstocka kedysi v praveku mojej mladosti (keď som ešte len sotva sedemnásťkrát preskočila ohne Beltinu) môžem, takže dnes to bude z trochu iného súdka.</description>
      <guid isPermaLink="false">64a7474c-2e70-4ace-bfda-99950de10a9d</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Jun 2013 18:59:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/niekolko-criepkov-z-davnej-historie-ciech-a-moravy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Smutná osamelosť v klube nenapraviteľných optimistov</title>
      <description>Niekedy je veľmi nebezpečné navštíviť alebo zahliadnuť miesto, s ktorým sa nám spája mnoho spomienok. V apríli 1980 pochovávajú v Paríži Sartra, a Michel Marini, ktorý sa pätnásť rokov vyhýbal Montparnassu, štvrti, v ktorej ho ešte stále prenasledujú prízraky minulosti, náhodou stretne Pavla Cibulku. Ten utiekol z Československa pred vyše tridsiatimi rokmi, na poslednú chvíľu unikol čistkám, ktoré zmietli Slánskeho a Clementisa. Vtedy dávno, pred pätnástimi rokmi, bol jedným z členov Klubu nenapraviteľných optimistov.</description>
      <guid isPermaLink="false">834a721b-4ee7-4e1b-984c-8795b5e6eb98</guid>
      <pubDate>Wed, 05 Jun 2013 20:57:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/smutna-osamelost-v-klube-nenapravitelnych-optimistov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aj my sme mali svojho Dreyfusa: spomienka na Hilsnerovu aféru</title>
      <description>Hilsneriáda, ako väčšina ľudí pozná prípad žida Leopolda Hilsnera, odsúdeného za údajnú rituálnu vraždu kresťanského dievčaťa, sa síce udiala už pred vyše sto rokmi, ale nenávistný antisemitizmus, ktorý ňou prenikal, je bohužiaľ stále živý, akokoľvek je to neuveriteľné.</description>
      <guid isPermaLink="false">6603c57d-786c-4a42-a71f-b6821e39abce</guid>
      <pubDate>Wed, 08 May 2013 13:48:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/aj-my-sme-mali-svojho-dreyfusa-spomienka-na-hilsnerovu-aferu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Psychohygiena lesnými zákutiami Oravíc (fotorelax)</title>
      <description>Počasie sa o naše plány vôbec nestará a tak pôvodný ideálny obrázok slnečných lesov a pastvín v okolí Oravíc sa zmenil na realitu krátkych intenzívnych lejakov, ako hovorí SHMU, ktoré sa striedali s chvíľkami vytúžených slnečných lúčov prenikajúcich spomedzi ťažkých mrakov.</description>
      <guid isPermaLink="false">67302923-7a03-4e27-ab17-f606e4126265</guid>
      <pubDate>Mon, 06 May 2013 20:03:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/psychohygiena-lesnymi-zakutiami-oravic-fotorelax</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sto otázok a odpovedí o ZSSR (trochu tragikomickej ostalgie)</title>
      <description>Myslím že je už každému jasné, že ak sa mne dostane do rúk nejaký postarší artefakt tlačeného charakteru, tak v žiadnom prípade nevyhadzujem, práve naopak. Takéto kúsky sú nielen zaujímavé historicky alebo sociologicky, ale často sú aj zábavné, hoci takým tým spôsobom smiech cez slzy. Chápete. No a posledné mesiace boli v tomto smere výnimočne plodné. Veď čo by sme sa nebavili.</description>
      <guid isPermaLink="false">57f7eb25-1f2f-413e-a95c-c1c460c76e39</guid>
      <pubDate>Mon, 22 Apr 2013 20:42:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/sto-otazok-a-odpovedi-o-zssr-trochu-tragikomickej-ostalgie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hotel pre introvertov</title>
      <description>Introvert nie je mizantrop, i keď sa tak často extrovertom javí. A mnohí z nás introvertov milujú cestovanie, ani nie tak pre spoznávanie nových ľudí, ako pre spoznávanie nových miest a rôznorodých tvárí krajiny, pre pocit vidieť niečo iné, vnímať vône a chute, atmosféru. Vlastne to všetko, prečo cestujú aj extroverti, teda až na tých nových ľudí. To my väčšinou nepotrebujeme.</description>
      <guid isPermaLink="false">a27dd054-db14-4d3c-b413-1aab2f6e0778</guid>
      <pubDate>Sat, 20 Apr 2013 20:55:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/hotel-pre-introvertov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kniha posledného súdu je výnimočná nielen vo svojom žánri</title>
      <description>Nemyslím tú z roku 1086, ale tú od Connie Willisovej, i keď niečo spoločné majú. Connie Willisová pracovala na svojom druhom románe o ceste študentky histórie do stredoveku päť rokov a výsledkom je prepracovaná štúdia nielen života v stredoveku, ale aj ľudskej povahy, ktorá nám ukazuje, že či už ide o čiernu smrť v štrnástom storočí alebo epidémiu neznámeho vírusu v blízkej budúcnosti, naše správanie zoči-voči chorobe, smútok beznádeje a bezmocná zúrivosť sa až tak veľmi nemenia.</description>
      <guid isPermaLink="false">88a180d5-5fb3-4a88-87a0-ad7754a0d0c8</guid>
      <pubDate>Thu, 11 Apr 2013 20:10:39 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/kniha-posledneho-sudu-je-vynimocna-nielen-vo-svojom-zanri</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kopy a kôpky</title>
      <description>Ťažko povedať, či je tá zvláštna sysliaca schopnosť vytvoriť na každej voľnej ploche kôpku drobností vlastná celej mužskej populácii, alebo či je endemická len v našej rodine. Asi skôr to prvé. Mama ju nazýva všeobecným a výstižným termínom kôpky. Na kôpkach je zaujímavé to, že vznikajú takmer okamžite a nepozorovane a je veľmi ťažké zbaviť sa ich.</description>
      <guid isPermaLink="false">f8437165-705f-4dfb-aedb-172dde179e54</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Apr 2013 19:32:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/kopy-a-kopky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jarnozimný. Chladný. Zasnežený. Mokrý. Veľkonočný Krakov.</title>
      <description>Už som tu spomínala, že veľkonočné sviatky pre nás znamenajú najmä štyri dni voľna, ktoré sa vždy snažíme využiť na nejaký výlet. Väčšinou sa tešíme, že si vychutnáme príjemné jarné slnko a prvé závany teplého vetra, a väčšinou buď prší alebo sneží a takmer vždy je zima. Zatiaľ najhoršie to bolo pár rokov dozadu v Amsterdame, z ktorého sme videli najmä snehovú víchricu, ale tohtoročný Krakov sa tiež nedal zahanbiť. Pohľad na veľkonočné vajíčka vo výklade zo snehovej metelice za výkladom bol tak správne ironický.</description>
      <guid isPermaLink="false">107369b2-d537-4591-a598-ee30c4e22aff</guid>
      <pubDate>Tue, 02 Apr 2013 14:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/cestovanie/jarnozimny-chladny-zasnezeny-mokry-velkonocny-krakov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako by to vyzeralo, keby Umberto Eco písal blog</title>
      <description>Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia, ktorí vyjadrujú svoje myšlienky zložitými konštrukciami, ktoré sú plné -izmov a čo najdlhších cudzích slov, väčšinou buď nemajú čo povedať a len sa tvária ako intelektuáli (už je stará známa vec, že ak človek má čo povedať, dokáže to povedať aj jednoducho), alebo by aj možno mali čo povedať, ale povedať to nevedia, alebo by aj vedeli, ale potrebujú sa cítiť dôležito. A ako všetci vieme, najlepší spôsob vzdelanca, ako sa cítiť múdro a dôležito, je vyjadrovať sa tak, aby mu plebs nerozumel. A ak si nejaký múdrejší príslušník plebsu preloží do bežnej reči, čo tým chcel básnik povedať, často zistí, že vlastne ani nič.</description>
      <guid isPermaLink="false">81064c8b-9054-4563-a31f-ae2d70525d8d</guid>
      <pubDate>Wed, 27 Mar 2013 13:16:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/ako-by-to-vyzeralo-keby-umberto-eco-pisal-blog</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dvakrát Džerzy</title>
      <description>Len veľmi výnimočne sa stáva, aby sa spisovateľ preslávil dvoma knihami, ktoré sa od seba líšia tak veľmi, že ak by ste nevedeli, že ich napísal jeden človek, nikdy by ste to neuhádli. Práve takým bol Jerzy Kosinski, tá zvláštna postava poľského emigranta, ktorý celý život intenzívne pociťoval svoje osamotenie a ktorého až do jeho samovraždy prenasledovali spomienky.</description>
      <guid isPermaLink="false">95baa248-6473-405b-950b-36b473439ed0</guid>
      <pubDate>Tue, 12 Mar 2013 18:49:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/dvakrat-dzerzy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Starkej príhody a skúsenosti</title>
      <description>Starká je vyše osemdesiatročné mestské dievča. S kamoškami z klubu dôchodcov chodí na kávičku do Auparku, i nejaký ten výlet do zalesneného okolia sa ešte sem - tam pritrafí. Sociálna to stvora. Šedivé vlasy sú síce silným lákadlom pre podvodníkov, ale tí si nie vždy uvedomia, že výzor starešinu kmeňa sa nemusí automaticky rovnať ľahkej obeti.</description>
      <guid isPermaLink="false">783d05b4-f915-4489-bf5f-588e60daac5d</guid>
      <pubDate>Sat, 09 Mar 2013 18:23:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/nezaradene/starkej-prihody-a-skusenosti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rumunská zem prekliatych skrytá v karpatských lesoch</title>
      <description>V hlbokých bukových a dubových moldavských lesoch sa ukrýva malá dedinka Slobozia, ktorej názov je v rumunčine odvodený od slov oslobodiť, vyslobodiť, prepustiť na slobodu. A ako zrkadlo temnôt sa uprostred tých hlbokých lesov rozprestiera tajomné jazero.</description>
      <guid isPermaLink="false">2637b537-11d8-44a3-ae18-b1b8bdda3fb0</guid>
      <pubDate>Tue, 05 Mar 2013 18:46:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/krekanova/kultura/rumunska-zem-prekliatych-skryta-v-karpatskych-lesoch</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
